znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 442/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Bratislava II sp. zn. 37 Er 1946/2010 zo 14. júna 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   L.   S.   o   d   m   i   e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.  

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 5. septembra 2011 doručená sťažnosť JUDr. L. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a   práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 37 Er 1946/2010 zo 14. júna 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).  

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresný súd zamietol   námietky   sťažovateľa,   ktorý   bol   v   danom   exekučnom   konaní   v   procesnom postavení   povinného.   Sťažovateľ   podané   námietky   odôvodnil   tým,   že   poverenie na vykonanie exekúcie vydal nepríslušný súd, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie nekorešpondovalo   so   zákonom,   že   ako   povinný   splnil,   čo   mu   ukladá   exekučný   titul. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa a jeho námietky vyhodnotil ako neodôvodnené.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Uznesením zo dňa 14.06.2011 č. k. 37 Er 1946/2010-23 Okresný súd Bratislava II námietky zamietol, keď vo svojom odôvodnení uvádza: „K námietke, že poverenie vydal nepríslušný súd, možno uviesť, že poverenie bolo vydané tunajším súdom na základe adresy uvedenej v návrhu na začatie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia. Oprávnený označil adresu povinného... B., ktorá sa nachádza v okrese B.“.

Postupom porušovateľa došlo k porušeniu môjho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť ustanoví zákon.“.

V danej súvislosti sa žiada podotknúť, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 236/2009 „Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu   poriadku   špeciálnym   právnym   predpisom,   pričom   ustanovenia   Občianskeho súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava.»

4.   Okrem   už   citovaného   sťažovateľ   neuviedol   žiadnu   inú   argumentáciu odôvodňujúcu podanú ústavnú sťažnosť.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie   základného   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   uznesením   okresného   súdu,   zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec vrátil na nové konanie.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa § 20 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

11.   Po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

12. Na základe podaného návrhu na začatie konania je síce zrejmé, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, i to, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, avšak sťažovateľ z ústavnoprávneho hľadiska ani len v minimálnom rozsahu neodôvodnil, v čom konkrétne   vidí   porušenie   svojho   označeného   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

13. Ústavný súd pripomína, že uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06).

14. Nadväzujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa je daný aj ďalší   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   z   dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísaných náležitostí.   K   sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

15.   Podľa   §   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   30   a   §   138   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) môže   ústavný   súd   ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo právnickej   osobe   právneho   zástupcu, advokáta,   ak taká   osoba   o   to   požiada,   ak to   odôvodňujú   jej   pomery   a   nejde   o   zrejme bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu   ústavnosti.   Tieto   tri   predpoklady   na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť. Sťažovateľ však o ustanovenia právneho zástupcu nepožiadal a napokon ani nepreukázal pomery, ktoré by odôvodňovali jeho ustanovenie. Vo svojej sťažnosti   len   uviedol,   že   sám   má   právnické   vzdelanie,   na   základe   čoho   usúdil,   že s poukazom na § 241 ods. 1 v spojení s § 250a OSP môže ústavný súd pripustiť konanie aj bez právneho zastúpenia advokátom. Ústavný súd k tomu dodáva, že ustanovenia § 241 ods. 1   a   §   250a   OSP   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   neaplikujú,   keďže   ide o špecifické   procesné   normy,   ktoré   sa   uplatňujú   výlučne   pre   dovolacie   konanie, resp. pre konanie   v   rámci   správneho   súdnictva   upraveného   v   piatej   časti   Občianskeho súdneho poriadku.

16. Zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom je obligatórne a   nemožno   od   neho   upustiť.   Nedostatok   právneho   zastúpenia   spôsobuje,   že   návrh sťažovateľa nespĺňa náležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde.

17.   Vzhľadom   na uvedené bola sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V Košiciach 3. októbra 2012