znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 431/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného   advokátom   JUDr.   Martinom   Bartkom,   Piaristická   6667,   Trenčín,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 18. septembra 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   úrad“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Okresný   súd   Piešťany   v   právnej   veci   sťažovateľa   o   náhradu   škody   z   ublíženia na zdraví vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5C/47/2013 doposiaľ právoplatne nerozhodol o jeho podanej žalobe a v tomto konaní je, napriek podanej sťažnosti sťažovateľa predsedovi súdu na prieťahy v konaní, dlhodobo nečinný a nekoná bez zbytočných prieťahov.... V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/47/2013 je sťažovateľ účastníkom konania ako navrhovateľ. Predmetom uvedeného konania je nárok sťažovateľa na náhradu škody vzniknutej z ublíženia na zdraví, ktoré bolo spôsobené trestným činom zodpovednej osoby - ⬛⬛⬛⬛... označenej ako odporca 1/.... Zodpovednosť odporcu   1/   za   vzniknutú   dopravnú   nehodu   bola   ustálená   v   trestnom   konaní   vedenom na Okresnom   súde   Piešťany   pod   sp.   zn.   2T/9/2010,   a   to   rozsudkom   Okresného   súdu Piešťany č. k. 2T/9/2010 zo dňa 01. 12. 2010, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/10/2011 zo dňa 08. 03. 2011 nadobudol právoplatnosť dňa 08. 03. 2011. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 2T/9/2010 zo dňa 01. 12. 2010 bol odporca 1/ uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,   nakoľko   svojím   konaním inému z nedbanlivosti   spôsobil   ťažkú   ujmu na   zdraví a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a za to bol odporca 1/ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky. Vyššie uvedeným rozsudkom som bol sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe uvedeného sťažovateľ podal na Okresnom súde Piešťany voči odporcovi 1/ dňa 06. 03. 2013 svoju žalobu o náhradu škody z ublíženia na zdraví. Vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5C/47/2013 a prvé meritórne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až dňa 10. 02. 2014, t. j. takmer po roku od podania žaloby sťažovateľom. Toto pojednávanie bolo odročené za účelom znaleckého dokazovania na neurčito s tým, že stranám konania bolo umožnené formulovať otázky na znalca. Hneď na to, dňa 12. 03. 2014 sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu jeho listom zo dna 12. 03. 2014, formuloval otázky na znalca. Napriek tejto   skutočnosti bol Okresný súd Piešťany vo veci nečinný ďalších   12   mesiacov   a   uznesenie   o   ustanovení   znalca   doručil   sťažovateľovi až dňa 02. 03. 2015. Vzhľadom na vážnosť celej situácie a jej dopad do osobného života sťažovateľa,   podal   sťažovateľ   dňa   05.   03.   2015   predsedovi   Okresného   súdu   Piešťany sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Upovedomením   o   spôsobe   vybavenia   sťažnosti   zo   dňa 24. 03. 2015 predseda Okresného súdu Piešťany sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť považuje za opodstatnenú, prieťahy v konaní sú však spôsobené veľkým počtom pridelených vecí.   S vybavením   sťažnosti   však   sťažovateľ   nesúhlasí,   nakoľko   aj   zo   zaslaného upovedomenia vyplýva, že súd v jeho veci spôsobuje prieťahy napríklad aj tým, že v období od 29. 04. 2013 do 19. 11. 2013, t. j. 7 mesiacov, konajúci súd len doručoval žalobu sťažovateľa   na   vyjadrenie   odporcom,   čo   je   absolútne   neakceptovateľné   časové   obdobie pre tento   úkon.   V každom   prípade   aj   napriek   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní predsedovi súdu, v sťažovateľovej veci k náprave nedošlo, a do dnešného dňa, t. j. ďalších 6 mesiacov,   Okresný   súd   Piešťany   vo   veci   nekoná   a   vo   veci   vznikajú   ďalšie   prieťahy v konaní. Okrem toho sťažovateľ bol nútený voči jednému výroku uznesenia o ustanovení znalca   zo   dňa   13.   02.   2015,   a   to   výroku   o   povinnosti   sťažovateľa   zložiť   preddavok na znalecké dokazovanie v sume 400,- EUR, podať odvolanie, nakoľko sťažovateľ ako osoba, ktorej bolo ublíženie na zdraví spôsobené trestným činom, je oslobodený priamo zo zákona od   platenia   súdnych   poplatkov,   čím   je   tento   výrok   evidentne   nezákonný.   Sťažovateľ   je zároveň toho názoru, že uložením nezákonnej povinnosti na úhradu preddavku na znalecké dokazovanie,   konajúci   súd   súdne   konanie   opätovne   zbytočne   predĺžil   a   zároveň sťažovateľovi sťažil prístup k súdu....

