SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 433/2025-24
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky NTR Nutrition s.r.o., Svätoplukova 2, Lučenec, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. VK-13Cb/20/2022 (pôvodne konanie vedené Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 13Cb/20/2022) takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a s kutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júna 2025 v znení jej doplnení doručených 10. júla 2025 a 28. júla 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje uloženie príkazu okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, ako aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur (v znení doplnenia z 10. júla 2025 5 500 eur, v znení doplnenia z 28. júla 2025 v sume 6.000 eur) a náhradu trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne, ktorá sa žalobou doručenou 22. augusta 2022 proti žalovanej () domáhala zaplatenia 131 731,10 eur s príslušenstvom. Sťažovateľka vzala podaním z 9. novembra 2023 žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom ako dôvod uviedla skutočnosť uhradenia celej žalovanej sumy zo strany žalovanej po podaní žaloby.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. VK-13Cb/20/2022 z 12. septembra 2024 konanie zastavil (výrok I) a zároveň rozhodol, že sťažovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II). Predmetné uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2024. Sťažovateľka podaním z 18. septembra 2024 okresnému súdu oznámila, že sa vzdáva práva podať proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania odvolanie, a zároveň zaslala vyčíslenie trov konania v sume 8 375,14 eur.
4. Okresný súd uznesením č. k. Vk-13Cb/20/2022-262 z 21. februára 2025 rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 7 536,07 eur, proti ktorému podala sťažovateľka sťažnosť z 28. februára 2025.
5. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti postupom podľa § 60 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) dopytom na okresný súd zisťoval aktuálny stav konania. Z tohto zisťovania vyplynulo, že sťažnosť sťažovateľky z 28. februára 2025 proti uzneseniu č. k. Vk-13Cb/20/2022-262 z 21. februára 2025 bola 10. marca 2025 doručovaná protistrane na vyjadrenie, ktorá si ju prevzala 24. marca 2025. O predmetnej sťažnosti sťažovateľky nebolo dosiaľ rozhodnuté.
II.
Argumentácia sťažovateľky
6. Sťažovateľka namieta nesústredený, neefektívny a nehospodárny postup okresného súdu, keďže ani po viac ako 2 rokoch a 9 mesiacoch od podania žaloby nie je zabezpečené, aby konanie bolo skončené vo všetkých jeho častiach.
7. Sťažovateľka poukazuje na jednotlivé skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov: 7.1. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že rozhodovanie o výške trov konania patrí medzi podružnú agendu, a keďže konanie v merite veci je už o právoplatne skončené, nie je možné hovoriť o právnej alebo faktickej zložitosti. 7.2. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky poukazuje na to, že proaktívne spravila všetky kroky smerujúce k právoplatnému skončeniu veci vo všetkých jej častiach (vzdanie sa práva na podanie odvolania a obratom zaslaný výpočet trov konania). 7.3. K postupu samotného súdu uvádza, že okresný súd v rozpore s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vydal uznesenie o vyčíslení trov konania po vyše štyroch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Od podania sťažnosti proti uzneseniu do dňa podania ústavnej sťažnosti ubehla doba vyše troch mesiacov, v dôsledku čoho súd opakovane porušil 60-dňovú lehotu, ktorá sa analogicky (I. ÚS 315/2024) uplatňuje na rozhodovanie o sťažnosti. Poukazuje aj na celkovú dĺžku namietaného konania, ktorá od podania žaloby predstavuje 2 roky a 9 mesiacov, pričom od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, od kedy mal súd rozhodnúť, do 60 dní o trovách ubehla doba 8 mesiacov. V otázke trov nie je právoplatne rozhodnuté. 7.4. K predmetu sporu a jeho významu pre sťažovateľku uvádza, že samotná nemožnosť domôcť sa peňažných prostriedkov vo forme náhrady trov konania zvýrazňuje dôležitosť predmetu sporu, najmä ak nekonaním súdu je zasahované do práva vlastniť majetok.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní vedenom pred okresným súdom v súvislosti s rozhodovaním sťažnosti podanej proti rozhodnutiu o vyčíslení trov konania. Vo vecnej súvislosti s existenciou zbytočných prieťahov sťažovateľka namieta aj porušenie práv na súdnu ochranu, ako aj majetkových práv.
