znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 434/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra 2010   doručená   a 3.   novembra   2010   doplnená   sťažnosť   JUDr.   O.   M.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a   rozhodnutím   Okresného   súdu   Kežmarok   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 65/2009.

2.   Sťažovateľ   uviedol,   že   je   v procesnom   postavení   navrhovateľa   účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 65/2009. Okresný súd uznesením z 10. mája 2010 konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)   až   do   právoplatného   skončenia   konania   o neplatnosť   manželstva   vedeného   na okresnom   súde   pod   sp.   zn.   8   C   85/2008.   Uznesenie   okresného   súdu   z   10.   mája   2010 nadobudlo   právoplatnosť   24.   augusta   2010.   Sťažovateľ   uviedol,   že   je   so   zákonnou sudkyňou, ktorej bola táto vec pridelená na konanie a rozhodnutie, „... v dvoch súdnych sporoch   vedených   na   OS   v Brezne   na   ochranu   osobnosti...“ a ešte   pred   nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresného súdu z 10. mája 2010 podal na zákonnú sudkyňu tretiu žalobu.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom sa vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 65/2009 porušené. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 3 C 65/2009 z 10. mája 2010 a prikázal   mu   vo   veci   opätovne   konať.   Súčasťou   sťažnosti   je   tiež   žiadosť   sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 € a o náhradu trov právneho   zastúpenia   sťažovateľa.   Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o   ustanovenie   právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

4.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady subsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten v tejto   súvislosti   predstavuje   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

8. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že namietané porušenie označených práv postupom a rozhodnutím okresného súdu ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bolo neprípustné, aj keď sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal opravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv účinne poskytoval. Sťažovateľ mal totiž možnosť podať proti uzneseniu okresného súdu z 10. mája 2010 o prerušení konania odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľ však   proti   namietanému   uzneseniu   okresného   súdu   odvolanie   nepodal,   preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2010.

9. Tam, kde je opravný prostriedok prípustný zo zákona a je celkom v dispozícii sťažovateľa – ako v tomto prípade, je tento povinný ho pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpať. Ak tak neurobí, alebo urobí oneskorene, ústavný súd sťažnosť odmietne pre neprípustnosť (pozri I. ÚS 155/08).

10. Vzhľadom   na uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v celom rozsahu z dôvodu jej neprípustnosti. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov právneho zastúpenia), keďže tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010