znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 442/08-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. K., Š., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Ž., vo veci   namietaného porušenia   základného   práva   na súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1601/97 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2008   doručená   sťažnosť   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1601/97.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v dôsledku   pracovného   úrazu   z   roku   1985 bola sťažovateľovi „posledná   úprava   výšky   náhrady   škody   po   skončení   PN...   upravená rozsudkom Okresného súdu... č. k. 10 C 1601/97-26 zo dňa 25. 6. 1998, právoplatného dňa 3. 10. 1998.   Podľa   neho   bol   odporca   povinný   zaplatiť...   sťažovateľovi   sumu 4.298,35,-   Sk   od 15.   11.   1996   do   28.   2.   1998   z   titulu   úrokov   z   omeškania   zo   straty na zárobku,   sumu   8.306,20,-   Sk   z   titulu   úrokov   z   omeškania   z   vecnej   škody,   sumu 47.520,- Sk z titulu náhrady vecnej škody od 9. 11. 1996 do 25. 6. 1998 a od dňa 25. 6. 1998 so   17,6   %   úrokom   z omeškania   až   do   zaplatenia,   to   všetko   v   lehote   do   troch   dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.“.

Na   základe   uvedeného   rozhodnutia   okresného   súdu   sťažovateľ   podal   návrh na vykonanie   exekúcie,   toto   konanie   bolo   v konečnom   dôsledku   zastavené   z dôvodu, že žiadosť   exekútora   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   predmetnej   exekúcie   bola právoplatne   zamietnutá.   Dôvodom   zamietnutia   žiadosti   bola   skutočnosť,   že   exekúcia sa viedla proti inému, než kto bol v rozhodnutí označený ako povinný.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby takto rozhodol:„1. Základné právo R. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR postupom OS Žiar nad Hronom, v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C/1601/97, porušené bolo.

2. R.   K.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   161.092,-Sk...,   ktoré   mu   OS Žiar nad Hronom je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. R. K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   11.500,-   Sk...,   ktoré je OS Žiar nad Hronom povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. B... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný   súd   môže   rozhodnúť   len   o tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v petite   svojej sťažnosti,   a vo   vzťahu   k tomu   subjektu,   ktorý   označil   za porušovateľa   svojich   práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdom   (kvalifikovane   zastúpený   advokátom) namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1601/97, ktoré skončilo rozsudkom z 25. júna 1998.

Z k sťažnosti pripojeného rozsudku sp. zn. 10 C 1601/97 z 25. júna 1998 ústavný súd zistil, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. októbra 1998.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na skutočnosť, že namietané súdne konanie   právoplatne   skončilo   3. októbra 1998,   ako   aj   so   zreteľom   na   deň   doručenia sťažnosti   ústavnému   súdu   (8. decembra 2008),   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne preukázané   podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   dvojmesačnej   lehoty (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III. ÚS 315/05,   III. ÚS 81/06).   Keďže   zmeškanie   lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2008