znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 44/01

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu D. Š. a zo sudcov L. M. a Š. O. na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2001 o prijatom podnete Mgr. D. K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., ktorým namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdov v konaní vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 200/00 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 200/00 p o r u š i l právo Mgr. D. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Vo zvyšnej časti podnetu   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 10. mája 2001 doručený podnet Mgr. D. K., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného JUDr. R. Ž., K., ktorým namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorého sa mali dopustiť v podnete menované všeobecné súdy v konaní o jeho návrhu na vyslovenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a po zistení, že v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy konaním Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 200/00 a Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 171/00 obsahuje náležitosti požadované ustanoveniami § 20 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa ustanovenia   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   podnet   v tejto   časti   prijal   uznesením   č.   k. I. ÚS 44/01-15 z 12. júla 2001 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti podnet odmietol.

Po   prijatí   časti   podnetu   na   konanie   (ďalej   len   „podnet“)   ústavný   súd   požiadal Okresný súd Košice I a Okresný súd Bratislava I o písomné stanovisko k prijatému podnetu.

Predseda   Okresného súdu   Košice   I v písomnom vyjadrení sp.   zn. Spr 936/01 zo 6. augusta 2001 oznámil, že od napadnutia veci na Okresný súd Košice I 24. februára 2000 bola „vykonávaná príprava pojednávania a v rámci nej zaisťovaná aj miestna príslušnosť súdu.   Pre   nesúčinnosť   odporcu   a jeho   nereagovanie   na   výzvy   súdu   mu   bola   uložená poriadková   pokuta.   Následne   po   zabezpečení   dokladov   potrebných   pre   rozhodnutie o príslušnosti   bola   vec   11.   10.   2000   odstúpená   z dôvodov   miestnej   nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava I“. Okresný súd Košice I súhlasí „s tým, aby Ústavný súd SR v zmysle § 30 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. upustil od ústneho pojednávania“.

Predseda Okresného súdu Bratislava I v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr. 2005/01 z 15. augusta   2001   oznámil,   že   spis   z Okresného   súdu   Košice I   im   bol   doručený 16. novembra   2000   a 27.   novembra   2000   bol   postúpený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   na rozhodnutie   o miestnej   príslušnosti.   Súdny   spis spolu   s rozhodnutím   najvyššieho   súdu   bol   Okresnému   súdu   Bratislava   I   vrátený 15. decembra 2000 a konajúca zákonná sudkyňa úpravou z 19. januára 2001 doručovala uznesenie najvyššieho súdu účastníkom konania. Keďže súdny spis sa už nenachádzal na Okresnom   súde   Bratislava   I,   nevedel   sa   vyjadriť,   čo   bolo   dôvodom   (údajne   problémy s doručovaním), že súdny spis bol vyexpedovaný Okresnému súdu Bratislava II až 12. júna 2001 v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu o určení miestnej príslušnosti. Okresný súd Bratislava I oznámil, že ako účastník konania netrvá na ústnom pojednávaní.

Navrhovateľ   v liste   z 3.   septembra   2001   k vyššie   uvedeným   stanoviskám   súdov uviedol, že „ak od 20. 2. 2000 dodnes,   t. z. za dobu vyše poldruha roka v mojej veci nielenže nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ale ani len nebolo nariadené pojednávanie vo veci, tak sa to nemohlo stať bez zavinenia horeuvedených súdov“. Podľa jeho názoru „efektívnosť   predmetného   podnetovaného   súdneho   konania   je   preto   v danom   prípade nulová“. Navrhovateľ súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn. 18 C 248/01   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   podnet   navrhovateľa   prerokoval   na   svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

Predmetom podnetu boli tvrdenia navrhovateľa, že Okresný súd Košice I tým, že nekonal a nerozhodol, hoci bol miestne príslušným súdom (§ 87 ods. c) zákona č. 99/1963 Zb. – Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov – ďalej len „OSP“), o jeho pracovnoprávnej   veci,   ale   vec   postúpil   Okresnému   súdu   Bratislava   I, a Okresný   súd Bratislava   I   tým,   že   nepostúpil   vec   priamo   miestne   príslušnému   Okresnému   súdu Bratislava II (súd určený ako miestne príslušný rozhodnutím najvyššieho súdu), porušili základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

II.

Z podnetu navrhovateľa a z priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18 C 248/01   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania   v pracovnoprávnej   veci navrhovateľa pred všeobecnými súdmi.

