znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 44/2016-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v senáte 3. februára 2016zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť, zastúpenej advokátkou Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátska kancelária,Radlinského 1709/28, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 159/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 159/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrhsťažovateľky z 20. októbra 2011, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorýmby súd zaviazal odporcu ⬛⬛⬛⬛, so sídlom ⬛⬛⬛⬛ na zaplatenie100 000 € s príslušenstvom za dodanie stavebných prác na základe zmluvy o dielo.Po odporcom podanom odpore proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 je vec vedenápod sp. zn. 7 C 159/2012. Sťažovateľka namieta, že okresný súd je vo svojom konaníneefektívny, a napriek skutočnosti, že ku dňu podania sťažnosti nariadil jedenásťpojednávaní, k rozhodnutiu vo veci samej dosiaľ nedošlo. Sťažovateľka tiež namieta dlhéčasové úseky medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu. Vo svojej sťažnosti poukazujena to, že napadnuté konanie nie je skutkovo ani právne zložité a ona sama svojím konanímneprispela nijakým spôsobom k jeho doterajšej dĺžke, keďže sa nariadenýchpojednávaní pravidelne so svojou právnou zástupkyňou zúčastňovala, predsedníčkeokresného súdu podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 747/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a využilatiež právo podľa § 147a Občianskeho súdneho poriadku na zaplatenie sankčnej náhrady.Postup okresného súdu v napadnutom konaní považuje za porušujúci jej základné právozaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konaniea vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov,prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov konania.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd sipri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základnéhopráva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahuk čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sanamieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahynetrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,II. ÚS 177/04).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postupokresného súdu v napadnutom konaní, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahyv konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupuvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a podkladmiz konania sp. zn. 7 C 159/2012 doručenými okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosťsťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnejneopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konaniapred okresným súdom, ktoré začalo 20. októbra 2011 doručením návrhu sťažovateľkyna vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 100 000 € s príslušenstvom za vykonanie prácna základe zmluvy o dielo a pôvodne bolo vedené pod sp. zn. 31 Ro 1773/2011.Proti platobnému rozkazu z 23. júla 2012 podal odporca odpor, na základe ktorého bola vec

20. augusta 2012 prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 7 C 159/2012. Okresný súdpo vykonaní potrebných úkonov súvisiacich so zápisom do registra, vyjadreniachúčastníkov konania, priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporcovi nariadil prvépojednávanie vo veci na 29. október 2012. Uvedené pojednávanie bolo na žiadosť odporcu(pre kolíziu pojednávaní) odročené na 4. február 2013. Toto pojednávanie žiadalazo zdravotných dôvodov odročiť právna zástupkyňa odporcu, napriek tomu okresný súdvo veci konal a na pojednávaní vypočul navrhovateľku. Ďalšie pojednávanie vo vecinariadené na 27. marec 2013 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne.Následne bol nariadený nový termín pojednávania na 29. máj 2013, neúčasť na ktoromospravedlnil odporca práceneschopnosťou konateľa odporcu, ktorú doložil potvrdenímpodľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd nariadil ďalší termínpojednávania na 11. september 2013 s upozornením odporcu, že súd nebude akceptovaťďalšie ospravedlnenia z pojednávaní. Pojednávanie uskutočnené 11. septembra 2013 boloodročené na 6. november 2013, na ktoré bolo úlohou právnej zástupkyne odporcuzabezpečiť účasť konateľa a navrhnutých svedkov. Odporca doručil 29. októbra 2013okresnému súdu návrh na prerušenie konania, na nariadené pojednávanie nebolazabezpečená účasť konateľa odporcu ani svedkov. Okresný súd uznesením z 22. novembra2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti rozhodnutiu sa odporca odvolal,v dôsledku čoho bol spis postúpený na rozhodnutie o odvolaní na Krajský súd v Bratislave(ďalej len „krajský súd“), kde sa nachádzal od 13. februára 2014 do 28. apríla 2014. Ďalšítermín pojednávania bol stanovený na 29. október 2014 a po vypočutí svedka bol odročenýna 21. január 2015. Na tomto pojednávaní bola vypočutá na žiadosť odporcu opätovnesťažovateľka a svedok. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 30. marec 2015,neúčasť na ktorom odporca ospravedlnil predvolaním na Daňový úrad Bratislava.Na pojednávaní uskutočnenom 20. mája 2015 bolo vykonané dokazovanie. Keďže sana ňom nezúčastnil konateľ odporcu, bola mu uznesením súdu z 21. mája 2015 uloženáporiadková pokuta. Odporca pre zahraničnú cestu ospravedlnil svoju neúčasť ajna pojednávaní nariadenom na 22. jún 2015.