Sťažovateľ považuje v právnom štáte za neprípustné, aby v súdnom konaní o náhradu škody   z   ublíženia   na   zdraví   spôsobenej   trestným   činom,   ktoré   predstavuje   štandardnú a zvlášť citlivú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, od ktorého výsledku závisí kvalita ďalšieho   života   sťažovateľa,   ktorý   v   dôsledku   spôsobených   zranení   zostal   invalidným, sa za 30 mesiacov uskutočnilo len jedno súdne pojednávanie a aby znalecké dokazovanie na posúdenie   spôsobených,   a   už   raz   lekárskym   posudkom   ustálených,   následkov   trvalo 19 mesiacov....

Skutočnosť,   že   Okresný   súd   Piešťany   v   tejto   právnej   veci   bez   viny   sťažovateľa doposiaľ právoplatne nerozhodol, vyvoláva u sťažovateľa dlhodobý stav právnej neistoty... Sťažovateľ   považuje   za   neprípustné,   aby   v   právnom   štáte,   ktorý   má   garantovať plynulosť   a   rýchlosť   súdnej   ochrany   bola   žaloba   sťažovateľa   zasielaná   odporcom na vyjadrenie 7 mesiacov. Sťažovateľ považuje v právnom štáte za neprípustné, aby prvé súdne pojednávanie vo veci bolo uskutočnené až 11 mesiacov od podania žaloby a zároveň, sťažovateľ   považuje   za   porušenie   jeho   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   aj   to,   aby   ustanovenia   znalca   na   znalecké   dokazovanie na preverenie už raz znalecky posúdeného zdravotného stavu trvalo 12 mesiacov. Zároveň sťažovateľ považuje za neprípustné a za porušenie jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov aj to, aby samotné znalecké dokazovanie, ktoré posudzuje už raz   posúdený   zdravotný   stav   trvalo   viac   ako   6   mesiacov.   Na   základe   uvedeného je sťažovateľ   toho   názoru,   že   v   jeho   právnej   veci   vznikli   prieťahy   v   konaní   minimálne v rozsahu 25 mesiacov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   ako   aj   jeho   základného   právo   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013 sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.500,-   EUR...   ktoré   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 355,72   EUR...   ktorú   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   úradu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   v   prípadoch,   keď   sa   ňou   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci   do   základných   práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   konanie   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 5 C 47/2013 sa začalo 6. marca 2013, kedy bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa,   ktorým   sa   domáhal   náhrady   škody   na   zdraví   v   sume   1 301,40   € s príslušenstvom,   ktorá   mu   nebola   uhradená   z   celkovej   náhrady   škody   vyčíslenej podľa bodového ohodnotenia bolestného spolu v sume 10 194,30 €. Sťažovateľ si uplatnil svoje   nároky   proti   odporcovi   v   prvom   rade   ako   osobe   zodpovednej   za   vznik   škody a odporcovi v druhom rade Allianz   Slovenskej poisťovni, a. s., u ktorej bola zodpovedná̶ osoba poistená. Dôvodom poskytnutia len čiastočného plnenia z celkovej vyčíslenej sumy náhrady   škody   podľa   bodového   ohodnotenia   bolo   spochybnenie   správnosti   bodového ohodnotenia bolestného odporcom v druhom rade, a to v rozsahu 90 bodov (z celkových 705 bodov).

V   doterajšom   priebehu   konania   počnúc   od   6.   marca   2013   okresný   súd   vykonal prvotné   úkony   vrátane   doručovania   žaloby   odporcom,   nariadil   a   vykonal   jedno pojednávanie 10. februára 2014 a uznesením z 13. februára 2015 (doručeným sťažovateľovi 2. marca 2015) nariadil vo veci znalecké dokazovanie na posúdenie sporného bodového ohodnotenia   bolestného,   proti   ktorému   v   časti   uloženej   povinnosti   zložiť   preddavok na znalecké   dokazovanie   sťažovateľ   podal   odvolanie.   Podľa   sťažovateľa   napriek   tomu, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi okresného súdu 5. marca 2015 bola vybavená listom predsedu okresného súdu z 24. marca 2015 ako dôvodná, do podania sťažnosti ústavnému súdu k náprave vo veci nedošlo.

Podľa sťažovateľa postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 47/2013 sa vyznačuje takými prieťahmi, ktoré zakladajú porušenie ním označených práv (čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Pokiaľ ide o možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní s ohľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní dvoch rokov a šiestich mesiacov a úkony okresného súdu sa vyznačujú prieťahmi, avšak nie prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia označených práv sťažovateľa. Zároveň je nutné poznamenať, že ďalšie pretrvávanie stavu bez   meritórneho   rozhodnutia   vo   veci   bude   intenzitu   prieťahov   zvyšovať,   a   tým   môže prispievať k reálnej možnosti porušenia základných a iných práv účastníkov konania.

K   namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré sťažovateľ odôvodňoval prieťahmi v postupe okresného   súdu,   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   príčinnej   súvislosti   so   sťažovateľom namietanými prieťahmi v postupe okresného súdu nezistil možnosť porušenia označeného základného práva sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi   sťažovateľa nezaoberal.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným   prieťahom   alebo   by   činnosť   okresného   súdu   bola   neefektívna,   predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015