znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 437/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť maloletej A. J. a maloletej P. J., zastúpených zákonnou zástupkyňou   JUDr.   J.   J.,   T.,   právne   zastúpených   advokátom   Mgr.   M.   B.,   T.,   vo   veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods.   1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 z 8. decembra 2009 a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 GPt 528/08-45 zo 6. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletej A. J. a maloletej P. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2010 doručená sťažnosť maloletej A. J. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“) a maloletej P. J. (ďalej   len   „sťažovateľka   v   II.   rade“;   spolu   len   „sťažovateľky“)   zastúpených   zákonnou zástupkyňou JUDr. J. J. (ďalej len „matka“), T., právne zastúpených advokátom Mgr. M. B., T.,   v   ktorej   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru   Prievidza   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“   alebo „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 z 8. decembra 2009 (ďalej len „uznesenie z 8.   decembra   2009“)   a   listom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna prokuratúra“) č. IV/1 GPt 528/08-45 zo 6. júla 2010 (ďalej len „list zo 6. júla 2010“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   matka   maloletých   sťažovateliek   podala okresnému   riaditeľstvu   26.   júna   2008   trestné   oznámenie   pre   podozrenie   zo   spáchania zločinu   týrania   blízkej   a   zverenej   osoby   na   sťažovateľke   v   I.   rade   a   pre   podozrenie zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na sťažovateľke v II. rade otcom sťažovateliek JUDr. A. J. (ďalej len „otec“). Matka sťažovateliek je ich jedinou zákonnou zástupkyňou „v dôsledku právoplatného rozsudku č. k. 32P/91/2008-69 zo dňa 10. 6. 2008, o zverení mal. detí do je osobnej starostlivosti“.

Matka   sťažovateliek   pri   svojom   výsluchu   na   okresnom   riaditeľstve   konanom 11. augusta 2008 predložila znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychológie týkajúci sa sťažovateľky v I. rade. Trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby   –   sťažovateľky   v I.   rade   proti   otcovi   začalo uzneseniami Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Trenčín   z   23.   júla   2008   a   pre   prečin   ohrozovania   mravnej   výchovy mládeže u sťažovateliek zo 4. februára 2009.

Dňa   23.   júla   2009   bol   matkou   sťažovateliek   ako   dôkaz   v   predmetnom   konaní predložený ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychológie. Napriek dôkazom, ktoré už boli v konaní predložené, sa konanie „za uplynulé dva roky nepohlo nikam“,   nedošlo   ani   k   vzneseniu   obvinenia   proti   otcovi   sťažovateliek.   Podaním z 10. januára 2009 Okresná prokuratúra Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) matke sťažovateliek oznámila, že v uvedenom konaní nemá postavenie poškodenej, a preto ju o vykonávaných úkonoch nebudú informovať. Matka sťažovateliek preto nemá vedomosť o právnych úkonoch vykonávaných v ňom.

Opatrovník ustanovený sťažovateľkám v predmetnom konaní je „nezákonný“ a túto skutočnosť   matka   sťažovateliek „niekoľkokrát   namietala   na   všetkých   inštanciách   ktoré odmietali   túto   skutočnosť   akceptovať“. V   súčasnosti   sa   touto   námietkou   sťažovateliek zaoberá aj ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 5870/2010, ktoré do dňa podania tejto   sťažnosti   nebolo   právoplatne   skončené.   Nezákonné   ustanovenie   opatrovníka v predmetnom   konaní   počas   obdobia   dvoch   rokov   pritom   potvrdzuje   aj   list   generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010.