11. Ústavný súd po vyhodnotení doterajšieho priebehu konania dospel k názoru, ženapriek skutočnosti, že konanie ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvalo viac ako tri roky,okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 159/2012 nebol nečinný, vo veci konala pravidelne nariaďoval pojednávania, o čom svedčí priebeh konania podrobne uvedenýv bode 10 tohto rozhodnutia. Okresný súd vo veci postupoval plynulo, bez zbytočnýchprieťahov (s výnimkou ojedinelého niekoľkomesačného obdobia po vrátení spisuz krajského súdu) vykonával jednotlivé úkony, rozhodol o návrhu odporcu na oslobodenieod súdnych poplatkov, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o návrhuna prerušenie konania, svedočnom, o poriadkovej pokute, sankčnom nároku podľa § 147aObčianskeho súdneho poriadku, zaoberal sa námietkou zaujatosti a zabezpečoval ďalšiepodklady potrebné pre rozhodnutie.

12. Z pohľadu celkovej dĺžky namietaného konania, ktorú sťažovateľka v sťažnostipovažuje za podstatnú skutočnosť, je potrebné uviesť, že sa na nej výraznou mieroupodieľal ako odporca, tak aj samotná sťažovateľka, keďže obaja využívali procesnéprostriedky priznané Občianskym súdnym poriadkom. K námietke sťažovateľky, že to bolodporca, ktorý svojím správaním spôsoboval prieťahy v konaní a okresný súd k tomuneprijal opatrenia, ústavný súd uvádza, že z prehľadu uskutočneného konania vo vecivyplýva, že okresný súd 3. júna 2013 upozornil odporcu na skutočnosť, že nebude tolerovaťjeho ďalšie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a štatutárnemu zástupcovi odporcuuznesením z 21. mája 2015 uložil poriadkovú pokutu podľa § 53 Občianskeho súdnehoporiadku.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v dôsledku uplatnenia procesnýchpráv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemuvo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto ústavný súddobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkou i odporcom uplatnených procesných právachnepovažoval za prieťahy v konaní okresného súdu, pretože účastníci konania musia strpieťpredĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom využitia ich procesných práv.

14. Ústavný súd tiež poznamenáva, že v rovnakom čase na identickom súde sa právona konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje mnohým osobám, ktoré sa v početnýchkonaniach obrátili na súd s požiadavkou o odstránenie svojej právnej neistoty.S prihliadnutím na túto okolnosť nikto nemôže žiadať, aby sa súd zaoberal výlučne jehovecou.

15. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd venuje veci primeranú pozornosť.Podľa zistení ústavného súdu okresný súd po podaní sťažnosti sťažovateľkou nariadilpojednávanie vo veci na 14. september 2015, avšak k jeho uskutočneniu nedošlo z dôvodu,že obe strany požiadali o jeho odročenie z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Samotnásťažovateľka požiadala o odročenie tohto pojednávania na neurčito, a keď okresný súd pojej oznámení, že k mimosúdnej dohode nedošlo, nariadil ďalší termín pojednávania na 18.január 2016, aj toto pojednávanie žiadala návrhom z 21. decembra 2015 odročiť na neurčito.Ústavný súd preto uzatvára, že čas, keď má okresný súd pripravené podklady pre meritórnerozhodnutie vo veci a na žiadosť samotnej sťažovateľky nie je nariadené pojednávanievo veci, nemožno považovať za prieťahy v konaní zapríčinené súdom.

16. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a zistených skutočností ústavný súd uzatvára, žesúčasná dĺžka konania pred okresným súdom, ovplyvnená aj samotnými úkonmisťažovateľky a odporcu, nedosahuje ústavne relevantnú intenzitu na prijatie záverovo porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 6 ods. l dohovoru, a preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú už pri predbežnom prerokovaní.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016