Navrhovateľ   podal   24.   februára   2000   na   Okresnom   súde   Košice   I   žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou (sp. zn. 16 C 200/00). Okresný súd Košice I   1. marca 2000 doručil odporcovi v spore výzvu na predloženie dokladov potrebných   na   rozhodnutie   a požiadal   ho   o vyjadrenie   k predmetu   konania.   Listami z 5. apríla 2000 a 3. augusta 2000 Okresný súd Košice I urgoval zaslanie požadovaných dokladov.   Napriek   urgenciám   odporca   doklady   nepredložil.   Okresný   súd   Košice   I   mu preto   uznesením   č.   k.   16 C   200/00-9   z 3.   augusta   2000   uložil   poriadkovú   pokutu. Okresnému súdu Košice I na základe jeho vyžiadania zo 7. júna 2000 doručil Okresný súd Bratislava I 19. júla 2000 výpis z obchodného registra z vložky č. 1430/B pre R-PRESS, a. s., Bratislava.

Listom z 20. septembra 2000 odporca zaslal Okresnému súdu Košice I požadované dokumenty   a oznámil,   že   jeho   filiálka   v Košiciach   na   Kysuckej   16   nemá   právnu subjektivitu.

Okresný súd Košice I 11. októbra 2000 postúpil súdny spis sp. zn. 16 C 200/00 z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti podľa ustanovenia § 105 ods. 2 s poukazom na ustanovenia   §   84   a § 85   OSP   Okresnému   súdu   Bratislava   I,   ktorému   bol   súdny   spis doručený 16. novembra 2000, a tento ho 27. novembra 2000 postúpil najvyššiemu súdu na rozhodnutie podľa § 105 ods. 2 OSP.

Proti   postúpeniu   veci   Okresnému   súdu   Bratislava   I   navrhovateľ   protestoval sťažnosťou z 23. októbra 2000 adresovanou predsedovi Okresného súdu Košice I.

Najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   Ndc   827/2000   zo   4.   decembra   2000   určil   na prejednanie veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16 C 200/00 a na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9 C 171/00 ako miestne príslušný Okresný súd Bratislava II.

Rozhodnutie najvyššieho súdu spolu s predmetným spisom bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené 15. decembra 2000 a nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2001.

V odpovedi   sp.   zn.   Spr.   2005/01   z 31.   januára   2001   na   sťažnosť   navrhovateľa z 8. januára 2001 na prieťahy v konaní o jeho pracovnoprávnom spore predseda Okresného súdu Bratislava I navrhovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť nie je dôvodná, lebo predmetný súdny spis (na Okresnom súde Bratislava I vedený pod sp. zn. 9 C 171/00) im bol doručený 16. novembra 2000 a bez prieťahov bol postúpený na rozhodnutie o miestnej príslušnosti najvyššiemu súdu.

Dňa   1.   februára   2001   Okresný   súd   Bratislava   I expedoval   odporcovi   v spore uznesenie najvyššieho súdu, ktoré mu bolo 8. februára 2001 vrátené poštou ako nedoručená zásielka.

Dňa   13.   marca   2001   si   Okresný   súd   Bratislava   I vyžiadal   z obchodného   registra aktualizovaný   výpis   odporcu,   z ktorého   zistil,   že   tento   bol   na   základe   uznesenia registrového súdu č. k. Sa 1430/B z 27. februára 2001 vymazaný z obchodného registra v celom rozsahu a na jeho miesto nastúpila obchodná spoločnosť LISOVŇA, a. s., Trnava, ktorá   prebrala   všetky   práva,   záväzky,   pohľadávky   (i neznáme)   zrušenej   spoločnosti. Okresný súd Bratislava I 31. mája 2001 doručil uznesenie najvyššieho súdu tejto akciovej spoločnosti. Týmto dňom nadobudlo uznesenie najvyššieho súdu právoplatnosť.

Okresnému súdu Bratislava II ako miestne príslušnému súdu určenému rozhodnutím najvyššieho   súdu   na konanie a rozhodnutie   pracovnoprávnej   veci   navrhovateľa   bol   spis z Okresného súdu Bratislava I doručený 13. júna 2001, kde mu bola pridelená sp. zn. 18 C 248/01.

III.

Navrhovateľ sa predmetným podnetom domáhal rozhodnutia ústavného súdu o tom, že   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   a Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní o   jeho pracovnoprávnej veci došlo v jeho neprospech k porušeniu ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa   ktorého   „každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec  ...   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov...“.

Odporcovia tvrdili, že svojím postupom nespôsobili v konaní o pracovnoprávnej veci navrhovateľa zbytočné prieťahy.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pri   rozhodovaní,   či   vo   veci   došlo   k prieťahom   v konaní,   a tým   aj   k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   „zložitosť   veci“   ústavný   súd   nepovažoval   túto   vec   za zložitú. V namietanom období sa napadnuté súdy totiž nezaoberali otázkami nevyhnutnými pre rozhodnutie v merite veci, ale výlučne procesnou problematikou – určením miestnej príslušnosti súdu (ktorú v konečnom dôsledku nemožno kvalifikovať ako právne a v danom prípade ani ako fakticky zložitú).

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sa   vecne   nezaoberal   námietkou navrhovateľa ohľadom miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I vzhľadom na to, že túto otázku s konečnou platnosťou rozhodol najvyšší súd.

