znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 437/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., S., zastúpenej advokátom JUDr. M. T., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 27. marca 2009 na   okresnom   súde   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   sumy   702,10   € s príslušenstvom. Uvedená istina predstavovala odplatu za vykonanú prepravu tovaru, ktorú sťažovateľka   vykonala   pre   žalovaného   T.,   s.   r.   o. Okresný súd vydal 2. apríla 2009 platobný rozkaz sp. zn. 25 Rob 71/2009 v súlade s návrhom sťažovateľky. Tento platobný rozkaz sa však okresnému súdu nepodarilo doručiť žalovanému, preto okresný súd vydal 9. júna 2009 uznesenie sp. zn. 27 Cb 64/09, ktorým zrušil platobný rozkaz z 2. apríla 2009. Sťažovateľka požiadala o nariadenie pojednávania podaním zo 14. októbra 2009. Okresný súd   však   termín   pojednávania   neurčil,   preto   sťažovateľka   požiadala   o jeho   nariadenie opätovne podaním z 15. februára 2010. Ani na túto opätovnú žiadosť sťažovateľky však okresný   súd   nereagoval,   preto   sťažovateľka   podala   20.   decembra   2010   sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009. Ani k tejto sťažnosti sa však okresný súd nevyjadril.

3. Sťažovateľka v sťažnosti poukázala na to, že od podania sťažnosti uplynuli už viac ako dva roky, okresný súd však na žiadosti a ani na jej sťažnosť nereaguje a nekoná tak, aby vec bola bez zbytočných prieťahov rozhodnutá, hoci vec nie je právne ani fakticky zložitá.

4.   Sťažovateľka   preto   navrhla,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   ktorým   vysloví,   že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 64/2009 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS   390/08).   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Z   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

7. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2   ústavy   v   konaní   okresného   súdu vedenom   pod   sp.   zn.   27   Cb   64/09   (ďalej   len   „namietané   konanie“).   Ku   dňu   podania sťažnosti ústavnému súdu konanie na okresnom súde trvá skoro dva roky a tri mesiace. V tomto období okresný súd vydal 2. apríla 2009 platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému. Z toho dôvodu vydal okresný súd 9. júna 2009 uznesenie, ktorým bol tento platobný rozkaz zrušený. Ústavný súd dopytom na okresný súd zistil, že 31. augusta 2011 odoslal okresný súd odporcovi výzvu na vyjadrenie sa k žalobe s upozornením, že vo veci je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku. Táto výzva bola okresnému súdu vrátená späť 9. septembra 2011 s oznámením pošty, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Následne okresný súd vyzval 5. októbra 2011   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   aby   predložil   písomné   doklady   pre   účely rozhodnutia vo veci.

Ústavný   súd   preto   dospel   k záveru,   že   opísaný   priebeh   konania   v tomto   štádiu neumožňuje   prijať   záver,   že   medzi   postupom   okresného   súdu   a označeným   porušením základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   existuje   príčinná   súvislosť. Kritériom   na   rozhodovanie   ústavného   súdu   musí   byť   najmä   intenzita,   akou   malo   byť zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide   o   zásah, ktorý   zjavne viedol   k   obmedzeniu,   resp.   odopretiu   základných   práv alebo slobôd   (IV.   ÚS   57/09).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   aj   keď   postup   okresného   súdu v namietanom   konaní   nemožno   z   hľadiska   plynulosti   konania   a efektívnosti   ním uskutočnených úkonov hodnotiť ako optimálny, zásah takejto intenzity do sťažovateľkou označeného základného práva však v tomto štádiu namietaného konania nesignalizuje.

8.   Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 331/04).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

9.   Vzhľadom   na   uvedené   preto   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

10. Ústavný súd k veci zároveň dodáva, že v prípade, ak by okresný súd pokračoval v nečinnosti,   resp.   neefektívnom   postupe   vo   veci,   mohlo   by   to   v   budúcnosti   viesť k porušeniu   základných   práv sťažovateľky   a k úspešnému   uplatneniu ochrany jej práva v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011