znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 432/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska   kancelária   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,   Grösslingová   4,   Bratislava,   vedené pod sp. zn.   Rvp   15077/2013   a   Rvp   15078/2013,   Rvp   21684/2013   až   Rvp   21686/2013, Rvp 21736/2013, Rvp 22204/2013 až Rvp 22210/2013, Rvp 22427/2013 a Rvp 22713/2013 až   Rvp   22716/2013;   sp.   zn.   Rvp   15079/2013,   Rvp   21680/2013   až   Rvp   21683/2013, Rvp 22203/2013   a   Rvp   22706/2013   až   Rvp   22712/2013;   sp.   zn.   Rvp   15080/2013   až Rvp 15082/2013   a   Rvp   21   679/2013;   sp.   zn.   Rvp   15083/2013   a   Rvp   15084/2013, Rvp 22216/2013   a   Rvp   22217/2013   a   Rvp   22428/2013;   sp.   zn.   Rvp   21687/2013 a Rvp 21688/2013 a Rvp 22211/2013 a sp. zn. Rvp 22212/2013 až Rvp 22215/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   a   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva zaručeného   v   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom   a   uzneseniami Okresného súdu Humenné sp. zn. 10 Er 116/2005 z 28. februára 2012, sp. zn. 10 Er 79/2004 z   5.   marca   2012,   sp.   zn.   8   Er   250/2007   z   8.   augusta   2012,   sp.   zn.   5   Er   90/2006 z 3. novembra 2011, sp. zn. 12 Er 726/2009 zo 16. januára 2012, sp. zn. 12 Er 828/2009 z 2. mája 2012, sp. zn. 12 Er 1156/2009 z 2. apríla 2012, sp. zn. 17 Er 138/2004 z 8. augusta 2012, sp. zn. 10 Er 1064/2008 z 31. mája 2012, sp. zn. 10 Er 256/2005 z 28. februára 2012, sp. zn. 12 Er 982/2009 zo 16. januára 2012, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 281/2003 z 8. augusta 2012, sp. zn. 15 Er 339/2006 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 304/2003 z 28. novembra 2011; Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6 Er 113/2009 zo 16. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 109/2007 zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 87/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 443/2003 zo 6. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 485/2005 z 20. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 474/2008 z 15. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 139/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 1 Er 19/2005 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007 z 21. novembra 2012, 4 Er 96/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 5 Er 377/2006 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 Er 595/2007 z 21. novembra 2012 a sp. zn. 1 Er 54/2004 zo 17. októbra 2012; Okresného súdu Prešov sp. zn. 26 Er 3978/2004 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 23 Er 3082/2005 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 6 Er 1941/2003 zo 14. mája   2012   a   sp.   zn.   23   Er   2913/2006   z   23.   júla 2012;   Okresného   súdu   Vranov nad Topľou sp. zn. 6 Er 348/2004 z 10. júla 2012, sp. zn. 7 Er 431/2004 z 28. júna 2012, sp. zn. 8 Er 568/2005 z 1. februára 2013 a sp. zn. 6 Er 918/2006 z 30. januára 2013; Okresného súdu Poprad sp. zn. 17 Er 302/2004 z 9. augusta 2012, sp. zn. 17 Er 151/2005 z 10. októbra 2012 a sp. zn. 7 Er 127/2005 z 18. júla 2012 a Okresného súdu Svidník sp. zn. 5 Er 345/2004 z 1. júna 2012, sp. zn. 5 Er 178/2004 zo 14. júna 2012, sp. zn. 4 Er 128/2005 z 28. júna 2012 a sp. zn. 3 Er 75/2007 z 30. októbra 2012, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 143/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 10 CoE 77/2012 z 11. januára 2013, sp. zn. 19 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 11 CoE 52/2012 z 28. mája 2013,   sp.   zn.   14   CoE   92/2012   a   14 CoE   93/2012 z 21. marca   2013,   sp.   zn.   19CoE   146/2012   a   19   CoE   147/2012   z   26.   februára   2013, sp. zn. 14 CoE 79/2012 a sp. zn. 14 CoE 80/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 6 CoE 18/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 13 CoE 78/2012 z 26. februára   2013,   sp.   zn.   14   CoE   90/2012   a   14   CoE   91/2012   z   21.   marca   2013, sp. zn. 14 CoE   77/2012   z   21.   júna   2013,   sp.   zn.   13   CoE   24/2013   zo   6.   júna   2013, sp. zn. 25 CoE   4/2013   z   11.   