znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 434/2012-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2013 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval   prijatú   sťažnosť   JUDr.   M.   M.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice I   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 40 C/145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C/26/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C/145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C/26/2003)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. I. ÚS 434/2012 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C/145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C/26/2003.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza: „Dňa   14. 1. 2003   bola   podaná   na Okresnom súde... žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde... pod sp. zn. 14 C/26/2003. Návrhom na pristúpenie ďalších účastníkov do konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 18. 7. 2007... žalobcovia navrhli, aby súd uznesením pripustil, aby do konania...   pristúpili na strane žalovaných v 2.   - 21. rade...   medzi inými v 7. rade aj sťažovateľ...

Okresný súd... uznesením sp. zn. 40 C/145/2007-13 zo dňa 25. 7. 2007... pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili žalovaní v 2. až 21. rade...

Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. 40 C/145/2007 zo dňa 10. 8. 2007 nariadil na deň 28. 9. 2007... v predmetnej veci pojednávanie.

Upovedomením o odročení alebo zrušení pojednávania sp. zn. 40 C/145/2007 zo dňa 10. 9. 2007 Okresný súd... oznámil, že pojednávanie v predmetnej veci nariadené na deň 28. 9. 2007 je zrušené.

Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   sp. zn.   3 Co/320/2007-77   zo   dňa   19. 6. 2008 rozhodol tak, že odmietol odvolanie podané žalovanými v 5., 6., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., a 21. rade. A tiež rozhodol, že zrušuje uznesenie v časti, v ktorej súd pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný v 19. rade... a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd... nariadil predvolaním sp. zn. 40 C/145/2007 zo dňa 15. 7. 2009 na deň 29. 10. 2009 v predmetnej veci pojednávanie.

Okresný súd... uznesením sp. zn. 40 C/145/2007-196 zo dňa 16. 10. 2009 rozhodol tak, že pripúšťa, aby do konania na strane žalobcov vstúpili A. W.,,,, bytom Izrael a Z. B., Izrael, zastúpené JUDr. D. H., advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v K., Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. 40 C/145/2007 zo dňa 17. 1. 2011 nariadil na deň 5. 5. 2011... v predmetnej veci pojednávanie.

Dňa 3. 5. 2011 došlo na súd podanie žalobcov zo dňa 28. 4. 2011, ktorým oznámili súdu, že sa pridržiavajú v celom rozsahu svojho žalobného návrhu zo dňa 15. 12. 2002, ktorý doručili súdu dňa 14. 2. 2003 a zároveň navrhli nové dôkazy.

Dňa 3. 5. 2011 došlo na súd podanie žalobcov zo dňa 2. 5. 2011, kde navrhli zmenu účastníctva na strane niektorých z odporcov.

Dňa 5. 5. 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa odporcov v 6., 9. a 16. rade žiadala rozhodnúť o svojom návrhu zo dňa 16. 3. 2010. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, a opäť sa nedostalo ani k rozhodovaniu vo veci samej, a to ani po viac ako 8 rokoch od podania návrhu na začatie konania.

Okresný súd... predvolaním vo veci sp. zn. 40 C/145/2007 zo dňa 23. 2. 2012 nariadil na deň 28. 6. 2012... v predmetnej veci pojednávanie.

Okresný súd... uznesením sp. zn. 40 C/145/2007-375 zo dňa 5. 3. 2012 rozhodol o pribratí   prekladateľky   Mgr.   Z.   M.   do   konania   a   uložil   jej   preložiť   predvolanie   na pojednávanie z jazyka slovenského do jazyka hebrejského.

Dňa 28. 6. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá žalobkyňa v 4. rade Z. B. a žalovaná v 4. rade JUDr. I. R. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, nedošlo teda k rozhodnutiu vo veci samej ani po viac ako 9 rokoch...

Sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch z dôvodu, že sťažnosť na prieťahy   predsedovi   Okresného   súdu...   podali   iní   účastníci   predmetného   konania,   a to žalovaný v 3. rade Ing. J. R. dňa 14. 12. 2010 a žalovaná v 4. rade JUDr. I. R. dňa 14. 12. 2010...

Podľa   názoru   sťažovateľa   z   odpovedí   predsedu   okresného   súdu   vyplýva,   že   ani podanými sťažnosťami nedošlo zo strany Okresného súdu... k prijatiu opatrení za účelom odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho   nečinnosťou,   resp.   neefektívnou činnosťou...