Napriek tomu, že vo veci vedenej okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP- 23/OVK-PD-2009 (predtým na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008)   je   poškodenou   len   sťažovateľka   v   I.   rade,   vyšetrovateľ   uznesením chybne   nariadil   psychologické   vyšetrenie   znalcom   PhDr.   Skokanom   aj   u   sťažovateľky v II. rade, ktorá je poškodenou v konaní o prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ktoré začalo až 4. februára 2009. Znalec PhDr. Skokan bol 11. septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu zapísaných znalcov a napriek tomu „príslušné orgány trvali na výsluchu mal. P. (sťažovateľka   v   II.   rade,   pozn.) za   jeho   prítomnosti,   za   prítomnosti   nezákonného opatrovníka,   bez   prítomnosti   matky   mal.   detí   a   v   konaní   o   trestnom   čine   sexuálneho zneužívania, ktoré však doposiaľ nebolo začaté!“. Matka sťažovateliek podala „voči týmto uzneseniam všetky dostupné sťažnosti a opravné prostriedky, ktoré jej právny poriadok umožňuje   a   výsledkom   bolo   ďalšie   nezákonné   ustanovenie   nejakej   organizácie   - Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, Trnavská 12, Bratislava, čo sa matka mal. detí dozvedela až dňa 3. 5. 2010 po čiastočnom nahliadnutí do spisu vedeného u opatrovníka ÚPSVaR Trenčín“.

Uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 bola do uvedeného konania pribratá   znalecká   organizácia   z   odboru   detskej   psychológie   –   Výskumný   ústav   detskej psychológie   a   patopsychológie   (ďalej   len   „VÚPaP“),   ktorá   nie   je   zapísaná   v   zozname súdnych znalcov tlmočníkov a prekladateľov. Matka sťažovateliek, ktorá v tomto konaní nevystupuje v pozícii poškodenej, nemala možnosť proti uzneseniu okresného riaditeľstva z 8.   decembra   2009   podať   žiadny   opravný   prostriedok,   opatrovník   sťažovateliek   bol v uvedenom čase nezákonne ustanovený, a tým bolo sťažovateľkám odňaté ich právo na účinný   prostriedok   nápravy.   Generálna   prokuratúra   na   podnet   matky   sťažovateliek odpovedala listom zo 6. júla 2010 doručeným jej 16. júla 2010.

Sťažovateľky namietajú, že uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 bol do konania pribratý VÚPaP „absolútne v rozpore z Trestným poriadkom, konkrétne § 143 ods. 1“, pretože znalecká organizácia môže byť ustanovená za znalca v konaní, len ak nemožno   za   znalca   ustanoviť   osobu   zapísanú   v   zozname   znalcov,   prekladateľov a tlmočníkov. Výklad ustanovenia § 143 Trestného poriadku zo strany vyšetrovateľa „bol svojvoľný   do   tej   miery,   že   poprel   účel   ustanovenia   ako   takého   a   celkovo   poprel opodstatnenosť existencie inštitútu súdnych znalcov ako takých“. Uvedený „arbitrárny“ postup okresného riaditeľstva, resp. vyšetrovateľa schválila aj generálna prokuratúra, ktorá v liste   zo   6.   júla   2010   uviedla,   že „nevidí   v   ustanovení   tejto   organizácie   žiadne pochybenia“, a tento záver „zdôvodňuje bizarnými dôvodmi“.

V   liste   zo   6.   júla   2010   generálna   prokuratúra   uviedla,   že   VÚPaP „je   vysoko profesionálny, špecializujúci sa na požadovanú činnosť“. Podľa predvolania na vyšetrenie sťažovateliek doručeného ich matke 10. júla 2010 sú vypracovaním znaleckého posudku poverené dve psychologičky, ktoré sa nezaoberajú týranými a zneužívanými deťmi, preto je podľa   matky   sťažovateliek   uvedené   vyhlásenie   generálnej   prokuratúry   o   VÚPaP „minimálne nevieryhodné“.

Vzhľadom   na   uvedené   je   podľa   sťažovateliek   uznesenie   okresného   riaditeľstva z 8. decembra 2010 „absolútne arbitrárne a prekračuje možnosti § 143 Trestného poriadku jednoznačne   porušuje   právo   sťažovateliek   na   súdnu   ochranu   a   spravodlivý   proces“. Zároveň   uznesenie   okresného   riaditeľstva   z   8.   decembra   2010   možno   považovať   za «zmätočné, nakoľko ustanovuje „znaleckú organizáciu“ podľa § 143 ods. 1 Tr. poriadku, ktorou však VÚPaP nie je a zároveň nijako nezdôvodňuje, prečo ustanovuje ústav, ktorý nie je zapísaný v zozname súdnych znalcov».