júla   2013,   sp.   zn.   3   CoE   64/2013   z   28.   augusta   2013, sp. zn. 7 CoE   203/2012   z   24.   januára   2013,   sp.   zn.   8   CoE   114/2013   z   27.   júna   2013, sp. zn. 8   CoE   107/2013   z   27.   júna   2013,   sp.   zn.   7   CoE   107/2013   z   27.   júna   2013, sp. zn. 3 CoE   102/2013   z   28.   júna   2013,   sp.   zn.   20   CoE   62/2013   z   31.   mája   2013, sp. zn. 16 CoE   125/2013   z   25.   júla   2013,   sp.   zn.   14   CoE   36/2013   zo   4.   júla   2013, sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013, sp. zn. 15 CoE 21/2013 zo 7. augusta 2013, sp. zn. 3 CoE 143/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013, sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 27. augusta 2013, sp. zn. 7 CoE 4/2013 z 24. januára 2013, sp. zn. 7 CoE 3/2013 z 24. januára 2013, sp.   zn. 2 CoE 156/2012 z 31. januára 2013, sp. zn. 23   CoE   50/2013   z   21.   júna   2013;   sp.   zn.   17   CoE   1/2013   z   22.   januára   2013, sp. zn. 26   CoE   1/2013   z   29.   januára   2013,   sp.   zn.   2   CoE   123/2013   z   18.   júla   2013, sp. zn. 5 CoE   77/2013   z   18.   júna   2013,   sp.   zn.   26   CoE   2/2013   z   22.   mája   2013, sp. zn. 21 CoE   75/2013   z   31.   mája   2013,   sp.   zn.   24   CoE   28/2013   z   31.   júla   2013, sp. zn. 23 CoE   10/2013   z   31.   mája   2013,   sp.   zn.   23   CoE   91/2012   z   31.   mája   2013, sp. zn. 1 CoE 78/2013 z 13. júna 2013 a sp. zn. 21 CoE 78/2013 z 31. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené pod sp. zn. Rvp 15077/2013   a   Rvp   15078/2013,   Rvp   21684/2013   až   Rvp   21686/2013, Rvp 21736/2013, Rvp 22204/2013 až Rvp 22210/2013, Rvp 22427/2013 a Rvp 22713/2013 až   Rvp   22716/2013;   sp.   zn.   Rvp   15079/2013,   Rvp   21680/2013   až   Rvp   21683/2013, Rvp 22203/2013,   Rvp   22706/2013   až   Rvp   22712/2013;   sp.   zn.   Rvp   15080/2013   až Rvp 15082/2013   a Rvp   21 679/2013;   sp.   zn.   Rvp   15083/2013   a Rvp   15084/2013, Rvp 22216/2013   a Rvp   22217/2013   a Rvp   22428/2013;   sp.   zn.   Rvp   21687/2013 a Rvp 21688/2013 a Rvp 22211/2013 a sp. zn. Rvp 22212/2013 až Rvp 22215/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15077/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2013, 14. októbra 2013, 15. októbra 2013, 31. októbra 2013, 4. novembra 2013 a 18. novembra 2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25, Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   uvedenými   v   záhlaví   tohto rozhodnutia, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru, ako aj práva zaručeného v čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 Er 116/2005 z 28.   februára   2012,   sp.   zn.   10   Er   79/2004   z   5.   marca   2012,   sp.   zn.   8   Er   250/2007 z 8. augusta   2012,   sp.   zn.   5   Er   90/2006   z   3.   novembra   2011,   sp.   zn.   12   Er   726/2009 zo 16. januára 2012,   sp.   zn.   12   Er   828/2009 z 2.   mája 2012, sp.   zn.   12   Er   1156/2009 z 2. apríla   2012,   sp.   zn.   17   Er   138/2004   z   8.   augusta   2012,   sp.   zn.   10   Er   1064/2008 z 31. mája 2012,   sp.   zn.   10   Er   256/2005   z   28.   februára   2012,   sp.   zn.   12   Er   982/2009 zo 16. januára 2012, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 17 Er 492/2009 zo 14. októbra 2011, sp. zn. 2 Er 281/2003 z 8. augusta 2012, sp. zn. 15 Er 339/2006 zo 4. apríla 2012 a sp. zn. 8 Er 304/2003 z 28. novembra 2011; Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Er 113/2009 zo 16. augusta 2012, sp. zn. 4 Er 109/2007 zo 14. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 87/2005 z 19. apríla 2012, sp. zn. 4 Er 443/2003 zo 6. novembra 2012, sp. zn. 4 Er 485/2005 z 20. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 474/2008 z 15. novembra 2012, sp. zn. 1 Er 139/2008 z 12. decembra 2012, sp. zn. 1 Er 19/2005 z 22. októbra   2012,   sp.   zn.   2   Er   595/2007   z   21.   novembra   2012,   4   Er   96/2005 z 19. apríla 2012,   sp.   zn.   5   Er   377/2006   zo   17.   októbra   2012,   sp.   zn.   2   Er   595/2007 z 21. novembra 2012 a sp. zn. 1 Er 54/2004 zo 17. októbra 2012; Okresného súdu Prešov (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   26   Er   3978/2004   zo   17.   