znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 430/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. V., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 69/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 6. augusta 2010 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 69/03.

2.   Sťažovateľka   v sťažnosti   stručne   uviedla,   že   ako   veriteľ,   ktorý   riadne   a včas prihlásil svoju pohľadávku v konkurze, je účastníkom konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu (D., spol. s r. o.) pred krajským súdom. Prihlášku pohľadávky na krajský súd podala 18. júna 2004, pričom podľa jej tvrdení do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu   nebol   jej   uplatnený   nárok   v konkurze   uspokojený.   Poukázala   na   množstvo telefonických   dopytov   na   konajúci   súd,   kde   jej   bolo   opakovane   oznámené,   že   termín ukončenia konkurzného konania sa odkladá, pretože ešte neboli ukončené sporové konania. So sťažnosťou na prieťahy v konkurznom konaní datovanou 2. júla 2010 sa obrátila aj na predsedu krajského súdu, ktorý jej však ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde (4. augusta 2010) neodpovedal.  

3.   Porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov sťažovateľka   vidí   v tom,   že   „Neustálym   predlžovaním   konkurzného   konania   sa   znižuje reálna   možnosť   vymožiteľnosti   jej   pohľadávky,   nakoľko   náklady   na   konkurzné   konanie neustále   rastú   a tým   sa   vlastne   aj   znižuje   finančná   hotovosť,   ktorá   by   mohla   byť prerozdelená   medzi   jednotlivých   veriteľov   podľa   výšky   uplatňovaného   nároku.   Je   dosť dobre možné, že pri vydaní rozvrhového uznesenia napokon napriek priznanej výške buď neobdrží žiadnu čiastku alebo len minimálnu.“.

4.   V petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   že postupom   krajského   súdu   v uvedenom   konkurznom   konaní   bolo   porušené   jej   základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a aby prikázal krajskému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 319 € a náhradu trov konania, ktorých výšku nevyčíslila.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   (vrátane   sťažnosti namietajúcej   porušenie   základných   práv   a   slobôd   podľa   ústavy),   je   rozhodnúť   o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto   ústavný   súd   skúmal,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti skúma, či boli využité právne   prostriedky,   ktoré   sťažovateľovi   na   ochranu   tohto   práva   poskytuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)   v   ustanoveniach   §   62   až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa uvedených ustanovení môže týkať aj porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú 2. júla 2010, jej kópiu pripojila k sťažnosti, pričom však   pre   nečitateľnosť   dátumovej   pečiatky   krajského   súdu   na   kópii   sťažnosti   nemožno zistiť,   kedy   bola   sťažnosť   doručená   do   podateľne   krajského   súdu   (vzhľadom   na   ďalej uvedené však táto skutočnosť nie je rozhodná). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

9. Sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podpísaná a podaná na poštovú prepravu 4. augusta 2010. Vzhľadom na krátkosť času uplynutého medzi podaním sťažnosti predsedovi krajského súdu a podaním sťažnosti ústavnému súdu posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať reálne účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti prípadným   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07, I. ÚS 173/09).

10. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada   trov   konania).   V tejto   súvislosti   je   však   potrebné   uviesť,   že   sťažovateľka kvalifikovane   zastúpená   advokátkou   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   v rozpore   s   §   50   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   vôbec   neodôvodnila, pričom odkaz na čl. 127 ods. 3 ústavy nemožno považovať za odôvodnenie tohto návrhu. V tejto   časti   teda   sťažnosť   nemala   ani   zákonom   predpísané   náležitosti,   čo   je   síce odstrániteľný   nedostatok   sťažnosti,   avšak   vzhľadom   na   zistenú   neprípustnosť   sťažnosti sťažovateľku na odstránenie tohto nedostatku vyzývať nebolo potrebné.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010