znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 437/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RÁJ NÁKUPU s. r. o., Partizánska 7, Holíč, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, Škarniclovská 154/1, Skalica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prerokovanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 132/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   RÁJ   NÁKUPU   s. r. o. o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RÁJ NÁKUPU s. r. o., Partizánska 7, Holíč (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 132/2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 9. júla 2010 odoslala okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 589 € s príslušenstvom, ktorým si proti obchodnej   spoločnosti (ďalej   len   „odporca“)   uplatnila   právo na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

Okresný súd vydal 26. júla 2010 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 25 Rob 184/2010, ktorý zrušil uznesením sp. zn. 28 Cb 132/2010 z 28. apríla 2014 z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk. Sťažovateľke bolo následne doručené predvolanie na pojednávanie   nariadené   na   2.   júl   2015,   v súvislosti   s   ktorým   bola   sťažovateľka kontaktovaná okresným súdom s tým, že odporca si predvolanie na pojednávanie neprevzal, a preto z dôvodu hospodárnosti nie je nevyhnutná jej účasť. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie 2. júla 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. augusta 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala najmä skutočnosť, že v tzv. skrátenom súdnom konaní,   teda   v   konaní   o   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu,   bol   platobný   rozkaz doručovaný okresným súdom odporcovi štyri roky, čo sťažovateľka považuje za absolútne neprijateľnú a neúmerne dlhodobú nečinnosť okresného súdu.

Sťažovateľka   uviedla,   že   nepodala   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi okresného súdu, pretože v súdnom konaní nebola po celú dobu právne zastúpená a o tejto povinnosti   sa   dozvedela   až   po   doručení   predvolania   na   pojednávanie.   Podľa   názoru sťažovateľky uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažovateľka v sťažnosti zdôraznila najmä skutočnosť, že okresný súd v skutkovo banálnej veci, ktorá si vyžadovala nenáročné dokazovanie, rozhodol až po uplynutí takmer piatich rokov.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „I. Základné   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   upravené   v   čl.   48   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   28Cb/132/2010 porušené bolo.

II. Spoločnosti   RAJ   NÁKUPU   s. r. o.   priznáva   finančné   zadosťučinenie 2927,50 EUR,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   vyplatiť   do   15   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu) na účet právneho zástupcu sťažovateľa... III. Spoločnosti RAJ NÁKUPU s. r. o. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia vo výške 148,22 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05,   IV. ÚS 50/05, IV. ÚS 288/05).

Sťažovateľka   sa   v   petite   sťažnosti   domáha   ochrany   svojho   základného   práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní. Z argumentácie sťažovateľky uvedenej v odôvodnení sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd takto ustálil aj petit sťažnosti.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   jednou   zo   základných   pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento poskytuje ochranu uvedenému základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie   tohto   práva   ešte   mohlo   trvať   (napr.   I. ÚS 22/01,   I. ÚS 77/02,   I. ÚS 116/02). Ak v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 28   Cb 132/2010, v   ktorom   okresný   súd   rozhodoval o   návrhu sťažovateľky na vydanie platobného   rozkazu   na   zaplatenie   589   €   s príslušenstvom,   bolo   právoplatne   skončené 13. augusta 2015, teda v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (19. októbra 2015) už okresný súd nemohol porušovať sťažovateľkou označené práva.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 4. novembra 2015