SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 43/2024-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Duditša o možných dôvodoch jeho vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2622/2023 a takto
r o z h o d o l :
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš n i e j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2622/2023.
2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Duditš listom z 8. januára 2024 podľa § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu dôvody svojho možného vylúčenia z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2622/2023 podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu z 8. januára 2024 bolo oznámenie podľa čl. IV bodu 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do I. senátu ústavného súdu.
3. Z oznámenia sudcu a príslušného súdneho spisu vyplýva, že vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2622/2023 mu bola pridelená ako sudcovi spravodajcovi. Predmetom konania v označenej veci je rozhodovanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, v ktorej namieta porušenie jeho práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/40/2019 z 9. februára 2022 a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/109/2022 zo 14. júla 2023.
4. Sudca Ladislav Duditš vo svojom oznámení uviedol, že ako predseda odvolacieho senátu krajského súdu rozhodol rozsudkom sp. zn. 3Co/207/2016 z 22. júna 2017 v spore sťažovateľa proti jeho zamestnávateľovi o určenie, že je zodpovedný za pracovný úraz sťažovateľa, a o náhradu škody. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napáda rozhodnutia súdov v správnom súdnictve pri preskúmaní jeho nároku na úrazovú dávku, ktorú si uplatnil na Sociálnej poisťovni v dôsledku tej istej škodovej udalosti, ktorá bola posudzovaná spomínaným rozsudkom krajského súdu, ktorého závery sťažovateľ spochybňuje v konaní pred správnymi súdmi.
5. Hoci sudca Ladislav Duditš nebol činný priamo v konaniach, ktoré sú napadnuté ústavnou sťažnosťou, domnieva sa, že jeho účasť pri meritórnom rozhodovaní o povahe nároku sťažovateľa na náhradu škody mu bráni v konaní a rozhodovaní vo veci.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
6. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
7. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
8. Podľa čl. IV bodu 1 písm. a) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
9. Námietkový senát ústavného súdu sa oboznámil s rozsudkom sp. zn. 3Co/207/2016 z 22. júna 2017 senátu krajského súdu, ktorého predsedom bol sudca Ladislav Duditš, ako aj s rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/109/2022 zo 14. júla 2023 napadnutým ústavnou sťažnosťou sťažovateľa. 9.1. Krajský súd spomínaným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 39C/206/2008-654 z 26. novembra 2015 o zamietnutí žaloby sťažovateľa, ktorou sa v civilnom konaní domáhal určenia, že za pracovný úraz pri dopravnej nehode 28. júna 2002 zodpovedá jeho zamestnávateľ, a náhrady škody. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu o viazanosti právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že sťažovateľ ako vodič dopravného prostriedku zavinil dopravnú nehodu, a toto zavinenie bolo jedinou príčinou nehody, pri ktorej vznikol pracovný úraz. Zamestnávateľ preto za škodu z úrazu nenesie zodpovednosť. 9.2. V konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 2622/2023 sťažovateľ napáda ústavnou sťažnosťou rozsudky správnych súdov o zamietnutí správnej žaloby (a následne kasačnej sťažnosti sťažovateľa), ktorou napádal rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nepriznaní nároku na náhradu za bolesť ani za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu 28. júna 2022. Podľa najvyššieho správneho súdu pri posudzovaní nároku sťažovateľa na úrazové dávky sa vyskytla predbežná otázka, či sa zamestnávateľ zbavil zodpovednosti za pracovný úraz a v akom rozsahu, ktorá už bola právoplatne vyriešená rozsudkom v civilnom konaní, preto ju pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci nie je možné prejednávať a rozhodnúť nanovo. Pokiaľ sťažovateľ vytýka Sociálnej poisťovni, že prihliadla na tento civilný rozsudok, vytýka jej postup, ktorý zodpovedá zákonu.
10. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).
11. Európska komisia pre ľudské práva konštatovala, že „sudcovská nestrannosť môže byť ohrozená, ak sa sudca zúčastní v rôznych za sebou idúcich stupňoch konania... tieto princípy sa uplatnia len tam, kde ide o účasť na rôznych stupňoch toho istého konania. Sudca nie je nevyhnutne zaujatý len z dôvodu, že bol zapojený v inom konaní, ktoré sa týkali tej istej osoby.“ (rozhodnutie Komisie z 9. decembra 1987 vo veci Schmid proti Rakúsku). Rovnako tak ESĽP v rozhodnutí vo veci Petrov proti Bulharsku z 2. novembra 2010 (č. 27103/04) uviedol, že „pokiaľ ide o objektívny test, súd zohľadňuje, že samotná skutočnosť, že sudca sa zúčastnil iného konania, ktoré sa týkalo tých istých účastníkov, nie je sama osebe spôsobilá vyvolať legitímne obavy o jeho alebo jej nestrannosti“ (IV. ÚS 71/2013).
12. V prejednávanej veci nejde o situáciu, keď sudca vykonáva rôzne funkcie v rôznych štádiách toho istého súdneho konania, ale de facto by sa zúčastňoval na rôznych, aj keď skutkovo súvisiacich, civilných a správnych konaniach.
13. Ústavný súd posúdil relevantnosť dôvodov oznámených sudcom v súlade so závermi rozsudku ESĽP z 2. mája 2019 vo veci Pasquini proti San Marinu, č. 50956/16, podľa ktorého je potrebné v každom jednotlivom prípade rozhodnúť, či prepojenie medzi konaniami (civilným konaním a konaním napadnutým ústavnou sťažnosťou), ktoré sa obe týkali sťažovateľa a rovnakých skutkových okolností (pracovný úraz spôsobený dopravnou nehodou 28. júna 2002), je takého charakteru a stupňa, že naznačuje nedostatok nestrannosti zo strany súdu (sudcu ústavného súdu Ladislava Duditša).
14. Zo skutočností uvedených v bode 9 tohto uznesenia je zrejmé, že v priebehu predmetného administratívneho konania ani správneho súdneho konania neboli prehodnocované závery vyjadrené v rozsudku krajského súdu, pri ktorého vydaní pôsobil sudca Ladislav Duditš ako predseda senátu odvolacieho súdu, práve naopak. V súvislosti s riešením v administratívnom konaní vzniknutej predbežnej právnej otázky z neho správny orgán (a následne správne súdy) bezvýhradne vychádzali s výhradou prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Inými slovami, medzi hmotnoprávnymi otázkami riešenými v civilnom konaní (za účasti sudcu Ladislava Duditša) a preskúmaním ústavnou sťažnosťou napadnutých rozsudkov správnych súdov neexistuje taká relevantná súvislosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť nestrannosť sudcu Ladislava Duditša. Na uvedenom závere nič nemení ani argumentácia sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, v rámci ktorej opakovane uvádza skutkové okolnosti dopravnej nehody z 28. júna 2002 a domáha sa prehodnotenia jej príčin, a teda aj miery zavinenia.
15. Nemožno preto uzavrieť, že sudca ústavného súdu Ladislav Duditš ako sudca krajského súdu bol skutočne v predmetnej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
16. Ústavný súd v kontexte uvedeného tiež zohľadnil ústavné postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti v označenej veci je aj to, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu, a nie samotného sudcu.
17. Ústavný súd nezistil existenciu podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Ladislava Duditša z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2622/2023, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
19. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. januára 2024
predseda senátu