znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 433/08-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   decembra   2008 predbežne prerokoval sťažnosť I., informačné a spotrebiteľské centrum, B., zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 25 Cb 93/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   I.,   informačné   a spotrebiteľské   centrum o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2008   doručená   sťažnosť   I.,   informačné   a spotrebiteľské   centrum,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. D., DrSc., ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cb 93/2005.

Zo sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že „Navrhovateľ podal 30. apríla 2008   odvolanie   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   I   vo   veci   25   Cb   93/2005. Okresný súd Bratislava I najskôr vyzval navrhovateľa, aby preukázal, že v čase doručenia písomnosti (rozsudku) sa adresátka zásielky súdu nezdržovala v mieste doručenia zásielky. Táto výzva súdu je datovaná 13. mája 2008. Súd ju odovzdal na prepravu poštou 11. júna 2008.   Výzva   súdu   teda   ležala   štyri   týždne   kdesi   na   súde,   kým   sa   dostala   do   pošty. Navrhovateľ splnil výzvu súdu dňa 9. júla 2008. Na splnenie výzvy zareagoval Okresný súd Bratislava   I   uznesením   zo   dňa   15.   júla   2008,   ktorým   navrhovateľovi   uložil   povinnosť zaplatiť   za   odvolanie   súdny   poplatok   vo   výške   16.000,-   Sk...   Súd   uznesením   č.   25Cb 93/2005-73 zo dňa 15. 07. 2008 porušil zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložil subjektu práva, ktorý je zo zákona výslovne oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky. I. označuje toto uznesenie Okresného súdu Bratislava   I   za   ďalší   úkon   súdu,   ktorý   má   za   následok   porušovanie   základného   práva navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ podal predsedníčke Okresného súdu Bratislava I dňa 4. augusta 2008 sťažnosť na zbytočné prieťahy z dôvodu zbytočných úkonov súdu nesmerujúcich ku konaniu v merite veci.

Predsedníčka súdu listom doručeným sťažovateľovi 20. augusta 2008 na sťažnosť odpovedala odmietnutím sťažnosti z dôvodu, že súd vo veci urobil dva úkony. Predsedníčka súdu vo svojom vyjadrení nevzala do úvahy podstatu námietky, ktorou sťažovateľ uviedol, že súd vo veci vykonáva činnosť, ktorá odporuje zákonu, a preto má povahu zbytočných prieťahov.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal na kritériá, ktoré ústavný súd berie do úvahy pri rozhodovaní o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov: «a) zložitosť veci Vec, ktorú I. predložil na rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava I nie je zložitá. Okresný súd Bratislava I má preskúmať, či odvolanie predložené mu sťažovateľom, spĺňa podmienky,   za   ktorých   Občiansky   súdny   poriadok   priznáva   právo   na   odvolanie,   a   ak odvolanie tieto podmienky spĺňa, povinnosťou Okresného súdu Bratislava I je predložiť odvolanie odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

b) správanie účastníka Podľa právneho názoru vysloveného Ústavným súdom SR: „Za účastníka konania vo vzťahu k tejto podmienke sa pokladá predkladateľ podnetu na konanie pred Ústavným súdom SR. Dôležité je, ako sa tento subjekt správa v tom konaní, kde namieta porušenie svojho práva vo veci predloženej na rozhodnutie všeobecnému súdu. Správanie protistrany v konaní pred všeobecným súdom môže byť príčinou neodstránenia právnej neistoty účastníka konania, ale zodpovednosť za správanie tohto účastníka neznáša predkladateľ   podnetu.   Je   úlohou   štátneho   orgánu   rozhodujúceho   o   odstránení   právnej neistoty, aby sa v súlade s právnym poriadkom vysporiadal so správaním protistrany tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. To znamená, že správanie protistrany predkladateľa podnetu pri hodnotení, či dochádza k porušeniu ústavného práva priznaného či. 48 ods. 2 Ústavy SR je právne významné ako prvok implikovaný v tretej hodnotiacej podmienke,   teda   v   podmienke   správania   všeobecného   súdu   rozhodujúceho   vo   veci. (II. ÚS 83/1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 431.)

Sťažovateľ na výzvy súdu odpovedal bez zbytočného odkladu. Sťažovateľ nemá nijaký podiel na nečinnosti Okresného súdu Bratislava I vo veci 25 Cb 93/2005.

c) správanie súdu Správanie orgánu verejnej moci, ktoré zapríčiňuje zbytočný prieťah v konaní, sa obvykle prejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci. Pre splnenie účelu práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   však   právne   významné   akékoľvek správanie daného orgánu. Materiálny právny štát je takou formou štátu, v ktorom sa platné a   účinné   všeobecne   záväzné   právne   predpisy,   skutočne,   nepredstierané   a   efektívne, uplatňujú. Súdna moc je štátom zriadeným garantom uplatňovania práva v sporoch, ktoré má   právomoc   rozhodnúť.   Nevyvrátiteľnou   domnienkou   uplatňovania   právomoci   súdnej moci je domnienka o dokonalej znalosti práva súdnou mocou a osobami, ktoré sa podieľajú na výkone súdnej moci, sú personálnym substrátom súdnej moci.

