znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 435/08-10

Ústavný   súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Z. V., N., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. A., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 17/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2008 doručená sťažnosť Z. V., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. A., K., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 17/2004.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín vyplýva, že návrhom na začatie konania podaným okresnému súdu 12. novembra 2003 sa navrhovateľ domáhal voči sťažovateľovi ako   odporcovi   zaplatenia   sumy   348   500   Sk   s   príslušenstvom   z titulu   vrátenia   pôžičky. Konanie bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 C 17/2004.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9 C 17/2004-302 z 2. mája 2007 (ďalej len „rozsudok z 2. mája 2007“), ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 348 500 Sk s príslušenstvom a trovy súdneho konania.

Na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   Krajský   súd   v   Nitre   (ďalej   len „krajský súd“)   svojím rozsudkom č.   k.   5 Co 140/2007-419 z 25.   júna 2008 (ďalej   len „rozsudok z 25. júna 2008“) zmenil rozsudok okresného súdu z 2. mája 2007 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 105 146 Sk.

Proti rozsudku krajského súdu z 25. mája 2008 podal navrhovateľ dovolanie.

Rozsudok krajského súdu z 25. júna 2008 bol sťažovateľovi doručený 29. septembra 2008 a od jeho doručenia odvíja sťažovateľ zachovanie lehoty na podanie sťažnosti, keď uvádza: „K podaniu tejto sťažnosti dochádza v dvojmesačnej lehote, od doručenia rozsudku odvolacieho súdu t. j. 29. 9. 2008.“

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 17/2004 a vo svojej sťažnosti uvádza rozsiahlu argumentáciu na podporu správnosti a jeho tvrdení uvádzaných v priebehu súdneho konania, ako aj na podporu správnosti záverov krajského súdu uvedených v jeho rozsudku z 25. mája 2008, okrem rozhodnutia o výške trov konania.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie jeho základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 17/2004,   aby   prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   aby   mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva   významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   táto   podmienka,   ak   sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 17/2004.

Posudzované   konanie   bolo   právoplatne   skončené   rozsudkom   okresného   súdu z 2. mája 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 25. júna 2008. Rozsudok krajského súdu   bol   sťažovateľovi   (odporcovi   v   posudzovanom   súdnom   konaní)   doručený 29. septembra 2008 a navrhovateľovi v čase pred 23. októbrom 2008, keď navrhovateľ podal proti rozsudku krajského súdu z 25. júna 2008 dovolanie.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v čase   datovania   a doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu (sťažnosť z 24. novembra 2008 doručená ústavnému súdu 27. novembra 2008) bolo konanie vedené   okresným   súdom   právoplatne   skončené,   a   preto   v uvedenom   čase   už   nemohlo objektívne dochádzať k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť a v súlade s uvedenými zásadami, ktorými sa ústavný súd riadi pri svojej rozhodovacej činnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, po predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   zároveň   dodáva,   že   v danom   prípade   sťažovateľ   nepreukázal   ani podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a za tohto stavu by bol daný   aj   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej   neprípustnosť   (§   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2008