SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 43/2016-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 32/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna2015 doručená sťažnosť(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 32/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 22. júna 2015. Podaniami doručenýmiústavnému súdu 13. a 17. júla 2015 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že v napadnutom konaní vedenompred okresným súdom je sťažovateľ ako obžalovaný trestne stíhaný pre prečinneoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 a 2 písm. c)Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobe podanej 24. februára 2012prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš. Sťažovateľ v sťažnosti rozsiahlopopisuje genézu a okolnosti jeho trestnej kauzy, pretože„práve toto pozadie kauzy podľa názoru sťažovateľa, je skutočným dôsledkom jeho úmyselného nezákonného trestného stíhania a nadväzujúceho protiprávneho časového predlžovania tak prípravného konania (1,5 roka), ako i súdneho konania a to dokonca na miestne nepríslušnom Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši (viac ako 3 roky)“.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že opakovane v priebehu súdneho konanianamietal miestnu nepríslušnosť okresného súdu„po prvý krát ešte 10. decembra 2013..., druhýkrát na úvod svojho výsluchu pred dožiadaným súdom v Mladej Boleslavi dňa 05.03.2014... Tretíkrát to sťažovateľ písomne namietal už u sudcu, ktorý prevzal vec po sudkyni ⬛⬛⬛⬛ dňa 20.10.2014 a ktorý... vec svojím uznesením zo dňa 02.03.2015 odstúpil od začiatku miestne príslušnému Okresnému súdu Košice II, ktorému bol spis doručený až dva mesiace od vyhlásenia Uznesenia dňa 04.05.2015... Sťažovateľ sa dozvedel o prijatí Uznesenia Okresného súdu L. Mikuláš sp. zn. 2T 32/2015 zo dňa 02.03.2015... až po doručení a prevzatí tohoto Uznesenia na adrese jeho bydliska v Českej republike dňa 22. 04.2015.“. Podľa sťažovateľa v napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom „pre nedbalosť a liknavosť súdu“,ako aj v dôsledku nezákonného postupu okresného súdu, ktorý aj napriek opakovaným námietkam sťažovateľa tri roky konal v jeho trestnej veci ako miestne nepríslušný súd. Na tejto situácii by nič nezmenila ani prípadná sťažnosť na uvedený nezákonný postup podaná predsedovi okresného súdu, pretože „do rozhodovacej právomoci sudcu nemá právo zasahovať nikto“,pričom ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva už nevyžaduje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu pred podaním ústavnej sťažnosti. Preto podľa slov sťažovateľa postupom okresného súdu bolo flagrantným spôsobom porušené jeho základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namieta, že nezákonným postupom orgánovčinných v trestnom konaní bolo sťažovateľovi zabránené v uplatnení jeho základného právapodnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručeného v čl. 35 ods. 1 ústavy tým, že„Poverený policajný orgán OO PZ v L. Mikuláši doručil dňa 09.09.2010 SAK Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia napriek tomu, že tento zapísaný v zozname advokátov už nebol 14 mesiacov, ale v tomto čase už mal podanú žiadosť o opätovný zápis do zoznamu SAK, ktorý mal byť po dohode s Komorou prorokovaný a schválený na septembrovom zasadaní Predsedníctva SAK v roku 2010“.Sťažovateľ uviedol, žez dôvodu doručenia uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvineniaz 20. augusta 2010 jeho žiadosť o opätovný zápis do zoznamu advokátov Slovenskejadvokátskej komory (ďalej len „SAK“) nebude až do ukončenia jeho trestného stíhaniazaradená na program rokovania predsedníctva SAK. Podľa tvrdenia sťažovateľav neposlednom rade došlo aj k porušeniu jeho práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ústavy,„a to jednak vyššie uvedeným oznámením na Komoru, ako i uvádzaním jeho mena a fotografickej podoby na Internete, ako do dnešného dňa policajne hľadanej osoby pre žalovaný prečin, na serveri noviny.sk“.
5. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanievydal tento nález:
„... Okresný súd Liptovský Mikuláš v trestnom konaní vedenom pod. sp. zn. 2T 32/2012 porušil právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.... Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné odškodnenie vo výške 300.000,- Euro, ktoré je porušovateľ povinný uhradiť do dvoch mesiacov.“
6.Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konanípred ústavným súdom„Vzhľadom na to, že doposiaľ sa mi nepodarilo zabezpečiť advokáta na zastupovanie pred Ústavným súdom SR“.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.2 T 32/2012 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V navrhovanom petite sťažnosti sťažovateľ neuvádzaporušenie základných práv podľa čl. 19 a čl. 35 ods. 1 ústavy postupom orgánov činnýchv trestnom konaní konajúcich v jeho trestnej veci, ktoré uvádza v sťažnosti, preto ústavnýsúd uvedené považoval iba za súčasť jeho argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postuporgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoréoznačil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesnásituácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označenézákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48ods. 2 ústavy v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochranyporušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípadeokresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu užnemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanieo takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorýústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavnéhosúdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri MiroslavMazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy jetotiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosťzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlozásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchtopráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Ako to vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, okresný súd v napadnutom konaníuznesením sp. zn. 2 T 32/2012 z 2. marca 2015 (ďalej len „uznesenie o postúpení veci“)postúpil trestnú vec sťažovateľa podľa § 280 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súduKošice II ako miestne príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Ústavný súdv súčinnosti s Okresným súdom Košice II zistil, že po doručení uznesenia o postúpení vecisťažovateľovi (22. apríla 2015) bol spis okresného súdu odstúpený Okresnému súduKošice II, na ktorom je trestná vec sťažovateľa vedená od 4. mája 2015 pod sp. zn.4 T 47/2015. Sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta prieťahy v napadnutom konanívedenom okresným súdom, bola ústavnému súdu doručená 25. júna 2015, resp. podanána poštovú prepravu 22. júna 2015, teda v čase, keď k porušovaniu označeného základnéhopráva postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať, keďže spis sa už nachádzalna Okresnom súde Košice II z dôvodu postúpenia veci. Predložením spisu miestnepríslušnému Okresnému súdu Košice II po postúpení trestnej veci okresný súd vykonalvšetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistotysťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresnýsúd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľomna čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaníprávnej neistoty sťažovateľa skončila postúpením veci miestne príslušnému Okresnémusúdu Košice II pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že okresnýsúd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobomovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03,II. ÚS 1/05).
14. Na základe uvedených skutočností, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej vecidomáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keďv označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie označeného základnéhopráva už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniťúčel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pripadalo do úvahy odmietnutie tejtočasti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť bymusela byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v časti namietanéhoporušenia označených základných práv podľa čl. 19 a čl. 35 ods. 1 ústavy postupomorgánov činných v trestnom konaní konajúcich vo veci sťažovateľa, ktoré sťažovateľuvádza v texte sťažnosti mimo jej petitu. Predovšetkým vo vzťahu k sťažovateľomnamietanému porušeniu označených hmotných práv postupom povereného príslušníkaPolicajného zboru, ktorý„doručil dňa 09.09.2010 SAK Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia“, treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú, keďžebola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnejlehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pokiaľ ide o časť sťažnostinamietajúcu porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 19 ústavy„uvádzaním jeho mena a fotografickej podoby na Internete, ako... hľadanej osoby“, na jej prerokovanieústavný súd nemá právomoc. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie označených právhmotného charakteru v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré nebolo dosiaľ právoplatneskončené, môže sa domáhať ich ochrany využitím opravných prostriedkov podľa Trestnéhoporiadku, prípadne sa domáhať právnej ochrany prostredníctvom orgánov prokuratúry.V súvislosti s tvrdeným porušením svojich osobnostných práv môže sťažovateľ využiť ajobčianskoprávne prostriedky na ochranu osobnosti.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovaťo ďalších požiadavkách sťažovateľa uvedených v sťažnosti vrátane jeho žiadostio ustanovenie právneho zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016