znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 431/2013-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R. s. r. o. v likvidácii, Š., zastúpenej advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 47/2005 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Cob 356/2010 z 11. decembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R. s. r. o. v likvidácii o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2013   doručená   a   podaniami   z   11.   februára   2013   a   6.   marca   2013   doplnená   sťažnosť obchodnej spoločnosti R. s. r. o. v likvidácii, Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou   JUDr.   J.   F.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 47/2005 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob 356/2010 z 11. decembra 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   2   Cb   47/2005-471 z 30. októbra   2010   (ďalej len „rozsudok   okresného   súdu“)   zamietol   návrh   sťažovateľky (právny nástupca pôvodného žalobcu F. S., samostatne hospodáriaci roľník) o zaplatenie sumy 7 693,07 €. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom krajský súd.

Podľa   sťažovateľky   je   rozsudok   krajského   súdu   arbitrárny,   neodôvodnený a nereaguje na sťažovateľkou predkladané dôkazy.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tom, že okresný   súd „neefektívnou   procesnou   prácou   a   protrahovanou   nečinnosťou   spôsoboval sťažovateľke mimoriadne ťažkosti“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: «1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod č. 26 Cb 47/2005 porušil právo s. r. o. R. „v likvidácii“, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese. Zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. 2 Cob 356/2010 porušil právo s. r. o. R. „v likvidácii“, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese. Základné právo s. r. o. R. „v likvidácii“, priznané čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 v spojení s ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozsudkom KS v Bratislave č. 2 Cob 356/2010 z 11. 12. 2012.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   rozsudok   KS   v   Bratislave č. 2 Cob 356/2010 z 11. 12. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Krajskému súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. 2 Cob 356/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

5.   Sťažovateľke:   R.   s.   r.   o.   „v   likvidácii“...   sa   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne povinní   uhradiť   sťažovateľke:   R.   s.   r.   o.   „v   likvidácii“...   trovy   konania   tak,   ako   budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu...“»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 356/2010

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože   konanie   o   takejto sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Vychádzajúc   z   uvedeného   právneho   názoru   ústavný   súd   konštatuje,   že   v   čase podania   sťažnosti   bola   vec   sťažovateľky   právoplatne   skončená,   okresný   súd   vo   veci sťažovateľky nekonal, a preto k porušovaniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom   kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu s návrhom nedoručil rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje.

V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov   konania   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   III.   ÚS   357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Právna zástupkyňa sťažovateľky bola v iných konaniach, v ktorých   zastupovala, ústavným   súdom   vyzývaná   na   doplnenie   sťažností   pod   hrozbou   ich   odmietnutia pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (napr.   sp.   zn.   Rvp   3986/2011),   a   to pre nezaslanie   rozhodnutia,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky napriek tomu, že sťažnosť ešte doplnila podaniami doručenými ústavnému súdu 11. februára 2013 a 6. marca 2013, rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, ústavnému súdu nepredložila. Je pravda, že ústavný súd už právnu zástupkyňu sťažovateľky   na   predloženie   rozsudku   krajského   súdu,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje, nevyzýval, avšak ústavný súd uvádza, že takúto výzvu zrealizoval v rovnakom období v inej veci (sp. zn. Rvp 10123/2013), kde je totožná právna zástupkyňa.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že po urgenciách v iných konaniach právna zástupkyňa sťažovateľky opätovne nepriložila rozhodnutie, proti ktorému sťažnosť smeruje. Sťažnosť preto vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom.   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   už   pri   jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013