Podľa   sťažovateliek   je   list   generálnej   prokuratúry   zo   6.   júla   2010 „spôsobilý zasahovať do uvedeného základného práva (právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru),   keď   vyhlasuje   zmätočné   uznesenie   za   správne   a   zákonné,   pričom   taktiež neuvádza relevantné (a presvedčivé) argumenty o tom, prečo nebola v predmetnej veci pribratá zapísaná organizácia prípadne znalec fyzická osoba“.

Vzhľadom na to, že matka sťažovateliek v uvedenom konaní predložila dva znalecké posudky, v ktorých možno nájsť odpovede na viaceré otázky, ktoré sú znalcovi položené aj v uznesení okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009, ako aj vzhľadom na zlý psychický stav sťažovateľky v I. rade pri pripomínaní si „otrasných zážitkov“, je podľa sťažovateliek otázne, či je vôbec potrebné vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania.

Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu „bol v predmetnej veci vykonaný výsluch maloletých detí a predložené dva znalecké posudky riadne zapísaných znalkýň, čo v iných trestných prípadoch je dostatočné množstvo dôkazov aj na usvedčenie páchateľa a v tomto konaní nie je trestné stíhanie pre sexuálne zneužívanie A. ani začaté!! Samozrejme treba poukázať   na   skutočnosť,   že   v   tomto   štádiu   konania,   nech   by   bol   vykonaný   akýkoľvek trestnoprocesný   úkon,   jeho   zákonnosť   môže   byť   v   neskorších   štádiách   spochybňovaná najmä z dôvodu iných nezákonných procesných postupov, ako je stále v konaní figurujúci nezákonný opatrovník a nezačatie trestného stíhania pre trestný čin sexuálneho zneužívania ako takého.“.

Sťažovateľky vidia pochybenie v tejto veci aj v tom, že generálna prokuratúra v liste zo 6. júla 2010 uviedla, že „sa jedná o sexuálne trestné činy, pre ktoré treba uskutočniť znalecké dokazovanie, a pritom trestní stíhanie pre sexuálne zneužívanie doteraz nebolo riadne začaté ani o ňom po oznámení JUDr. J. nebolo riadne rozhodnuté. Ako je uvedené vyššie, takto získaný dôkaz by bol neskôr ľahko procesné spochybniteľný.“.

Na základe uvedeného sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví,   že   uznesením   okresného   riaditeľstva   z   8.   decembra   2009   a   listom   generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010 bolo porušené ich právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ďalej že postupom okresného riaditeľstva, v dôsledku ktorého došlo k vydaniu uznesenia   z   8.   decembra   2009   v   čase,   keď   sťažovateľky   nemali   v   tomto   konaní ustanoveného opatrovníka, a nedoručením uvedeného uznesenia ich matke bolo porušené právo sťažovateliek na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, a zároveň zruší uznesenie okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 a prizná im náhradu trov konania.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   sa   každý   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (identické znenie má čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2009 a listom generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010. K porušeniu ich práv malo dôjsť v dôsledku toho, že uznesením okresného riaditeľstva z 8. decembra 2010 bol do konania pribratý VÚPaP v rozpore s § 143 Trestného poriadku a v   čase,   keď   maloleté   sťažovateľky   neboli   v   konaní   zastúpené   opatrovníkom,   pričom uvedený   postup   vyšetrovateľa   bol   následne   schválený   generálnou   prokuratúrou   v   liste zo 6. júla 2010.

II.A   K   namietanému   porušeniu   v   sťažnosti   označených   práv   uznesením z 8. decembra 2009

Podľa § 48 ods. 1 Trestného poriadku ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca, ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.

