znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 436/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 111/11 z 19. apríla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. N.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra 2012   doručená   sťažnosť   Ing.   A.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 111/11 z 19. apríla 2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   je v procesnom postavení odporcu v právnej veci navrhovateľa D. B., a. s., o zaplatenie 33,52 € s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp.   zn.   1   Cdp   972/2003,   ktorý   rozsudkom   zo 6. decembra   2010   uložil   sťažovateľke „povinnosť   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   33,52   €   s príslušenstvom“.   O odvolaní sťažovateľky   rozhodol   krajský   súd   predmetným   rozsudkom   z 19.   apríla   2011,   ktorým „napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje“.

3. Podľa názoru sťažovateľky „súdy nespravili nič pre moju ochranu a rozhodli... v prospech navrhovateľa“, čoho dôsledkom mali byť „porušené moje práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol („vydal stanovisko“) o porušení označených práv a „aby bol rozsudok Krajského súdu č. k. 5 Co 111/11-245 zo dňa 19. 04. 2011... zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie“.

5. Okrem iných písomností sťažovateľka k sťažnosti pripojila odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 661/12-7 z 12.   júna   2012   a jej   opakovaný   podnet   z 11.   júna   2012,   ktorým   sa   domáhala   podania mimoriadneho dovolania proti rozsudku okresného súdu zo 6. decembra 2010 v spojení s rozsudkom   krajského   súdu   z 19.   apríla   2012   (bod   2),   v ktorom   generálna prokuratúra v podstatnom uviedla, že „zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu.. zo 06. 12. 2010 č. k. 1 Cdp 972/03-225 v spojení s rozsudkom Krajského   súdu...   z 19.   04.   2011   č.   k.   5   Co   111/11-245   nie   sú   dané...   V danej   veci rozhodnutie   súdu   nadobudlo   právoplatnosť   02.   06.   2011   a teda   po   uplynutí   zákonnej jednoročnej   lehoty   (02.   06.   2012)   proti   nemu   zákon   podanie   mimoriadneho   dovolania nepripúšťa. Akékoľvek ďalšie preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu je preto bezpredmetné.“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo...   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9.   Predmetom   posudzovanej   sťažnosti   je   už   uvedené   tvrdenie   sťažovateľky,   že postupom krajského súdu v označenom konaní a jeho rozsudkom z 19. apríla 2011 došlo k porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom   zásahu.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

11.   Sťažnosťou   napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   nadobudlo   právoplatnosť 2. júna 2011 (bod 5). Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 6. septembra 2012, teda po uplynutí uvedenej dvojmesačnej zákonom ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

12.   Nad rámec už uvedeného ústavný   súd dodáva,   že na dvojmesačnú   zákonom ustanovenú lehotu (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nemá podľa stabilnej rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. I. ÚS 217/2012, I. ÚS 147/2010, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05) žiadny   vplyv   sťažovateľkou   podaný   podnet   generálnej   prokuratúre   pre   účely   podania mimoriadneho   dovolania,   lebo   podanie   podnetu   nie   je   účinným   prostriedkom   nápravy eventuálneho porušenia sťažovateľkou namietaného porušenia práv. Mimoriadne dovolanie nie je ďalším odvolacím (t. j. riadnym opravným prostriedkom, pozn.), ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne v zákone uvedených procesných a hmotnoprávnych   vád.   Rozhodnutie   o jeho   podaní   je   (po   posúdení   zákonných predpokladov) vo výlučnej právomoci generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Preto podanie podnetu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok (pre jej oneskorené podanie), ústavný súd nemal dôvod (a ani oprávnenie) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012