znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 43/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3307/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. augusta 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   čl.   12   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru   a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Okresného súdu Prešov (ďalej   len   „okresný   súd“   alebo   „exekučný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 23 Er 3307/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   v predmetnej   veci   podaným   návrhom požiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995 Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie v napadnutom konaní.

3.   Sťažovateľka   uvádza,   že   okresný   súd   o žiadosti   súdneho   exekútora   o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti a spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ nebola zo strany okresného súdu oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné konanie vedie.   Sťažovateľke   však   spisová   značka   oznámená   byť   musela,   keďže   ju   v sťažnosti identifikuje.

4.   Sťažovateľka   uvádza,   že   vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny postup   okresného   súdu   v napadnutom   konaní   podala   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   predsedovi   okresného   súdu   viaceré   sťažnosti na prieťahy v uvedenom exekučnom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napriek podaným   sťažnostiam   okresný   súd   neuskutočnil   žiadne   účinné   a efektívne   opatrenia na odstránenie porušovania jej práv.

5. Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu došlo v napadnutom konaní k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9.   Sťažovateľka   porušenie   svojich   označených   práv   vidí   primárne   v nečinnosti okresného   súdu   v napadnutom   konaní,   ktorá   pretrváva   aj   napriek   využitiu   sťažností v zmysle   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   adresovaných   predsedovi   okresného   súdu, a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

10.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania   sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha, odôvodnenie   návrhu   a navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane sťažnosti uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

12.   Vzhľadom   na   charakter   námietok,   ktorými   sťažovateľka   odôvodňuje   svoju sťažnosť   (nečinnosť   okresného   súdu)   a tvrdí   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote,   od   ktorého   potom   odvádza   aj porušenie   svojich   ostatných   označených   práv,   sa   ústavný   súd   zameral   na   posúdenie vyčerpania účinných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mala k dispozícii   na ochranu svojich označených práv, a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.   V kontexte   doktríny   subsidiarity   totiž   ústavný   súd   pristupuje   k ochrane   práv sťažovateľa   až vtedy,   ak jeho základné   práva   a slobody   alebo ľudské   práva   a základné slobody   neboli   (alebo   efektívne   nemohli byť)   ochránené   iným   orgánom   verejnej   moci, v danom prípade všeobecným súdom.

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   konštantne   považuje   sťažnosť   na   prieťahy podanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch za účinný prostriedok nápravy prípadného   porušenia   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Ako je už uvedené v bode 11 tohto uznesenia, sťažovateľka ústavnému súdu nepreukázala (napr. kópiou sťažnosti) podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vyčerpanie účinného prostriedku ochrany ňou označených práv, čo následne neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj aj III. ÚS 561/2012). V sťažnosti podanej sťažovateľkou tak absentujú povinné zákonom predpísané náležitosti.

14.   Ústavný   súd   opätovne   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných náležitostí   vyplývajúce   z podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

15. Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to, že   ústavný   súd   už   v typovo   zhodných   veciach   sťažovateľky   vo   svojich   rozhodnutiach poukázal   aj   na   už   identifikované   nedostatky   jej   sťažností   (napr.   I.   ÚS   306/2012 z 20. júna 2012, II. ÚS 215/2012 z 3. júla 2012 a sp. zn. III. ÚS 330/2012 z 10. júla 2012), ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

16.   Keďže   porušenie   ostatných   označených   práv   bolo   argumentačne   závislé od vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   sťažnosť   vo   zvyšnej   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

17. Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013