znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 441/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 prerokoval   podanie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky,   č.   KP   4/2012-39   zo   7.   augusta   2012   označené   ako námietka „predpojatosti sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr. Ladislava   Orosza,   JUDr.   Ľudmily Gajdošíkovej   a   JUDr.   Jána   Lubyho“ vo   veci   vedenej   na Ústavnom   súde   Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby   n i e   s ú   v y l ú č e n í   z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. augusta 2012 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. KP 4/2012-39 zo 7. augusta 2012 označené ako námietka „predpojatosti   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkovej a JUDr. Jána Lubyho“ vo veci sťažnosti M. Z., P. (ďalej len „sťažovateľ“), proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 218/201 z 24. februára 2011 a konaním, ktoré mu predchádzalo.

2.   Námietku   predpojatosti   voči   sudkyni   ústavného   súdu   Ľudmile   Gajdošíkovej navrhovateľ   v   podstatnom   odôvodňoval   tým,   že   táto   sa v   súvislosti   s   rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu najvyššieho súdu ako členka senátu bez využitia opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou Slovenskej   republiky.   Bola   členkou   senátu   ústavného   súdu,   ktorý   vydal   rozhodnutie sp. zn. II. ÚS   5/03.   V   ňom   sa   na   viacerých   miestach   spochybňuje   jeho   odbornosť a kvalifikovanosť.   Z   toho   vyplýva   dôvodná   obava,   že   JUDr. Ľudmila   Gajdošíková   má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Štefana Harabina.

3.   Námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   ústavného   súdu   Ladislavovi   Oroszovi navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane negatívne   vyjadril   k   odbornosti   a   kvalifikovanosti   JUDr.   Štefana   Harabina   –   najmä v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu najvyššieho súdu. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. z 15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu,   aby ho vo funkcii nahradil niekto iný“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich   výhrad   osobitnému   úradníkovi   OSN   P.   C.   Harabina   možno   odvolať   aj   podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR, zdôraznil Orosz.“ Okrem odborných   schopností   sudca   JUDr.   L.   Orosz   spochybnil   aj   jeho   osobnostné   kvality.   V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej inštitúcii,   akou   je   Najvyšší   súd,   a   vyslovil   aj   mnoho   pochybných   právnych   názorov. Čo, samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“»

4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi IV.   senátu   ústavného   súdu možno   mať   pochybnosť   aj   o jeho   nezaujatosti.   Uviedol,   že „Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní, teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už nemožno považovať   za   neutrálny,   či   spoločenský,   keď   jeho   povaha   sama   osebe   vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

5. Vec bola v súlade s aktuálnym rozvrhom práce ústavného súdu (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.

6. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2012 (platného v rozhodnom čase, pozn.) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

9.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia   vo   veci.   Nestranný   súd   poskytuje   všetkým   účastníkom   konania   rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10.   Sudkyňa   ústavného   súdu   Ľudmila   Gajdošíková   k   námietke   vznesenej navrhovateľom (pozri bod 2) poukázala na to, že ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti   vznesené   JUDr.   Štefanom   Harabinom   voči   jej   osobe,   a   preto   považuje za potrebné opakovane uviesť: „Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach   vyjadrila,   že   takto   formulovaná   námietka   predpojatosti   nemá   opodstatnenosť... Osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho súdu nikdy nevyjadrovala a   neviem,   z akého   zdroja získal   tieto informácie   a použil   ich   ako argument mojej predpojatosti voči jeho osobe... Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012 ako členka IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti   uplatnenú   predsedom   najvyššieho   súdu   považujem   za   nedôvodnú a oznamujem,   že   som   spôsobilá   a   pripravená   rozhodovať   v   predmetnej   veci   objektívne a nezaujato.“

11.   Sudca   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz   k   námietke   zaujatosti   podanej navrhovateľom uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku predpojatosti voči mojej osobe... v zásade identickým, resp. porovnateľným spôsobom ako všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe... podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012 budem k jeho   osobe,   resp.   najvyššiemu   súdu,   ktorý   ako   štatutárny   zástupca   reprezentuje, pristupovať   negatívne.   Vo   všetkých uvedených veciach som   na   ním   uplatnené námietky predpojatosti   reagoval   svojimi   vyjadreniami,   na   ktoré   v podrobnostiach   v   záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade, a na tomto základe konštatujem, že voči mne uplatnenú   námietku   predpojatosti považujem   za   nedôvodnú   a som vo veci   vedenej   pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012 pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.“.

12. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení   uviedol: «Nie   sú   mi   známe   žiadne   dôvody   uvedené   v   §   27   ods.   1   zákona o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom ani k ich zástupcom), a preto sa necítim byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.

K   námietkam...   uvádzam,   že   ním   namietaný   pracovný   kolegiálny   vzťah   (údajná previazanosť)   s   ostatnými   členmi   senátu   IV.   ÚS   a   tvrdené   „vnímanie   ich   postojov k subjektom zúčastneným v konaní“ založené na jeho domnienkach, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»

13.   Hoci   sa   úprava   vylúčenia   sudcu   v   základných   rysoch   zhoduje   s   úpravou obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole právnych   noriem),   alebo   (ii)   v   konaniach,   kde   je   postavenie   účastníka   konania   (jeho zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).

14.   V   okolnostiach   danej   veci   sťažnosť   sťažovateľa   smeruje   proti   rozhodnutiu najvyššieho   súdu   sp.   zn.   3   Cdo   218/201   z 24.   februára   2011.   Uvedenú   vec   v   rámci dovolacieho konania prerokoval a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený dovolací senát. Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo preskúmanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku   (dovolania)   podaného   účastníkom konania.

15. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti voči vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   341/2012,   najmä   pokiaľ   ide   o   dôvody   uvádzané   v   tejto   námietke. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú, je prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred všeobecným súdom (t. j. žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá   sa   týka   výlučne   vzťahu   namietaných   sudcov   ústavného   súdu   k   osobe   predsedu najvyššieho   súdu;   osoba   predsedu   najvyššieho   súdu   totiž   nie   je účastníkom   pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 218/201 z 24. februára 2011.

16. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   341/2012.   Ústavný   súd   aj   v   iných   prípadoch   nepripustil   námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, I. ÚS 138/2012). Výrokom svojho rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Ladislav   Orosz,   Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 341/2012.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012