znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 434/08-17

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a. s.,   B.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Považská Bystrica vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 17402/08 až sp. zn. Rvp 17901/08 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 17402/08.

2.   Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a.   s.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. júla 2008 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo veciach   jej   podaní   z 24. júla   2006   urobených   elektronickou   formou   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrhy   na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia peňažných súm od viacerých dlžníkov.   Návrhy   na   vydanie   platobných   rozkazov   boli   podané   podľa   §   42   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   elektronickou   formou   a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania o jej   veciach   doručených   okresnému   súdu   prostredníctvom   kuriéra   24.   júla   2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, príp. vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie   platobného   rozkazu).   Sťažovateľka   je   (podľa   jej   tvrdenia)   aktívna   a poskytuje okresnému súdu potrebnú súčinnosť.

V   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáhala, aby ústavný súd podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí (spolu v sume 10 000 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorá oznámila, že jej vyjadrenie vo veci vedenej pod sp. zn. Spr. 711/08 z 11. septembra 2008 možno považovať za vyjadrenie okresného súdu ako   účastníka   konania v tejto veci.   V uvedenom   vyjadrení okresný   súd   uviedol,   že „... v roku 2006 boli DVD nosiče s podaniami, ktoré boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom, vtedajšiemu adresátovi vrátené.

Po doručení Nálezu Ústavného súdu SR Košice č.: II ÚS 146/08 – 84 Okresný súd Považská Bystrica vyzval spoločnosť L. P. a. s. B. prípisom zo dňa 27. augusta 2008 na predloženie podaní zo dňa 24. 07. 2006...“.

Predsedníčka   okresného   súdu   následne   uviedla,   že   na   základe   tejto   výzvy sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že „DVD nosič je na ústavnom súde a že po jeho získaní budú preferovať osobný kontakt pred písomným...

Z týchto dôvodov súd vo veci sťažovateľa nekoná, nakoľko sťažovateľ odmietol súdu návrhy predložiť.“.

V prílohe vyjadrenia okresného súdu bol doručený aj list sťažovateľky z 20. októbra 2008 adresovaný predsedníčke okresného súdu, v ktorom uviedla, že zo strany ústavného súdu už došlo „k vydaniu DVD nosičov, ktoré boli ako dôkazy v držbe ústavného súdu od začatia   konania   o   ústavnej   sťažnosti“. Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd „vo   svojom rozhodnutí (sp. zn. II. ÚS 146/08 z 24. júna 2008, pozn. ) nevyhovel sťažovateľovi v časti návrhu vzneseného na základe článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je sťažovateľ v rámci ochrany svojich legitímnych práv nútený pokračovať v konaní pred   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva   v   Štrasburgu.   Vydané   DVD   nosiče   budú predložené uvedenému medzinárodnému súdu ako dôkazy a preto do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti. Uvedené Vám z dôvodu zachovania aktívneho a korektného prístupu dávame na vedomie.“.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   z jeho spisu   vedeného   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   146/08 vyplýva, že sťažovateľka si DVD nosič s podaniami na ústavnom súde prevzala 14. októbra 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   v súlade s citovaným   ustanovením   §   31a   uvedeného   zákona   je však   možné   v konaní   o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 17402/08 až sp. zn. Rvp 17901/08, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 146/08 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu doručené kuriérom 24. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 27. júla 2006 sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu   neprijatia   návrhov   okresným   súdom   sa   sťažovateľka   v záujme ochrany svojich práv obrátila sťažnosťou z 28. septembra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom č. k. II. ÚS 146/08-84 z 24. júna 2008 rozhodol o porušení jej základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených   návrhov   urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným elektronickým   podpisom   a prikázal   okresnému   súdu   v týchto   veciach   konať   podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný   súd   vyslovil:   „...V súlade   s týmto   príkazom   bude   povinnosťou   okresného   súdu opätovne   sa   zaoberať   podaním   sťažovateľky   z 24.   júna   2006   ako   návrhom   na   začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného   súdu   vychádzať   z toho,   že   podanie   bolo   doručené   s účinkami   pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).

Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka mu   DVD   nosič,   na   ktorom   sú   predmetné   návrhy   zapísané,   napriek   jeho   výzve   (prípis z 27. augusta 2008) dosiaľ nepredložila. Z listu sťažovateľky z 20. októbra 2008 vyplýva, že dôvodom   nepredloženia   týchto   návrhov   je   skutočnosť,   že   bude   iniciovať   konanie   pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorom predloží uvedený DVD nosič v rámci dôkazového materiálu, a preto DVD nosič do skončenia konania uvedeného súdu „nebudú v držbe našej spoločnosti“ (sťažovateľky, pozn.).

Sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   proti   okresnému   súdu   doručené   ústavnému   súdu 15. júla   2008   sa   týkajú   identických   návrhov.   Sťažovateľka   namieta   porušenie   síce   inej súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do   jej   základných   práv   -   namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaniach   o návrhoch urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná   nečinnosť   okresného   súdu   v konaní   v   období   od   24.   júla   2006   do 15. októbra   2008   (do   zriadenia   „elektronickej   podateľne“)   je   nevyhnutným   dôsledkom (sprievodným   javom)   toho,   že   okresný   súd   odmietol   prijať   ňou   doručené   elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 146/08 už dosiahla nápravu (nálezom z 24. júna 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby   o jej   návrhoch   konal   podľa   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   (prirodzene vrátane § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   považovať   za   primerané   a dostatočné.   Pokiaľ sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre   ňu   znamená „...   výrazné   obmedzenie...   vlastníckych   práv...“ a problémy v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   na podstatnú   skutočnosť,   a to,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto   pohľadávky   jej   boli   postúpené   S.   r.,   ktorý   sa v súčasnosti v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vedenom pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou   proti   sťažovateľke   domáha určenia   absolútnej neplatnosti právnych   úkonov,   na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv.   realizačných)   zmlúv   uzatvorených   so   sťažovateľkou.   Výsledok   tohto   konania   má zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom rieši otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. S. r. podal Okresnému súdu Bratislava   I žalobu   o určenie   neplatnosti   uvedených   zmlúv   12.   októbra   2006.   Túto skutočnosť S. r. oznámil listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006 do 15. októbra 2008, ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa rieši predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006 krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo dosiaľ právoplatne skončené. Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po   právoplatnom rozhodnutí o otázke   platnosti   postúpenia sporných   pohľadávok možno o sťažovateľkou   uplatňovaných   právach   rozhodnúť   pomerne   rýchlo,   je   procesný   postup okresného   súdu,   ktorý   o návrhoch   sťažovateľky   môže   meritórne   rozhodnúť   až   po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa rieši pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, zároveň relativizuje sťažovateľkino tvrdenie   o obmedzení   jej   vlastníckych   práv v dôsledku   neskončenia   konaní   vedených   na základe   návrhov   podaných   elektronickou   formou,   keďže   dosiaľ   nie   je   zrejmé,   či   ňou uplatnené pohľadávky patria do jej majetku.

Za daných okolností a súčasne prihliadajúc aj na možnosť sťažovateľky dosiahnuť v prípade uznania jej nárokov všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy   a aj   prípadnú   náhradu   škody   prostredníctvom   právnych   prostriedkov   zakotvených v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je v tejto fáze prebiehajúcich konaní pred všeobecnými súdmi požiadavka   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   predčasná a neopodstatnená.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku nálezu č. k. II. ÚS 146/08-84 z 24. júna 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru a výroku, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,   je   v danej   fáze   konaní   primeraná   a dostatočná.   Priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu   (kompenzáciu)   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   porušením   základných   práv   zo strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné pre dovŕšenie ochrany porušeného   základného   práva,   nie   kompenzáciu   rizík   vyplývajúcich   z povahy „podnikateľského   zámeru“   obchodnej   spoločnosti.   Primerané   finančné   zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).

Z organizovania postupu   okresného súdu   pri   vybavovaní podania doručeného mu 24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach v dôsledku nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených zákonom, okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 146/08 z 24. júna 2008 vyzval sťažovateľku prípisom z 27. augusta 2008, aby mu predložila   DVD   nosič   doručený   mu   pôvodne   24.   júla   2008,   na   ktorom   sú   jej   návrhy zaznamenané. Z vyjadrení sťažovateľky v tejto veci je zrejmé, že sťažovateľka má uvedený DVD nosič v dispozícii, napriek tomu ho však okresnému súdu dosiaľ nedoručila. Pritom sama sťažovateľka   si   musí byť vedomá   skutočnosti,   že neposkytnutie   uvedeného DVD nosiča,   ktorý   obsahuje jej   návrhy   zaznamenané v elektronickej   podobe,   bráni   ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach.

Intenzita   právnej   neistoty   účastníka   konania   je   spravidla   vyjadrená   jeho   snahou o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý akceptovať,   ako   aj   snahou   o využitie   všetkých   účinných   prostriedkov   na   ich   ochranu. Neposkytnutie   súčinnosti   sťažovateľkou   spočívajúcej   v nepredložení   vyžiadaného   DVD nosiča vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv   v konaní   pred súdom   a zároveň   aj   o dosiahnutie   účelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   jej   právnej neistoty. Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosič nemôže predložiť, pretože ho musí   poskytnúť   ako   dôkaz   v konaní   pred   ESĽP,   nemá   podľa   názoru   ústavného   súdu potrebnú relevanciu, vzhľadom na existenciu možnosti vyhotovenia kópií tohto DVD.

Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   existuje   objektívna   prekážka,   pre   ktorú okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2008