znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 433/2019-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Grancom, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a oznámením Justičnej akadémie Slovenskej republiky č. k. Spr. 5074/2018/172-285 z 10. decembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti   ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia princípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a oznámením Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „justičná akadémia“) č. k. Spr. 5074/2018/172-285 z 10. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté oznámenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v záujme získania odbornej kvalifikácie zúčastnil 9. októbra 2018 odbornej justičnej skúšky pre vyšších súdnych úradníkov, poradcov ústavného súdu a právnych čakateľov prokuratúry (ďalej len „justičná skúška“).

3. Po absolvovaní písomnej časti skúšky sťažovateľ z webovej stránky justičnej akadémie zistil, že bol hodnotený klasifikačným stupňom „neprospel“ v časti „Rozhodnutie v trestnej veci“, na základe čoho nemohol pokračovať ďalej v ústnej časti justičnej skúšky. Sťažovateľovi neboli zrejmé dôvody, pre ktoré v dotknutej časti skúšky neprospel. Neboli mu známi ani členovia skúšobnej komisie, ktorí sa hodnotenia zúčastnili. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza: «Hodnotenie, podľa ustanovení skúšobného poriadku, prebehlo za zavretými dverami Justičnej akadémie, bez sťažovateľovej prítomnosti, bez možnosti sa k hodnoteniu vyjadriť a bez stanovenia akýchkoľvek kritérií pre hodnotenie. Sťažovateľ sa dozvedel len výsledok hodnotenia, na ktorom sa mala uzniesť neznáma skúšobná komisia. Preto sťažovateľ, podľa § 2, § 3 a § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), požiadal Justičnú akadémiu o sprístupnenie podrobnejšej informácie.»

4. Sťažovateľovi bolo 24. októbra 2018 doručené písomné oznámenie č. k. Spr. 4221/2018/172-247 z 12. októbra 2018, ktorým ho justičná akadémia oficiálne oboznámila, že v časti justičnej skúšky týkajúcej sa „Rozhodnutia v trestnej veci“... „neprospel“.

5. Na základe žiadosti sťažovateľa mu bolo 25. októbra 2018 justičnou akadémiou doručené upovedomenie o sprístupnení informácie č. k. Spr. 4246/2018172-263 z 23. októbra 2018, proti ktorému sťažovateľ podal 14. novembra 2018 podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (ďalej len „podnet“).

6. Justičná akadémia napadnutým oznámením sťažovateľa upovedomila, že nezistila možnosť na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, keďže tento mimoriadny opravný prostriedok slúži výlučne na nápravu nezákonných rozhodnutí, čo v danom prípade nebolo splnené.

7. Sťažovateľ v ďalšej časti ústavnej sťažnosti podrobne prezentuje úvahy „o svojvoľnom konaní“ justičnej akadémie, ktorá „rezignovala na garanciu nápravy nezákonnosti rozhodnutí skúšobných komisií“. Podľa jeho názoru justičná akadémia ako príslušný správny orgán mala povinnosť o podnete konať a vecne sa ním zaoberať, ako aj výsledok svojho posúdenia odôvodniť.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Oznámením Justičnej akadémie Slovenskej republiky č. Spr. 5074/2018/172-285 z 10. decembra 2018 p o r u š e n é b o l i.

2. Oznámenie Justičnej akadémie Slovenskej republiky č. Spr. 5074/2018/172-285 z 10. decembra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Justičnej akadémii Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5309,8 € (slovom päťtisíc tristodeväť eur a osem centov), ktoré je Justičná akadémia Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Justičná akadémia Slovenskej republiky j e p o v i n n á uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu, Mgr. Branislava Granca, advokáta, Kováčska 28, 040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

9. Dňa 18. apríla 2019 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým oznamuje, že berie svoju ústavnú sťažnosť podanú 11. februára 2019 v celom rozsahu späť a žiada ústavný súd, aby konanie zastavil.

10. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh“) bola vec pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Podľa § 127 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.

15. V posudzovanom prípade vzhľadom na to, že sťažovateľ vzal svoju ústavnú sťažnosť v celom rozsahu späť (bod 9), ústavný súd rozhodol o nej tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2019

Jana   B a r i c o v á

predsedníčka senátu