V okolnostiach prípadu súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci sťažovateľ   je   podľa   zákona   o   súdnych   poplatkoch   subjektom   oslobodeným   od   súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. c) in fine. Súd túto výzvu urobil uznesením zo dňa 15. 07. 2008.   Sťažovateľ   sa   proti   uzneseniu   odvolal,   Okresný   súd   Bratislava   I   o   odvolaní nerozhodol do 16. októbra 2008, keď si sťažovateľ overil túto okolnosť telefonicky. Čas od 15. júla 2008, keď súd urobil úkon odporujúci zákonu, a preto úkon zbytočný, až dosiaľ, trvá druhý zbytočný prieťah v konaní o odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd SR uznal zodpovednosť súdu aj za zbytočné prieťahy v konaní, ktorých sa dopustila súdna pracovníčka (II. ÚS 22/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 187). V okolnostiach prípadu takúto chybu urobila súdna pracovníčka v čase od 13. mája 2008 do 11. júna 2008, keď výzva súdu pripravená na odoslanie spočívala na súde a vyčkávala na odoslanie. Sťažovateľ obdobie od 13. mája 2008   do   11.   júna   2008   označuje   za   chronologicky   prvý   zbytočný   prieťah   v   postupe Okresného súdu Bratislava I vo veci 25Cb 93/2005.

Za tretí zbytočný prieťah v konaní sťažovateľ označuje aj čas od doručenia svojho odvolania proti uzneseniu o určení výšky súdneho poplatku, lebo súdu po oboznámení sa s odvolaním musí byť zrejmé, že odvolanie je dôvodné, a že súd skutočne pochybil, keď sťažovateľa   v   rozpore   so   zákonom   zaťažil   súdnym   poplatkom.   To   znamená,   že   aj   od 4. augusta 2008 až dosiaľ sa Okresný súd v Bratislave I dopúšťa   zbytočného prieťahu v konaní 25 Cb 93/2005.

V   okolnostiach   prípadu   k porušeniu   základného práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov nedochádza z dôvodu nečinnosti súdu, ale kvôli nesprávnej činnosti súdu,   ktorá   sa   bez   pochybností   zakladá   na neznalosti   zákona   a spája sa   s nezáujmom o znenie uplatnenej právnej úpravy, lebo nahliadnutím do zákona o súdnych poplatkoch by osoba určujúca súdny poplatok musela zistiť, že ustanovením súdneho poplatku subjektu práva   ex   lege   oslobodenému   od   súdneho   poplatku   porušuje zákon.   Takéto   porušenie základného práva má ústavnoprávnu intenzitu, predstavuje závažné porušenie Ústavy SR, lebo ohrozuje nielen dôveru verejnosti v súdnu moc, ale aj samu podstatu existencie súdnej moci v materiálnom právnom štáte, a preto zakladá ústavnoprávne relevantné porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

Na základe v sťažnosti uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1.   Právo   občianskeho   združenia   I.,   informačné   a   spotrebiteľské   centrum,   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   priznané   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vo veci 25 Cb 93/2005 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci upustil od ďalšieho porušovania práva I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva   sťažovateľovi   I.   za   porušenie   jeho   základných   práv   primerané   finančné zadosťučinenie 20.000 Slovenských korún. Okresný súd Bratislava I je povinný vyplatiť toto zadosťučinenie   do   2   mesiacov   odo   dňa   vyhlásenia   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd Bratislava I platbu vykoná na číslo účtu, ktorý mu I. uvedie.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.556 Sk, ktorú je Okresný súd v Bratislave 1 povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. D., DrSc., do dvoch mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky. Okresný súd v Bratislave I platbu vykoná na číslo účtu, ktorý mu JUDr. J. D., DrSc. uvedie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V súlade   s už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy konaním okresného súdu vo veci sp. zn. 25 Cb 93/2005.

Z argumentácie   sťažovateľa   uvedenej   v   sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu označeného práva malo dôjsť v dôsledku toho, že

- výzvu z 13. mája 2008 odovzdal okresný súd na poštovú prepravu až 11. júna 2008,

-   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie napriek tomu, že sťažovateľ je od platenia súdnych poplatkov oslobodený,

- okresný súd od 4. augusta 2008, keď bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu   okresného   súdu   o povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   o odvolaní, nerozhodol až do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   namietajúcej   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty   (III. ÚS 61/98).   Zároveň zo stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ochranu   základnému   právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   ústavný   súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07).

Ústavný   súd   zo   spisu,   ktorý   si   vyžiadal   z okresného   súdu,   zistil,   že tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd od 4. augusta 2008 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu č. k. 25 Cb 93/2005-73 z 15. júla 2008, ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku okresného súdu, nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením č. k. 25 Cb 93/2005-82 z 15. augusta 2008, ktorým svoje uznesenie č. k. 25 Cb 93/2005-73 z 15. júla 2008 zrušil. O tomto uznesení sťažovateľ nemal vedomosť, keďže sa mu   ho   20.   augusta   2008   ani 21.   augusta   2008   nepodarilo   doručiť   a sťažovateľ   si   ho neprevzal ani v odbernej lehote. Zásielka bola vrátená okresnému súdu 10. septembra 2008, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na ktorého uplatnenie mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní) podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy. Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní (4.augusta 2008) predsedníčke okresného súdu možno z ďalšieho postupu vo veci vyvodiť, že okresný súd na predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia. O odvolaní   proti   uzneseniu   o povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   okresný   súd   rozhodol autoremedúrou   už 15.   augusta   2008,   teda   iba 11   dní po   podaní   sťažnosti   predsedníčke okresného   súdu,   a   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   bol   spis 21. októbra 2008 na účely rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku okresného súdu doručený.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (20. októbra 2008)   bol   spis   okresným   súdom   už   doručovaný   krajskému   súdu.   Sťažovateľ   namietal prieťahy v konaní vedenom okresným súdom, ktorý v čase podania sťažnosti už v merite veci nekonal. Z uvedeného dôvodu už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať   priebeh   namietaného   konania   ani   spôsobovať   prieťahy   v ňom   (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV.ÚS 46/07). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto v tejto časti potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľa   v uvedenej   veci   (o priznaní   trov   právneho   zastúpenia,   ako   aj   finančného zadosťučinenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2008