Vzhľadom   na   to   je   nepochybné,   že   ani   podanie   vyššie   spomenutých   sťažností na prieťahy   inými   účastníkmi   predmetného   konania   nezabránilo   ďalším   zbytočným prieťahom, o čom svedčí nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 502/2011-44 zo dňa 24. 2. 2012.“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 40 C 145/2007 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 14 C/26/2003) porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 40 C 145/2007 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 14 C/26/2003) bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice 1 pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ zdôvodnil: „Prebiehajúce konanie na Okresnom súde... navyše vyvoláva právnu neistotu ostatných spoluvlastníkov bytového domu do tej miery, že odmietajú investovať do opravy domu,   lebo   ten   je   predmetom   súdneho   konania.   Dom   je   už   v   zlom   technickom   stave a vyžaduje si rekonštrukciu.

S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti a zmyslom činnosti, ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, je dôsledok - pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti, ktorý sťažovateľ nezvratné nadobudol, neospravedlniteľný.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 13. novembra 2012 písomne vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 111/10. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa 17. decembra 2012.

5.1 Predseda   okresného súdu   vo svojom   vyjadrení uviedol   podrobnú   chronológiu procesných úkonov a k dôvodnosti sťažnosti uviedol, že „V predmetnej veci Ústavný súd... nálezom IV. ÚS 502/2011-44 zo 4. 2. 2012 rozhodol, základné právo iných účastníkov, ktorí vystupujú na procesnej strane terajšieho sťažovateľa... bolo postupom Okresného súdu... v danom konaní porušené... Tento názor Ústavného súdu rešpektujem... vec je právne aj skutkovo zložitá, na strane žalovaných vystupuje veľký počet účastníkov a ide o konanie s cudzím prvkom, keďže žalobcovia žijú v Izraeli.“.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním doručeným   ústavnému súdu   20.   decembra   2012,   v ktorom   okrem   iného   uviedla: „Toto vyjadrenie však neobsahuje žiadnu argumentáciu o efektívnosti vykonávania jednotlivých úkonov a primeranej dĺžke konania Okresného súdu... Z prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že konanie bolo začaté dňa 14. 1. 2003, kedy žalobcovia v 1. až 4. rade podali na Okresný   súd...   žalobu   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti,   pričom   ani v súčasnosti, po takmer 10 rokoch, nie je toto konanie právoplatne skončené.

Pre   posúdenie   primeranosti   dĺžky   konania   a   zbytočných   prieťahov   v   ňom spôsobených Okresným súdom... nie je podstatné to, koľko úkonov urobil, ale efektívnosť týchto   úkonov,   teda   spôsobilosť   viesť   k   čo   najrýchlejšiemu   právoplatnému   rozhodnutiu vo veci samej tak, ako to vyplýva z ustanovenia § O. s. p.

Sťažovateľ vidí nesprávnosť postupu Okresného súdu... najmä v tom, že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré mal k dispozícii na, to, aby zabezpečil plynulosť a efektívnosť konania.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn. 40 C/145/2007 (pôvodne sp. zn. 14 C 26/2003) ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania: Sťažovateľ (v postavení odporcu v 7. rade) je od 25. júla 2007 účastníkom súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – domu, v ktorom sa nachádza aj byt, ktorého   vlastníkom   je   sťažovateľ.   Žalobný   návrh   bol   podaný   14.   januára   2003 navrhovateľmi: 1. A. N., Izrael, 2. M. P., Izrael, 3. A. W., Izrael 4. Z. B., Izrael (ďalej len „navrhovatelia“), proti Mestu K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; veci bola pridelená spisová značka 14 C/26/2003,

- 6. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateliek v 3. a 4. rade na oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   2.   decembra   2003   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov na oznámenie hodnoty predmetných nehnuteľností pre účely vyrubenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania,

-   17.   februára   2004   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov na predloženie listinných dôkazov o majetkových pomeroch navrhovateliek v 3. a 4. rade, aby mohol rozhodnúť o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C/26/203-47   zo   7.   apríla   2004   nepriznal navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, proti uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol sudca uznesením č. k. 14 C/26/2003-51 zo 14. mája 2004 tak, že nepriznal navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, proti tomuto uzneseniu podali odvolanie,

- 4. júna 2004 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní,

- 29. októbra 2004 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 181/04-62 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu,

-   22.   marca   2005   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov   na oznámenie   hodnoty   predmetných   nehnuteľností   pre   účely   vyrubenia   súdneho   poplatku z návrhu na začatie konania,