Podľa § 48 ods.   2 Trestného poriadku   v prípadoch, v ktorých   zákonný zástupca poškodeného   nemôže   vykonávať svoje   práva   uvedené   v   odseku   1   a   je   nebezpečenstvo z omeškania,   predseda   senátu   a   v   prípravnom   konaní   na   návrh   prokurátora   sudca   pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

Zo spisového materiálu, ako aj skutočností známych ústavnému súdu z jeho činnosti je zrejmé, že v záujme zabezpečenia ochrany práv sťažovateliek im v predmetnom konaní bol ustanovený kolízny opatrovník. Matka sťažovateliek ako ich zákonná zástupkyňa je oprávnená   trvať   na   tom,   aby   v   predmetnom   konaní   záujmy   jej   maloletých   detí   – sťažovateliek boli chránené prostredníctvom zákonne ustanoveného kolízneho opatrovníka a na tento účel jej právny poriadok poskytuje aj účinné právne prostriedky (napr. sťažnosť proti   rozhodnutiu   o   ustanovení   opatrovníka).   Namietané   porušenie   práv   sťažovateliek v súvislosti s ustanovením kolízneho opatrovníka v predmetnom konaní bolo predmetom sťažnosti   sťažovateliek   zastúpených   matkou,   o   ktorej   ústavný   súd   rozhodol   uznesením sp. zn.   II.   ÚS   313/2010   (sťažnosť   sťažovateliek   bola   ústavným   súdom   v   tejto   časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená).

Keďže sťažovateľky sú v predmetnom konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, matka sťažovateliek ako ich zákonná zástupkyňa vzhľadom na možný rozpor jej záujmov so záujmami detí v tomto konaní, nie je osobou oprávnenou podať sťažnosť pre porušovanie základných   práv   a   slobôd   sťažovateliek   vo   vzťahu   k   procesným   úkonom   vykonaným orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   v   súvislosti   s   riešením   samotného   merita   veci. Uznesením   z   8.   decembra   2009   vyšetrovateľ   rozhodol   o   pribratí   znalca   v   predmetom konaní, t. j. o ďalšom procesnom postupe smerujúcom k vyriešeniu otázky, či došlo, resp. nedošlo   ku   konaniu,   ktoré   napĺňa   znaky   niektorého   z   trestných   činov   definovaných v Trestnom zákone konkrétnou osobou. Proti uzneseniu z 8. decembra 2009 bol oprávnený využiť   účinné   právne   prostriedky   ochrany   práv   sťažovateliek   jedine   súdom   ustanovený zástupca maloletých sťažovateliek v uvedenom konaní – kolízny opatrovník.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateliek zastúpených ich matkou v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.

II.B K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv listom generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010

Sťažovateľky   namietali   porušenie   v   sťažnosti   označených   práv   listom   generálnej prokuratúry   zo   6.   júla   2010,   ktorým   táto   reagovala   na   podnet   podaný   ich   matkou. Uvedeným podnetom sa matka sťažovateliek domáhala preskúmania procesného postupu vyšetrovateľa   v   uvedenom   konaní   tvrdiac,   že   procesný   úkon,   ktorým   bol   do   konania pribratý ako znalec VÚPaP, bol realizovaný v rozpore so zákonom a práva sťažovateliek v uvedenom konaní neboli náležite chránené opatrovníkom.