9. Z vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka v poradí prvou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. januára 2025 namietala existenciu prieťahov v označenom konaní pred mestským súdom. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 87/2025-14 z 13. februára 2025 odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľka namietala postup okresného súdu pri rozhodovaní o sume náhrady trov konania. Berúc do úvahy prekročenie lehoty 60 dní stanovenej na rozhodnutie o sume náhrady trov konania (len) o niečo vyše dvoch mesiacov, dospel k záveru, že namietané porušenie označených práv nedosahuje intenzitu potrebnú na vyslovenie ich porušenia.
10. Sťažovateľka vo veľmi krátkom čase (3 a pol mesiaca, pozn.) po nadobudnutí právoplatnosti skoršieho uznesenia ústavného súdu o odmietnutí jej ústavnej sťažnosti (25. február 2025) podala túto ústavnú sťažnosť (10. jún 2025), ktorá je – pokiaľ ide o prieťahy v konaní pred okresným súdom rozhodujúcim vo fáze vyčíslenia trov konania – v podstatnej časti zhodná s predchádzajúcou ústavnou sťažnosťou. Bez potreby detailného parafrázovania pre vec relevantných právnych záverov ústavného súdu v predošlom uznesení č. k. I. ÚS 87/2025-14 z 13. februára 2025 (body 21 až 27) ústavný súd k tejto veci uvádza, že celková dĺžka daného konania trvajúca 2 roky a 9 mesiacov od podania žaloby (august 2022) do podania tejto ústavnej sťažnosti (jún 2025), resp. takmer 3 roky do predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti, je na hrane ústavnej akceptovateľnosti. Na základe uvedeného je možné konštatovať začínajúce prieťahy v tomto konaní, avšak nie v takej intenzite zásahu do práv sťažovateľky zo strany okresného súdu, ktorá by zodpovedala ústavne relevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2/čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Ústavný súd sumarizuje, že vzhľadom na relatívne krátke časové obdobie od právoplatnosti predošlého uznesenia ústavného súdu a na vedomosť sťažovateľky o ústavne akceptovateľnej dĺžke súdneho konania v civilných veciach na jednom stupni (bod 26 uznesenia ústavného súdu č. k. I. ÚS 87/2025-14 z 13. februára 2025) sa tu dá do určitej miery hovoriť o predčasnom uplatňovaní nároku na ochranu ústavnosti. Podstatnou skutočnosťou v danej veci je to, že (i) od podania sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom (28. február 2025) do doručenia ústavnej sťažnosti (10. jún 2025) bola lehota 60 dní na rozhodovanie o sťažnosti (analógia legis) prekročená o mesiac a pol, a tiež to, že (ii) celková dĺžka napadnutého súdneho konania pred okresným súdom v čase podania tejto ústavnej sťažnosti (resp. v čase jej predbežného prerokovania) neprekročila tri roky.
12. Ústavný súd v naznačenej súvislosti zdôrazňuje, že ďalšia prípadná nečinnosť okresného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o vyčíslení trov konania by mohla založiť už inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov, čo by mohlo mať za následok konštatovanie prieťahov v konaní.
13. Namietaným konaním nedošlo k porušeniu sťažovateľkou označených základných práv, a preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnutá. Absencia konštatovania existencie zbytočných prieťahov bráni ústavnému súdu vysloviť porušenie označených práv na súdnu ochranu, resp. práv na ochranu majetku, čo je dôvod na odmietnutie relevantnej časti ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2025
Jana Baricová
predsed níčka senátu