- 15. júna 2005 a opakovane 17. augusta 2005 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľov   na   predloženie   aktuálneho   posudku,   resp.   aktuálneho   odhadu   ceny predmetných nehnuteľností,

- 4. októbra 2005 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala o predĺženie lehoty na oznámenie aktuálnej hodnoty nehnuteľností,

-   24.   januára   2006   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov na preloženie listinných dokladov o majetkových pomeroch navrhovateliek v 3. a 4. rade v lehote 30 dní, aby mohol objektívne rozhodnúť o ich opätovnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. februára 2006 okresný súd zisťoval prostredníctvom realitných kancelárii ceny nehnuteľností porovnateľných s predmetnými nehnuteľnosťami,

-   27.   septembra   2006   okresný   súd   uznesením   č.   k.   14   C   26/2003-102   nepriznal navrhovateľkám v 3. a 4. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, proti uzneseniu bolo podané odvolanie,

-   30.   októbra   2006   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis,   aby   rozhodol o podanom odvolaní,

-   22.   novembra   2006   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   Co/424/2006-112   potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu; spis bol vrátený okresnému súdu 19. decembra 2006,

- 20. decembra 2006 okresný súd vyzval navrhovateľky v 3. a 4. rade na doplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania,

- uznesením č. k. 14 C/26/2003-120 z 3. júla 2007 okresný súd zastavil konanie v časti vo vzťahu navrhovateľov v 3. a 4. rade a odporcu, v prevyšujúcej časti vylúčil vec na samostatné konanie; vylúčenému nároku žalobcov v 1. a 2. rade bola pridelená nová spisová značka 40 C/145/2007,

- 19. júla 2007 okresný súd dostal od navrhovateľov návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných,

- uznesením č. k. 40 C/145/2007-13 z 25. júla 2007 súd pripustil vstup 20 účastníkov do konania na strane odporcov vrátane sťažovateľa ako odporcu v 7. rade.

Následne od vstupu sťažovateľa do konania boli vo veci vykonané tieto úkony:

-   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   40   C/145/2007-13   podali   odvolanie odporcovia v 5., 6., 9., 10. až 18. a 20. a 21. rade,

-   28.   augusta   2007   okresný   súd   požiadal   Mestskú   evidenciu   obyvateľov   K. o oznámenie pobytu odporcu   v 3. rade;   v ten   istý   deň   súd požiadal   Obecný úrad T.   o oznámenie dátumu úmrtia odporcu v 19. rade,

-   10.   septembra   2007   okresný   súd   zrušil   nariadené   súdne   pojednávanie   na 28. september 2007,

- 12. septembra 2007 bola okresnému súdu doručená správa od Obce T., že odporca v 19. rade zomrel 15. marca 2003,

-   26.   septembra   2007   dala   sudkyňa   kancelárii   pokyn   na   predloženie   odvolania odporcov   na   rozhodnutie   krajskému   súdu,   krajský   súd   prevzal   spis   31.   októbra   2007 a pridelil mu spisovú značku 3 Co/320/2007,

-   24.   júla   2008   okresný   súd   prevzal späť spis   a uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 3 Co/320/2007-77   z 19.   júna   2008,   ktorým   krajský   súd   potvrdil   napadnuté   uznesenie odporcami v 5., 6., 9. až 18., 20. a v 21. rade a napadnuté uznesenie zrušil v časti, ktorým okresný súd pripustil do konania na strane odporcu v 19. rade. Odvolací súd v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 4. augusta 2008 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania,

- 18. septembra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov na zámenu účastníka a návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 3. októbra 2008 okresný súd vyzval navrhovateľku v 2. rade na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, poplatok bol zaplatený 15. októbra 2008,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. 40 C/145/2007-165 zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. 40 C/145/2007-167 pripustil, aby z konania vystúpili odporcovia v 16. a 17. rade a aby na ich miesto vstúpil do konania M. S. ako žalovaný v 16. rade,

- 17. októbra 2008 okresný súd uznesením č. k. 40 C/145/2007-169 pripustil, aby do konania vstúpil O. O., ako žalovaný v 21. rade,

- 18. novembra 2008 súd odoslal žiadosť Registru obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o zistenie pobytu odporcu v 15. rade,

- 13. marca 2009 okresný súd vyzval M. L. na predloženie úmrtného listu odporcu v 15. rade,

-   5.   júna   2009   sudca   dal   pokyn   kancelárii   na   nariadenie   termínu   pojednávania na 29. október 2009,