apríla   2012,   sp.   zn. 23 Er 3082/2005 zo 17. apríla 2012, sp. zn. 6 Er 1941/2003 zo 14. mája 2012 a sp. zn. 23 Er 2913/2006 z 23. júla 2012; Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“)   sp.   zn.   6   Er   348/2004   z   10.   júla 2012,   sp.   zn.   7   Er   431/2004   z 28.   júna 2012, sp. zn. 8 Er   568/2005   z   1.   februára   2013   a   sp.   zn.   6   Er   918/2006   z   30.   januára   2013; Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 17 Er 302/2004 z 9. augusta 2012, sp.   zn.   17   Er   151/2005   z   10.   októbra   2012   a   sp.   zn.   7   Er   127/2005   z   18.   júla   2012 a Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   (spolu   aj   „okresné   súdy“)   sp.   zn. 5 Er 345/2004 z 1. júna 2012, sp. zn. 5 Er 178/2004 zo 14. júna 2012, sp. zn. 4 Er 128/2005 z 28. júna 2012 a sp. zn. 3 Er 75/2007 z 30. októbra 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenia okresných súdov“), ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 CoE 143/2012 z 19. decembra 2012, sp. zn. 10 CoE 77/2012 z 11. januára 2013, sp. zn. 19 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 11 CoE 52/2012 z 28. mája   2013,   sp.   zn.   14   CoE   92/2012   a   14   CoE   93/2012   z   21.   marca   2013, sp. zn. 19CoE 146/2012 a 19 CoE 147/2012 z 26. februára 2013, sp. zn. 14 CoE 79/2012 a sp. zn. 14 CoE 80/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 5 CoE 15/2013 zo 14. marca 2013, sp. zn. 6 CoE 18/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 13 CoE 78/2012 z 26. februára 2013, sp. zn. 14 CoE 90/2012 a 14 CoE 91/2012 z 21. marca 2013, sp. zn. 14 CoE 77/2012 z 21. júna 2013, sp. zn. 13 CoE 24/2013 zo 6. júna 2013, sp. zn. 25 CoE 4/2013 z 11. júla 2013, sp. zn. 3 CoE 64/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. 7 CoE 203/2012 z 24. januára 2013, sp.   zn.   8   CoE   114/2013   z   27.   júna   2013,   sp.   zn.   8   CoE   107/2013   z   27.   júna   2013, sp. zn. 7 CoE   107/2013   z   27.   júna   2013,   sp.   zn.   3   CoE   102/2013   z   28.   júna   2013, sp. zn. 20 CoE   62/2013   z   31.   mája   2013,   sp.   zn.   16   CoE   125/2013   z   25.   júla   2013, sp. zn. 14 CoE   36/2013   zo   4.   júla   2013,   sp.   zn.   17   CoE   125/2013   z   1.   augusta   2013, sp. zn. 15 CoE 21/2013 zo 7. augusta 2013, sp. zn. 3 CoE 143/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. 17 CoE 125/2013 z 1. augusta 2013, sp. zn. 5 CoE 116/2013 z 27. augusta 2013, sp. zn.   7   CoE   4/2013   z   24.   januára   2013,   sp.   zn.   7   CoE   3/2013   z   24.   januára   2013, sp. zn. 2 CoE   156/2012   z   31.   januára   2013,   sp.   zn.   23   CoE   50/2013   z   21.   júna   2013; sp. zn. 17 CoE 1/2013 z 22. januára 2013, sp.   zn. 26 CoE 1/2013 z 29. januára 2013, sp. zn. 2   CoE   123/2013   z   18.   júla   2013,   sp.   zn.   5   CoE   77/2013   z   18.   júna   2013, sp. zn. 26 CoE   2/2013   z   22.   mája   2013,   sp.   zn.   21   CoE   75/2013   z   31.   mája   2013, sp. zn. 24 CoE   28/2013   z   31.   júla   2013,   sp.   zn.   23   CoE   10/2013   z   31.   mája   2013, sp. zn. 23 CoE   91/2012   z   31.   mája   2013,   sp.   zn.   1   CoE   78/2013   z   13.   júna   2013 a sp. zn. 21 CoE   78/2013   z   31.   mája   2013   (ďalej   len   „napadnuté   uznesenia   krajského súdu“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv o úvere sťažovateľka poskytla dlžníkom úver, pričom poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníci povinní vrátiť podľa   podmienok   dojednaných   v   úverových   zmluvách.   Na   zabezpečenie   úverov   bola priamo v úverových zmluvách dojednaná buď rozhodcovská doložka, ktorou bola v prípade sporu   medzi   zmluvnými   stranami   úverovej   zmluvy   založená   právomoc   Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), alebo na zabezpečenie úveru dlžníci priamo v úverových zmluvách splnomocnili tam sťažovateľkou menovite uvedenú   tretiu   osobu   (splnomocnenca),   ktorá v prípade, ak dlžník svoje povinnosti z úverovej zmluvy nesplnil, mala oprávnenie podpísať v   mene   dlžníka   notársku   zápisnicu   o   uznaní   dlhu   dlžníkom,   ktorá   mala   mať   povahu exekučného titulu.

