znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 444/2014-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 13. decembra   2013   doručená   sťažnosť   M.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu   19.   apríla   2013   domáhal   povolenia   obnovy   (tomuto   návrhu   predchádzajúceho) pôvodného trestného konania vedeného okresným súdom. Konanie o návrhu sťažovateľa na povolenie   obnovy   konania   je   okresným   súdom   vedené   pod   sp.   zn.   2   Nt   10/2013 a do podania sťažnosti ústavnému súdu o ňom nebolo rozhodnuté, preto sťažovateľ zastáva názor,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza   k porušovaniu   jeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Sťažovateľ uvádza:„Dňa 19. 4. 2013 bola doručená moja žiadosť na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku SR na rozsudok Okresného súdu Galanta. Dňa 23. 4. 2013 bola obnova konania pridelená JUDr. E. S. pod č. k. 2 Nt/10/2013, čim požiadala pripojenie Uznesení 0 T/5/2010 Okresného súdu v Bánovciach n./Bebravou a 2 T/107/2010 Okresného súdu v Partizánskom. Následne JUDr. E. S. vo veci konajúca sudkyňa sa stala dlhodobo práceneschopná, absolvovala operačný zákrok a po ukončení práceneschopnosti nastúpila opätovne   do   práce   1. 10. 2013.   Dňa   7. 10. 2013   mi   bola   doručená   výzva   č.   k. SPR./1533/2013...   či   si   určujem   súkromného   advokáta,   alebo   mi   má   byť   ustanovený Okresným súdom Galanta. Na túto výzvu... som ihneď písomnou formou odpísal, aby mi bol ustanovený   Okresným   súdom   Galanta,   nakoľko   nemám   žiadne   finančné   prostriedky,   či majetok na súkromného advokáta... Dňa 18. 11. 2013 ma opätovne Okresný súd tou istou výzvou vyzýval o určenie advokáta, na čo som zase opätovne písomnou formou odpovedal... Je až smiešne a očividne účelové, že takýmto konaním Okresný súd Galanta robí účelové prieťahy v súdom konaní č. k. 2 Nt/10/2013 a hrubo porušuje čl. 48 Ústavy SR, za čo požadujem odškodné 10 000 € nakoľko nezákonne vykonávam trest odňatia slobody...“

II.

4. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

6.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom konania je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 10/2013, ku ktorému malo dôjsť nečinnosťou okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

10.   Ústavný   súd   si   pri   výklade   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, IV. ÚS 224/2010).

11. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho konania [pozri aj Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo z 9. mája 1985, Décisions et raports, č. 60 (IV. ÚS 403/09)].

12.   Povinnosťou   súdov   vyplývajúcou   zo   základného   práva   účastníkov   súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho   orgánu   v   primeranej   dobe   (obdobne   napr.   III.   ÚS   111/04,   III.   ÚS   347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

13.   Účel   označeného   základného   práva   v   trestnom   konaní   pred   súdom   možno definovať aj ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o vine ktorej má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

14. Pri obnove konania podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže byť toto právo porušené v zásade len   v   štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   o   povolení   obnovy   konania (IV. ÚS 287/2010, IV. ÚS 117/2011).

15. V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy   konania   alebo   rozhodnutia   o   zamietnutí   návrhu   na   obnovu   konania   –   nie   je aplikovateľný čl. 48   ods.   2   ústavy v časti   týkajúcej   sa   práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp. o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu) a o odstránenie stavu jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05, IV. ÚS 117/2011).

16. Takéto rozhodnutie (ktorého sa týka označené základné právo sťažovateľa) bolo totiž už vydané v pôvodnom trestnom konaní (o obnovu ktorého ide), čo v zmysle § 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý   skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota sťažovateľa bola teda odstránená právoplatným rozhodnutím v pôvodnom trestnom konaní.

17. Dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní pokračovať, by odpadol len za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prerokoval. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím, a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m.   m.   III.   ÚS   191/02,   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   185/04,   III.   ÚS   18/05,   I.   ÚS   63/05). V okolnostiach daného prípadu sa tak však do podania sťažnosti ústavnému súdu nestalo – o povolení obnovy ešte rozhodnuté nebolo.

18.   S   ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   a   v   súlade   s   doterajšou   rozhodovacou činnosťou ústavného súdu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

19.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

20. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd rozhodoval o ďalšej požiadavke sťažovateľa (priznať mu finančné zadosťučinenie).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014