Podľa zistenia ústavného súdu generálna prokuratúra vo vzťahu k postupu orgánov činných v trestnom konaní pri ustanovení opatrovníka maloletým sťažovateľkám vo svojom liste zo 6. júla 2010 uviedla: „Je nepochybné, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní   došlo   k   procesným   pochybeniam,   ktoré   doposiaľ   neboli   efektívne   odstránené. Konkrétne ide o spôsob ustanovenia opatrovníka maloletým A. a P. J. Ako už bolo obsahom listu Generálnej prokuratúry SR č. k. IV/1 GPt 528/08-32 z 23. októbra 2009, maloleté poškodené vzhľadom na možný stret záujmov medzi svojimi rodičmi musia byť v trestnom konaní zastúpené opatrovníkom realizujúcim práva ich zákonného zástupcu. V súčasnosti ich   naďalej   vykonáva   pracovník   Okresného   úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   v Trenčíne (Mgr. J. M.), hoci tento úrad prezentoval možnosť vzniku námietok jeho zaujatosti (na   č.   l.   190   I.   zväzku   vyšetrovacieho   spisu),   keďže   v   inom   civilnom   konaní   bol   zo zastupovania   maloletých   vylúčený.   Zmena   osoby   opatrovníka   nebola   však   v dôsledku nesprávneho postupu prokuratúry úspešná. V prvom stupni konal nepríslušný okresný súd. Z   tohto   dôvodu   bude   krajská   prokuratúra   osobitným   listom   usmernená   zabezpečiť vyjadrenie   súčasného   opatrovníka   (aj   k   Vašim   námietkam),   prehľad   jeho   doterajšieho pôsobenia   v   iných   právnych   sporoch,   rozhodnutie   civilného   súdu,   ktorým   došlo   k   jeho vylúčeniu   a   opätovne   zvážiť   zmenu   jeho   osoby   súdnym   rozhodnutím   s   akceptovaním ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. poriadku.“

Generálna prokuratúra sa vo svojom liste zo 6. júla 2010 vyjadrila aj k procesnému postupu, ktorým bol do konania pribratý ako znalec VÚPaP uznesením z 8. decembra 2009, keď   uviedla: „Pokiaľ   ide   o   pribratie   Výskumného   ústavu   detskej   psychológie a patopsychológie v Bratislave ako organizácie na vypracovanie znaleckého posudku, voči tomuto   znaleckému   subjektu   nemám   žiadne   výhrady.   Práve   naopak   citovaný   ústav nepovažujem   za   vysoko   profesionálny,   zaoberajúci   sa   psychologickým   vyšetrením   detí desaťročia.   V tejto súvislosti poukazujem na ustanovenie § 143 ods.   1 Tr.   poriadku,   v zmysle   ktorého   majú   znalecké   posudky   organizácií   špecializujúcich   sa   na   požadovanú činnosť prednosť pred ostatnými formami dokazovania (fyzická osoba či znalecký ústav). Je pravdou, ako uvádzate, že v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti sa nachádza v časti znalecké organizácie iná inštitúcia (Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela   Pezinok),   avšak   ide   o   jedinú   znaleckú   organizáciu   v   rámci   celej   Slovenskej republiky, čím je výber znaleckej organizácie pre orgány činné v trestnom konaní a súdy veľmi limitovaný a sťažený, a existuje i dôvodný predpoklad vzniku prieťahov pri získaní znaleckého posudku práve touto organizáciou. Prípadné prieťahy by mohli prítomné aj pri zabezpečení znaleckého dokazovania prostredníctvom znalca – fyzickej osoby, ako tomu bolo doteraz napr. s osobou PhDr. F. S., a navyše nepovažujem za vhodné, aby v tak závažnej trestnej veci bola požiadaná o znalecké vyšetrenie poškodených fyzická osoba. Dodávam, že doteraz ste predložila dva znalecké posudky (Mgr. M. Z. a doc. PhDr. M. G., PhD.) a v občianskoprávnom konaní bol zadovážený ďalší (Mgr. S.), ku ktorým je potrebné zaujať dôsledné stanovisko. Znalecká organizácia je vhodnou právnickou osobou, ktorá by komplexne   posúdila   a vyšetrila   obe   maloleté   poškodené,   ale   i   v   kontexte   s   ostatnými zainteresovanými osobami (Vami a podozrivým JUDr. A. J.). Príkladom môže znalecký posudok vypracovaný touto organizáciou vo veci B. Č. v. Slovensko, ktorý plne akceptoval aj Európsky súd pre ľudské práva. Dodávam, že znalecký ústav zapísaný v zozname znalcov (Znalecký   ústav   forenznej   psychológie   pri   Filozofickej   fakulte   UK   Bratislava)   nemá uzatvorené   poistenie   zodpovednosti   za   škodu,   čím   je   vypracovanie   znaleckého   posudku ústavnom pre účely trestného konania skomplikované.“