- 15. októbra 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na pristúpenie do konania ďalšieho účastníka na strane navrhovateľov,

- 16. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. 40 C/I45/2007-196 pripustil, aby do konania na strane navrhovateľov vstúpili v 3. rade A. W., Izrael, a vo 4. rade Z. B., Izrael,

- 29. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito,

-   4.   novembra   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   40   C/145/2007-214   vyzval navrhovateľku   v   3.   a   4.   rade   na   odstránenie   vád   žalobného   návrhu   v lehote   10   dní od doručenia uznesenia pod následkom odmietnutia žaloby,

-   20.   novembra   2009   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   od   navrhovateľov na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov,

- 8. decembra 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil súdu   pobyt žalovanej v 8.   rade,   ďalej v ten   istý   deň   súd požiadal   Register   obyvateľov Slovenskej   republiky   v   Banskej   Bystrici,   Mestskú   evidenciu   obyvateľov K. a Ústrednú evidenciu väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky o zistenie pobytu odporcu v 6. rade,

- 21. decembra 2009 bola okresnému súdu doručená správa z Registra obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici o pobyte žalovaného v 6. rade na adrese zhodnej so žalobným návrhom; z Ústrednej   evidencie   väzňov   Zboru   väzenskej   a justičnej   stráže Slovenskej republiky bola zaslaná negatívna správa o pobyte odporcu v 6. rade,

- 25. februára 2010 okresný súd uznesením č. k. 40 C/145/2007- 223 súd pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpila spoločnosť M., s. r. o., K.,

-   4.   marca   2010   okresný   súd   ustanovil   sťažovateľa   za   opatrovníka   žalovanej v 8. rade,

- 17. septembra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľov v 3. a 4. rade na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh,

- 13. decembra 2010 sudca dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania na 5. máj 2011,

- 3. mája 2011 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov na pripustenie zmeny účastníkov konania,

- 5. mája 2011 okresný súd súdne pojednávanie bez prerokovania veci odročil na neurčito   pre   účely   rozhodnutia   o   procesnom   návrhu   právnej   zástupkyne   žalobcov a zástupcov žalovaných, aby súd rozhodol o povinnosti žalobcov zložiť zábezpeku,

- 14. júna 2011 okresný súd požiadal Ministerstvo   zahraničných vecí Slovenskej republiky   o oznámenie,   či   legislatíva   štátu   Izrael   upravuje povinnosť   cudzincovi   zložiť zábezpeku v občianskom súdnom konaní,

- 27. júna 2011 okresný súd dostal od Ministerstva zahraničných veci Slovenskej republiky   oznámenie,   že   o poskytnutie   stanoviska   v predmetnej   veci   oslovilo Veľvyslanectvo   Slovenskej   republiky   v T.   A.   diplomatickou   cestou   Ministerstvo spravodlivosti štátu Izrael,

- 2. augusta 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. 40 C/145/2007-340, ktorým konanie proti odporcom v 17. a 20. rade zastavil,

- 27. septembra 2011 okresný súd urgoval Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o poskytnutie žiadanej informácie,

-   6.   októbra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   stanovisko   ministerstva zahraničných veci štátu Izrael,

- 10. októbra 2011 okresný súd pribral do konania prekladateľa z jazyka anglického, ktorému   uložil   v lehote   5   dní   preložiť   stanovisko   Ministerstva   zahraničných   veci   štátu Izrael,

- 18. októbra 2011 odporcovia v 6., 9. a 16. rade navrhli, aby navrhovatelia zložili zábezpeku na trovy konania,

- 25. októbra 2011 bol okresnému súdu doručený preklad stanoviska Ministerstva zahraničných vecí štátu Izrael,

-   30.   novembra   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   40   C/145/2007-362   priznal odmenu prekladateľovi,

- 30. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 40 C/145/2007-364 zamietol návrh odporcov   v 6.,   9.   a 16.   rade   na   uloženie   povinnosti   navrhovateľom   zložiť   zábezpeku na trovy konania,

- 10. februára 2012 sudca dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania na   28.   jún   2012   a na   preklad   do   jazyka   hebrejského   predvolania   na   pojednávanie navrhovateľov, zároveň uložil zabezpečiť tlmočníka na pojednávanie,

-   23.   februára   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne navrhovateľov, ktorým upresnila adresy navrhovateľov,

-   26.   marca   2012   prekladateľka   predložila   preložený   text   do   jazyka   hebrejského a vyúčtovala svoju odmenu za preklad,

-   14.   júna   2012   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   ospravedlnila   neúčasť navrhovateľov na pojednávaní,