3. Z dôvodu, že dlžníci svoje záväzky vyplývajúce im z predmetných úverových zmlúv   dobrovoľne   neplnili,   tieto   sa   voči   sťažovateľke   stali   splatnými   a   v   nadväznosti na uvedené   sťažovateľka   v   prípadoch,   kde   bolo   udelené   splnomocnenie   na   spísanie notárskej zápisnice, na podklade tohto exekučného titulu (notárskej zápisnice) iniciovala začatie exekučných konaní, a v prípadoch, kde bola dojednaná rozhodcovská doložka, na jej podklade začala rozhodcovské konania pred zmluvnými stranami zvoleným rozhodcovským súdom,   ktorého   rozhodcovské   rozsudky   sa   tak   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade ktorých sťažovateľka iniciovala začatie exekučných konaní.

4.   Po   tom,   ako   v   začatých   exekučných   konaniach   okresné   súdy   poverili sťažovateľkou   zvolených   exekútorov   vykonaním   exekučných   konaní,   napadnutými uzneseniami okresných súdov tieto exekučné konania ex offo zastavili.

Krajský   súd   v   dôsledku   odvolaní   podaných   sťažovateľkou   proti   napadnutým rozhodnutiam okresného súdu tieto napadnutými uzneseniami (okrem iných častí výroku) ako vecne správne potvrdil.