2. Pri hodnotení správania účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by v konaní navrhovateľa mala byť zohľadnená v jeho neprospech pri posudzovaní otázky, či svojím konaním spôsobil zbytočné prieťahy. Navrhovateľ si svoje   právo   uplatnil   na   všeobecnom   súde   včas   a postupoval   spôsobom   upraveným hmotnými a procesnoprávnymi všeobecne záväznými predpismi (Zákonník práce, OSP).

3.   Pri   posudzovaní   postupu   súdov   v konaní   o žalobe   navrhovateľa   ústavný   súd konštatuje, že Okresný súd Bratislava I svojím postupom nespôsobil zbytočné prieťahy. Súdny   spis   mu   bol   totiž   doručený   (postúpený)   16.   novembra   2000   z Okresného   súdu Košice I a v priebehu jedenástich dní (27. novembra 2000) predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Taktiež obdobie od 15. decembra 2000, keď mu bol súdny spis vrátený spolu s uznesením najvyššieho súdu, do 13. júna 2001 (doručenie spisu miestne   príslušnému   súdu)   nehodnotí   ústavný   súd   ako   zbytočné   prieťahy.   Okresný   súd Bratislava I expedoval účastníkom konania uznesenie najvyššieho súdu 1. februára 2001 a z dôvodu zániku (výmaz z obchodného registra) organizácie na strane odporcu, o ktorom sa   dozvedel   až po   vrátení   nedoručenej   zásielky   poštou   (8.   február 2001),   zisťoval   (list z 13. marca 2001) v obchodnom registri údaje potrebné pre ďalší postup v konaní. Po zistení vyššie   uvedenej   skutočnosti   (výmaz   odporcu   z obchodného   registra)   a nástupníckej organizácie na strane odporcu Okresný súd Bratislava I doručil 31. mája 2001 uznesenie najvyššieho   súdu   tejto   organizácii   ako   účastníkovi   konania.   Dňa   13.   júna   2001   po nadobudnutí jeho právoplatnosti (31. máj 2001) postúpil Okresný súd Bratislava I súdny spis miestne príslušnému súdu určenému rozhodnutím najvyššieho súdu.

Ústavný súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že Okresný súd Bratislava I svojím opomenutím jeho vec v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 OSP odstúpiť Okresnému súdu Bratislava II včas a bez zbytočných prieťahov zavinil prieťahy v konaní. Okresný súd Bratislava I totiž konal presne v intenciách ustanovenia § 105 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak súd, ktorému vec bola postúpená, s jej postúpením nesúhlasí a nejde o súdy v obvode toho istého krajského súdu, rozhodne o miestnej príslušnosti najvyšší súd. Ústavný súd preto navrhovateľovi v tomto bode návrhu nevyhovel.

Druhý   podnetom   napadnutý   všeobecný   súd   –   Okresný   súd   Košice   I vykonal   od napadnutia   veci   24.   februára   2000   intenzívne   zisťovanie   podkladov   (skutočností) potrebných na určenie miestnej príslušnosti súdu, pochybil však, keď po získaní výpisu z obchodného   registra   (19.   jún   2000)   identifikujúceho   odporcu   v spore   si   zároveň nezadovážil potrebné podklady pre určenie, ktorý okresný súd v Bratislave je všeobecným súdom odporcu. Inak by bol zistil, že miestne príslušným súdom odporcu v Bratislave je Okresný   súd   Bratislava   II,   a nie   Okresný   súd   Bratislava   I   (ktorému   súdny   spis   doručil 16. novembra   2000).   Úkony   vykonané   Okresným   súdom   Košice   I   po   19.   júni   2000 (urgovanie zaslania požadovaných dokladov u odporcu, uloženie mu poriadkovej pokuty), ako aj márne plynutie času od 3. augusta 2000 do 11. októbra 2000, keď tento súd okrem odpustenia pokuty odporcovi nevykonal žiadne úkony, ústavný súd hodnotil ako zbytočné prieťahy v konaní. Okrem toho nesprávny postup Okresného súdu Košice I pri postúpení veci miestne príslušnému súdu v rozhodujúcej miere ovplyvnil stav konania do 13. júna 2001. Toto konanie Okresného súdu Košice I ústavný súd hodnotil ako také konanie, ktoré vo   svojich   dôsledkoch   spôsobilo   zbytočné   prieťahy   v konaní   o pracovnoprávnej   veci navrhovateľa.

Správanie štátneho orgánu (teda aj všeobecného súdu), ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah, sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   však   právne   významné akékoľvek správanie štátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2,   ak   činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty ohľadne tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (II. ÚS 33/99). Postup Okresného súdu Košice I bol teda v zmysle už vyššie uvedeného konaním so zbytočnými prieťahmi, v dôsledku čoho ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.