-   26.   júna   2012   právna zástupkyňa navrhovateľov   okresnému   súdu   oznámila,   že na pojednávanie sa dostaví len odporkyňa vo 4. rade, ktorá ovláda jazyk slovenský, a preto nie je potrebný tlmočník,

- 28. júna 2012 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom predniesli stanoviská   právni   zástupcovia   sporových   strán.   Súd   vykonal   dokazovanie   výsluchom navrhovateľky vo 4. rade a odporkyne vo 4. rade a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania,

- 28. septembra 2012 okresný súd vydal uznesenie č. k. 40 C/145/2007-433, ktorým pribral   do   konania   prekladateľa   z jazyka   anglického   na   preloženie   žiadosti   o vykonanie dôkazu a dožiadanie súdu v Jeruzaleme v štáte Izrael,

-   16.   októbra   2012   okresný   súd   urgoval   právnu   zástupkyňu   navrhovateľov,   aby predložila   potvrdenie   o tom,   či   im   zdravotný   stav   dovoľuje   zúčastniť   sa   súdneho pojednávania,

- 15. novembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov v 5., 10. až 15. rade a 17. až 19. rade,

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

11.   Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia   významná   povinnosť   pre   sudcu   vyplýva   z   § 119 ods. 1   OSP   v znení   účinnom   v relevantnom   čase,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (i), správanie účastníka súdneho konania (ii) a postup samotného súdu (iii). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že   predmetom   konania   je   rozhodovanie   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti. Po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Vzhľadom na veľký počet účastníkov konania, ako aj okolnosť, že navrhovatelia   sú   vekovo   starší,   cudzí   štátni   príslušníci   s   trvalým   pobytom   v zahraničí možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti   s pretrvávajúcou   neefektívnou   činnosťou okresného súdu.

14.   Správanie   účastníka   konania   v preskúmavanej   veci   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či   v konaní pred súdom   došlo   k zbytočným prieťahom, a tým aj k poručeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru. Sťažovateľ vstúpil   do   konania ako žalovaný   v 7. rade   na   základe   uznesenia   okresného   súdu   z 25.   júla   2007.   Ústavný   súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by sťažovateľ prispel k predĺženiu prebiehajúceho konania, avšak poznamenáva, že sťažovateľ bol so stavom doterajšieho konania v podstate spokojný, o čom   svedčí   aj jeho tvrdenie (pozri   časť I   bod   2),   že   nevyužil   svoje   právo a nenamietal prieťahy v konaní u predsedu okresného súdu.

15.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval obdobia, počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ale poukázal na celkovú dĺžku konania v trvaní   viac   ako   10   rokov.   Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených písomnosti, ako aj zo stanovísk účastníkov a na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd konštatuje prieťahy v konaní okresného súdu.

16.   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 40 C/145/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 26/2003) nemohol porušovať základné právo   sťažovateľa na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období od 14. januára 2003, keď začalo súdne pojednávanie   vo   veci,   až   do   24.   júla   2007,   pretože   sťažovateľ   nebol   v tomto   období účastníkom súdneho konania. K porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru mohlo dôjsť a aj došlo od 25. júla 2007, keď bol uznesením č. k. 40 C/145/2007-13 pribratý do súdneho konania.

17.   Z doterajšieho   priebehu   konania   vyplýva,   že   aj   keď   okresný   súd   vykonával jednotlivé   úkony   vo   veci,   napr.   administratívne   úkony   spojené   s platením   súdnych poplatkov, zisťoval adresy pobytu účastníkov konania, zabezpečoval prekladateľa, rozhodol o predbežnom   opatrení,   vykonával   pojednávania,   avšak   nekoncentrovane   a neefektívne, pretože   pojednávania   odročoval   na   neurčito,   bez   meritórneho   rozhodnutia.   Prvé pojednávanie vo veci okresný súd uskutočnil až 29. októbra 2009, teda po viac ako 6 rokoch a 9 mesiacoch od jeho začatia. Okresný súd bol nečinný v čase od 18. novembra 2008, keď poslal žiadosť   o zistenie adresy   pobytu účastníka konania, až do   13.   marca 2009,   keď vykonal úkon na predloženie úmrtného listu účastníka konania v trvaní 3 mesiacov a 25 dní, ďalej   od   8. decembra   2009,   keď   vyzval   sťažovateľa   na   oznámenie   pobytu   odporkyne v 8. rade,   až do   25.   februára   2010,   keď   pribral   do   konania   ďalšieho   účastníka   v trvaní 2 mesiacov   a 17   dní,   ďalej   bol   okresný   súd   nečinný   od   4.   marca   2010,   keď   ustanovil sťažovateľa na opatrovníka odporkyni v 8. rade, až do 17. septembra 2010, keď vyzval na zaplatenie súdnych poplatkov v trvaní 6 mesiacov a 13 dní, a ďalej bol okresný súd nečinný od   18. septembra   2010   do   5.   mája   2011,   keď   uskutočnil   súdne   pojednávanie   v trvaní 7 mesiacov   a 13   dní.   Celková   doba   úplnej   nečinnosti   okresného   súdu   len   za   obdobie od pribratia   sťažovateľa   do   súdneho   konania   predstavuje   viac   ako   20   mesiacov,   ktoré ústavný   súd   hodnotí   ako   prieťahy   v konaní,   počas   ktorých   došlo   k namietanému porušovaniu označených základných práv sťažovateľa.

