znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 431/2021-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Kochanskou, Farská 33, Nitra, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5 Er 38/2016-202 z 8. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Súčasne žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu obnoviť stav „pred dražbou (tam bližšie špecifikovaných) nehnuteľností“ a priznal mu náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozhodnutia a ďalších príloh pripojených k ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému sa viedla exekúcia na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10 C 321/2012-43 z 10. októbra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9 Co 426/2015-125 z 8. októbra 2015. Súdny exekútor ⬛⬛⬛⬛, poverený vykonaním exekúcie, požiadal okresný súd o schválenie príklepov udelených na dražbách nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa uskutočnených 20. septembra 2017. Okresný súd uzneseniami č. k. 5 Er 38/2016-156 z 1. júna 2020 a č. k. 5 Er 38/2016-166 z 13. júla 2020 žiadostiam súdneho exekútora vyhovel a príklepy udelené vydražiteľovi schválil.

3. Okresný súd následne napadnutým uznesením na základe návrhu súdneho exekútora schválil aj rozvrh výťažku z predmetných dražieb nehnuteľností v súlade s § 164 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinným do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2021.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti nasmerovanej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu opisuje skutkový stav veci, spochybňuje správnosť a zákonnosť postupu znalca ⬛⬛⬛⬛, ktorý vypracoval znalecké posudky pre účel ocenenia nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľa, ktoré boli následne predmetom dražby uskutočnenej súdnym exekútorom. Ďalej uvádza, že pre podozrenie zo spáchania trestného činu nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 ods. 1 písm. b) Trestného zákona podal na predmetného znalca trestné oznámenie, ktoré však bolo uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru z 10. januára 2018 odmietnuté.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania ústavnej sťažnosti ako jednej z procesných podmienok jej prípustnosti a dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu, že bola podaná oneskorene [§ 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].

6. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

7. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v citovanom § 124 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).

8. Z príloh pripojených k ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2021, pričom posledný deň zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti tak pripadol na 2. september 2021 (štvrtok, riadny pracovný deň). Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená v listinnej podobe 25. októbra 2021, pričom z pečiatky doručujúceho orgánu vyplýva, že na poštovú prepravu bola podaná 21. októbra 2021. Z uvedeného možno preto nepochybne uzavrieť, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv domáha celkom zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 124 zákona o ústavnom súde.

9. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako oneskorene podanú podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.

10. Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že aj v prípade, ak by bola ústavná sťažnosť podaná včas, t. j. v lehote podľa § 124 zákona o ústavnom súde, musela by byť odmietnutá pre neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde. Ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že sťažovateľ nevyužil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, napriek tomu že z relevantnej právnej úpravy, a to § 164 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) a z poučenia o opravnom prostriedku, ktoré tvorí súčasť napadnutého uznesenia, vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich označených práv mohol domôcť prostredníctvom odvolania. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nevyužitie zákonnej možnosti podať odvolanie nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv; pričom sťažovateľ túto možnosť v danom prípade mal.

11. Pozornosti ústavného súdu súčasne neušlo, že ústavná sťažnosť napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľa nespĺňa ani náležitosti vyžadované zákonom, pretože v nej vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu absentuje akákoľvek ústavnoprávne relevantná argumentácia [§ 43 ods. 1 v spojení s § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde]. Podstatná časť ústavnej sťažnosti je totiž venovaná len opisu priebehu konania vedeného okresným súdom a spochybňovaniu zákonnosti a správnosti postupu znalca povereného vypracovaním znaleckých posudkov. Uvedený nedostatok ústavnej sťažnosti by tak bol dôvodom na jej odmietnutie aj podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde. Navyše, ústavná sťažnosť nebola ani podpísaná sťažovateľom, resp. jeho právnou zástupkyňou, avšak sledujúc hľadisko hospodárnosti konania, ústavný súd nepristúpil k výzve sťažovateľovi na odstránenie tohto nedostatku, keďže ani jeho prípadné odstránenie by vzhľadom na už uvedené nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2021

Rastislav Kaššák

predseda senátu