5. V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sťažovateľka v obšírnej argumentácii namieta, že postupom a napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského súdu boli porušené ňou označené základné práva a práva zaručené v ústave, dohovore, dodatkovom protokole a v charte, pričom k ich porušeniu malo dôjsť predovšetkým tým, že zastavením už riadne začatého a prebiehajúceho exekučného konania, na vykonanie ktorého okresný súd už raz udelil súdnemu exekútorovi poverenie, došlo k prekročeniu právomoci okresného súdu   ako   súdu   exekučného,   v   kompetencii   ktorého   podľa   sťažovateľky   nie   je   vecné preskúmavanie exekučného titulu. Podľa sťažovateľky okresné súdy rozhodli nad rámec svojej právomoci, keď bez návrhu rozhodli o zastavení exekúcií, čím mali sťažovateľke odňať možnosť konať pred súdom, pretože sa nemala možnosť k veci vyjadriť aj napriek tomu, že toto rozhodnutie v konečnom dôsledku zásadným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie,   pretože   podľa   sťažovateľky   má   síce   v   tom-ktorom   prípade   k   dispozícii exekučný   titul,   a   to   rozhodcovský   rozsudok   alebo   notársku   zápisnicu,   avšak   tento   je nevykonateľný. Uvedené pochybenia okresných súdov podľa sťažovateľky nenapravil ani krajský súd.

6.   V   doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013 a v sťažnostiach podaných po tomto dátume sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich   právach   navrhne,   aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada kontradiktórnosti   vo   všeobecnosti   zaväzuje vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v   rámci preskúmavania   ex   offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

7.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom konštatoval, že napadnutými uzneseniami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu došlo k porušeniu   sťažovateľkou   označených   základných   práv   a   práv   zaručených   v   ústave, dohovore, dodatkovom protokole a charte, aby tieto uznesenia zrušil a veci vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, aby jej priznal v každom jednotlivom prípade finančné zadosťučinenie v sume po 1 000 € (v prípadoch, kde bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,   pozn.)   alebo   po   600   €   (v   prípadoch,   kde   bola   exekučným   titulom   notárska zápisnica, pozn.), a napokon, aby jej priznal úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

8.   Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí, odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

9.   S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   v záhlaví označenými spisovými značkami a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv zaručených   ústavou,   dohovorom,   dodatkovým   protokolom   a   chartou   postupom a napadnutými uzneseniami okresného súdu, ako aj postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu.

K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a rozhodnutiami okresného súdu

12. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami a postupom okresného súdu ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených práv alebo slobôd oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   (všeobecný   súd),   ústavný   súd   jej   sťažnosť   už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

13.   Podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania napadnutých   uznesení   okresného   súdu,   a   to   podaním   riadneho   opravného   prostriedku (odvolania), ktoré napokon, tak ako to vyplýva zo samotných sťažností, sťažovateľka aj účinne   využila.   Na   základe   sťažovateľkou   podaných   odvolaní   sa   krajský   súd   ako   súd odvolací v odvolacích konaniach musel v podstate vysporiadať s identickými námietkami proti rozhodnutiam okresného súdu, aké sťažovateľka proti týmto rozhodnutiam uvádza aj v konaní pred ústavným súdom, preto ústavný súd sťažnosti sťažovateľky v tejto časti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a rozhodnutiami krajského súdu