18. Ústavný súd preto dospel k záveru v súlade i so závermi obsiahnutými vo svojom predchádzajúcom   rozhodnutí   (nález   č.   k. IV. ÚS 502/2011-44   z   24.   februára   2012),   že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 40 C/145/2007 už len z dôvodu   celkového   trvania   tohto   konania   10   rokov   (z   toho 5   a pol   roka   od   pribratia sťažovateľa do konania), keď o právach sťažovateľa doteraz okresný súd vôbec nerozhodol, došlo   u sťažovateľa   k   porušeniu   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Uvedenú   dĺžku   konania   nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20. Sťažovateľ sa domáhal tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojitosti s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 502/2011-44 z 24. februára 2012, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto návrhu sťažovateľa. Preto návrhu v tejto časti ústavný súd nevyhovel.

21. Rovnako ústavný súd nevyhovel aj ďalším návrhom sťažovateľa, aby mu bolo (i) priznané   finančné   zadosťučinenie   v sume   7 000 €   (z dôvodov   pretrvávajúcej   dlhodobej právnej   neistoty, pocitu „márnosti,   snahy   dovolať   sa   spravodlivosti,   ktorý   sťažovateľ nezvratné nadobudol“) a (ii) priznaná náhrada trov v konaní pred ústavným súdom, ktoré sťažovateľovi vznikli v dôsledku jeho právneho zastupovania advokátkou JUDr. I. R. Pri rozhodovaní   o nepriznaní   sťažovateľom   požadovaného   finančného   zadosťučinenia   [bod 21(i)] ústavný súd v okolnostiach danej veci zohľadnil jednak časový faktor (sťažovateľ sa stal   účastníkom   posudzovaného   súdneho   konania   až   25.   júla   2007   a nepreukázal skutočnosť, že namietal prieťahy sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu) a jednak skutočnosť, že v inom konaní pred ústavným súdom v tej istej veci (IV. ÚS 502/2011) bolo už dvom spolužalovaným sťažovateľa (okrem vyslovenia porušenia ich práv, príkazu konať vo veci a priznania náhrady trov konania) priznané tiež finančné zadosťučinenie v sume po 2 000 €, pričom sťažovateľ (podobne aj ďalší žalovaní v prebiehajúcom súdnom konaní pred okresným súdom, pozn.) mal možnosť sa k tejto sťažnosti – týkajúcej sa tej istej veci – pridať. Uvedené platí o to viac, ak sťažovateľovou právnou zástupkyňou v tomto konaní pred ústavným súdom je zároveň úspešná (spolu)sťažovateľka v predchádzajúcom konaní sp. zn. IV. ÚS 502/2011, ktorej okrem iného už bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €. Z rovnakých dôvodov ústavný súd nevyhovel ani návrhu sťažovateľa, aby mu   bola   priznaná   náhrada   trov   konania   [bod   21(ii)],   keďže   jeho   právnou   zástupkyňou v konaní pred ústavným súdom je JUDr. I. R., ktorá je zároveň jednou zo žalovaných spolu so   sťažovateľom   v prebiehajúcom   konaní   pred   okresným   súdom,   ktorá   navyše   (ako účastníčka konania) bola už v konaní pred ústavným súdom v tejto veci úspešná (pozri IV. ÚS 502/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti už iba dodáva, že podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených   prípadoch  ...   priznať   úspešnému účastníkovi trovy konania.

22. Ústavný súd preto rozhodol o už uvedených návrhoch (bod 21 (i) a (ii)] tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 2.

23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013