znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 44/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   H.,   Česká   republika,   a spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   M., zastúpených advokátom JUDr. M. Ch., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Nc 2320/02) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. a spoločnosti L., s. r. o.,   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. decembra   2010   doručená   sťažnosť   M.   H.   a   spoločnosti   L.,   s. r.   o.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú porušenie základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2003 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Nc 2320/02).

2. Sťažovatelia v sťažnosti v podstatnom uviedli, že „... sa stali účastníkmi konania vedenom   pred   Okresným   súdom...   č.   k.   Nc   2320/2002   neskôr   pod   č.   k.   11   C   9/2003. Predmetom konania bol pôvodne návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 26. 4. 2002 doručený súdu dňa 29. 4. 2002... Vzhľadom na dlhší časový odstup medzi jednotlivými procesnými   úkonmi   súd   zasielal   výzvy,   na   oznámenie   skutočností,   o   ktorých   už   bol oboznámený.   Odporcovia   majú   od   začiatku   konania   naliehavý   záujem   na   vyriešení   jej právnej   situácie,   čo   sa   prejavilo   promptným   reagovaním   na   výzvy   súdu,   urgenciami a následnými   sťažnosťami.   Napriek   tomu   vo   veci   nebolo   do   dnešného   dňa   meritórne rozhodnuté... Sťažovateľka vyčerpala všetky právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať nápravy   konanie   porušovateľa   svojho   práva,   a   to   urgenciami,   výzvami,   sťažnosťami predsedovi okresného súdu, krajského súdu ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.“. Okrem   toho   v   sťažnosti   je   uvedená   chronológia   jednotlivých   úkonov vykonaných pred okresným súdom.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy...   postupom   Okresného   súdu...   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 9/2003 (predtým Nc 2320/02) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo porušené.

Okresnému súdu... prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 9/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke v rade I. primerané finančné zadosťučinenie vo výške   3.000,-   €,   ktoré   je   Okresný   súd...   povinný   mu   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke v rade I. primerané finančné zadosťučinenie vo výške   3.000,-   €,   ktoré   je   Okresný   súd...   povinný   mu   vyplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd... je povinný zaplatiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 457,88 € na účet právneho zástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci predbežne skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to vyzval   sťažovateľov   listom   z   15.   januára   2010,   aby   preukázali   využitie   právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažnosti   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

7. Sťažovatelia reagovali na výzvu prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom z 25.   januára   2010,   avšak   ústavnému   súdu   nepredložili   využitie   právneho   prostriedku, a tento svoj postup odôvodnili takto: „Pokiaľ sa týka preukázania, či sťažovateľ využil právo sťažovať sa podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb., v aktuálnom znení, poukazujem na to, že, zákon takúto povinnosť pred podaním ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní nevyžaduje.“

8.   V   prípadoch   sťažností   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   v   ktorých   je   namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov platného do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona o súdoch.

9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   mal   k   dispozícii   podľa   zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§ 53   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

10. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky   voči   zodpovedným   osobám   dôsledky.“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie   ktorých   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

12.   Sťažovatelia   v   prerokúvanej   veci   nesplnili   požiadavku   namietania   prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov ani nepreukázali, že ju nesplnili z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,   aby   sťažovateľ   konal   v   súlade   s   pravidlami,   ktoré   s   uplatnením   daného prostriedku   súvisia.   Nekonanie   týmto   spôsobom...   má   za   následok   nesplnenie sťažovateľovej   povinnosti   vyčerpať   dostupný   prostriedok   ochrany   svojich   práv.“ (III. ÚS 44/03).

13. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani z odpovede na výzvu z 25. januára 2010 nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti, z jej   príloh   a   vyjadrenia   právneho   zástupcu   sťažovateľa   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

14.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovatelia   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2010