14.   Pokiaľ   ide   o   namietané   porušenie   práv   sťažovateľky   v   príčinnej   súvislosti s rozhodnutiami   krajského   súdu,   námietky   sťažovateľky   možno   sumarizovať do   štyroch základných východiskových rovín. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že a) krajský súd nenapravil   pochybenie   okresného   súdu,   ktorý   ako   exekučný   súd   podľa   sťažovateľky nad rámec svojich kompetencií vecne preskúmaval exekučné tituly po tom, ako už raz tieto exekučné   tituly   preskúmal   pri   vydávaní   poverení   exekútorovi   na   vykonanie   exekúcií. Okrem toho sťažovateľka namieta, že b) krajský súd nenapravil ani pochybenie okresného súdu, ktorý pri vecnom prieskume exekučných titulov (rozhodcovské rozsudky a notárske zápisnice)   aplikoval   smernicu   Rady,   ktorá   podľa   sťažovateľky   nie   je   prameňom   práva, okrem toho sťažovateľka namieta, že c) krajský súd a pred ním tiež okresný súd neprerušili, hoci tak mali urobiť, exekučné konania, na účely podania výkladu označenej smernice Rady a   nepredložili   Súdnemu   dvoru   na   posúdenie   prejudiciálnu   otázku,   a   to,   či   sa   majú   jej ustanovenia aplikované v danom prípade vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať   spory   v   rámci   spotrebiteľských   zmlúv   na   základe   rozhodcovskej   doložky prostredníctvom   rozhodcovských   súdov,   alebo   otázku,   prečo   splnomocnenie   udelené v zmluve o   úvere,   ktorým   dlžník   splnomocní   tretiu   osobu   na uznanie dlhu   v   notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napokon sťažovateľka namieta d), že krajský súd a ani okresný súd nenariadili v daných veciach pojednávanie tak, ako im to ukladalo ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, čím jej mali odňať právo konať pred súdom.

15. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu   týchto   sťažností   dospel   k   záveru,   že   z   dôvodu,   že   sťažovateľkou   použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal, vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností v tejto časti ako zjavne neopodstatnených   odkazuje,   čo   sa   týka   odôvodnenia,   na   svoje   rozhodnutie č. k. II. ÚS 78/2013-16   zo   7.   februára   2013   (v   prípadoch,   kde   bol   exekučným   titulom rozhodcovský   rozsudok,   pozn.)   alebo   na   svoje   rozhodnutie   č.   k.   II.   ÚS   79/2013-13 zo 7. februára 2013 (v prípadoch, kde bola exekučným titulom notárska zápisnica, pozn.).

16. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe   dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch   a   ustálený   právny   názor ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

17.   Súvislosti   s   doplňujúcou   argumentáciou   sťažovateľky   týkajúcou   sa   porušenia práva na účinný prostriedok   nápravy a na spravodlivý   proces zaručeného čl. 47 charty a z neho   vyplývajúcej   zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúci   krajský   súd pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedal účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol. C-472/11   z   21.   februára   2013,   ústavný   súd   pripomína,   že   sťažovateľka   mala   možnosť oboznámiť   sa   s   dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania   a   neprípustnosti   exekúcie z uvádzaných dôvodov už z uznesení okresného súdu, proti ktorým podala aj odvolania, v ktorých   sa   k   týmto   dôvodom   vyjadrila.   Obdobne   aj   povinní   z   exekúcií,   ktorí   majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (príp. podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu),   že   si   neprajú,   aby   bolo   v   ich   prípadoch   vylúčené   uplatnenie   nekalej   zmluvnej podmienky.   Sťažovateľkou   uplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súd   v   napadnutých uzneseniach   náležite   zaoberal   a   objasnil   svoje   závery,   pre   ktoré   považoval   uznesenia okresného súdu za vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a   uznesenia   postačuje,   aby bola   zásada   kontradiktórnosti   dodržaná   v   konaní   ako   celku   (v   posudzovanom   prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy,   čl.   6   ods.   1 dohovoru   a   čl.   47   charty,   dodržaný,   v dôsledku   čoho   k porušeniu označených práv sťažovateľky nedošlo.

18. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014