Z   uvedeného   vyplýva,   že   generálna   prokuratúra   na   základe   podnetu   matky sťažovateliek   preskúmala   postup   a   rozhodnutia   orgánov   činných   v   trestnom   konaní z pohľadu   ich   zákonnosti   a   opodstatnenosti.   Priznala,   že   v   súvislosti   s   ustanovením kolízneho opatrovníka sťažovateľkám v uvedenom konaní došlo k viacerým procesným pochybeniam, avšak zároveň oznámila, že prijme opatrenia pre účely realizácie ďalších procesných úkonov smerujúcich k ich odstráneniu a v prípade potreby aj k ustanoveniu zákonného kolízneho opatrovníka.

Vo   vzťahu   k   uzneseniu   okresného   riaditeľstva   z   8.   decembra   2009   generálna prokuratúra špecifikovala dôvod, pre ktorý bolo vypracovanie znaleckého posudku zverené VÚPaP. Generálna prokuratúra za dôvod, pre ktorý bola do konania na účely vykonania znaleckého   dokazovania   pribratá   znalecká   organizácia   nezapísaná   v   zozname   znalcov, označila   vysokú   pravdepodobnosť   vzniku   prieťahov   v   predmetnom   konaní vyplývajúcu zo zaťaženosti jedinej znaleckej organizácie v tomto odbore zapísanej v zozname znalcov. Uvedený   postup   orgánov   činných   v   trestnom   konaní,   ktorým   uprednostnili   právo   na prerokovanie veci v primeranej lehote bez ohrozenia práva na spravodlivý, je v súlade s § 143   ods.   2   Trestného   poriadku,   ktorý   takýto   postup   umožňuje   za   predpokladu,   že podanie   znaleckého   posudku   je   spojené   s   neprimeranými   ťažkosťami,   tak   ako   to   je v prípade sťažovateliek.

Vo   vzťahu   k   námietke   sťažovateliek,   že   uznesenie   okresného   riaditeľstva z 8. decembra   2009   nebolo   doručené   zákonne   ustanovenému   opatrovníkovi,   je   potrebné poukázať na to, že z listu generálnej prokuratúry zo 6. júla 2010 je zrejmé, že v tomto konaní   bude   opätovne   preskúmavaná   otázka   zastúpenia   sťažovateliek   kolíznym opatrovníkom,   predovšetkým   z   pohľadu   jeho   prípadnej   predpojatosti.   Z   uvedeného   je zrejmé, že úlohou ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní bude taktiež zvážiť, či v tomto konaní pri realizácii jednotlivých procesných úkonov bola náležite a hlavne účinným   spôsobom   zabezpečená   ochrana   práv   sťažovateliek,   a   v   súlade   so   záverom, ku ktorému dospejú, upraviť svoj následný postup.

V danom prípade matka sťažovateliek v záujme ochrany ich práv využila účinný prostriedok nápravy na účely preskúmania zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní upravený v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (podnet   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   a   rozhodnutí   vyšetrovateľa).   Podnet   bol generálnou prokuratúrou riadne vybavený listom zo 6. júla 2010 a podľa zistenia ústavného súdu   v   konaní   boli   prijaté   aj   následné   opatrenia   v   záujme   odstránenia   prípadných procesných vád konania (pozri záväzný pokyn Krajskej prokuratúry v Trnave č. Kv 13/09-95   z 20.   júla   2010   usmerňujúci   postup   okresného   riaditeľstva).   Samotná   nespokojnosť matky sťažovateliek s procesným postupom vyšetrovateľa, resp. s nariadeným znaleckým dokazovaním, však sama osebe nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia v sťažnosti označených práv sťažovateliek. Podnet matky sťažovateliek možno považovať za účinný prostriedok nápravy, ktorý bol generálnou prokuratúrou dôsledne preskúmaný a vybavený v súlade so zákonom.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade generálnej prokuratúry) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010