znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 43/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť O. N. – A., K., zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 45 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 8 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob 196/2007 zo 16. apríla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. N. – A. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2010 doručená sťažnosť O. N. – A., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. J. P., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 45 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 3, čl. 5 a čl. 8 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 196/2007 zo 16. apríla 2008 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako podnikateľ bol účastníkom súdneho konania v postavení žalobcu vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   pod   sp.   zn.   26   Cb   116/2005   v   právnej   veci   o   zaplatenie   3   091   523,40   Sk s príslušenstvom z dôvodu neplnenia poistnej zmluvy zo strany U. p., a. s., B. (ďalej len „žalovaná“), v dôsledku vzniku poistnej udalosti.

Sťažovateľ   uviedol,   že   24.   júna   2003   uzavrel   so   žalovanou   poistnú   zmluvu č. 1137002587   na   poistenie   majetku   proti   krádeži   a   lúpeži,   proti   požiaru   a   živelnému nebezpečiu, a to prevádzky – predajne zlatníctva... v K. Poistenie mal sťažovateľ dohodnuté na   konkrétnu   poistnú   sumu.   Dňa   24.   januára   2004   došlo   k   poistnej   udalosti   (krádeži vlámaním), v dôsledku ktorej sťažovateľovi vznikla škoda. Napriek riadnemu uplatneniu nároku žalovaná do podania žaloby neuhradila sťažovateľovi žiadne poistné plnenie.

Okresný súd rozsudkom z 21. augusta 2007 rozhodol v prospech sťažovateľa (okrem časti istiny 255 771,45 Sk, v ktorej sťažovateľ vzal návrh späť a okresný súd konanie v tejto časti zastavil). O odvolaní žalovanej rozhodol krajský súd rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol a taktiež zmenil aj výrok o náhrade trov konania.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   predmetným   nezákonným   rozsudkom   krajského   súdu   došlo k porušeniu jeho označených práv podľa ústavy a dohovoru, pretože mu bolo odopreté, aby dostal   od   žalovanej plnenie, ktoré   mu podľa   zákona a poistnej   zmluvy patrilo.   V   tejto súvislosti   argumentuje   tým,   že „V   rámci   zisťovania   skutkového   stavu   sa   odvolací   súd nezaoberal   riadne   prehodnotením   všetkých   skutočností   v   rámci   dokazovania,   hoci   už OS Bratislava I počas dokazovania a záverov trestného konania a znaleckého posudku, vykonaného na žiadosť žalovaného, mal za preukázané, že poistná udalosť nastala tak, ako ju opísal žalobca a výška škody bola ustálená na sumu 3.403.576,70 Sk“.

Podľa sťažovateľa v odvolacom konaní bol nesprávne zistený a posúdený skutkový stav veci, na základe čoho odvolací súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu, keď považoval za   preukázané,   že   sťažovateľ   nezabezpečil   predmet   poistenia   na   určitý   limit   plnenia. Sťažovateľ namieta, že odvolací súd nebral do úvahy skutočnosť, že tak konal v domnienke, že zabezpečil predmet poistenia na určitý limit, pretože aj tak v zmluvnej sume poistenia riadne a včas podľa poistnej zmluvy plnil.

Sťažovateľ vidí porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa označených článkov ústavy a dohovoru postupom krajského súdu v tom, že:

„Odvolací   súd   neskúmal   prístup   a   postup   žalovaného   ako   poistiteľa,   ktorého povinnosťou bolo riadne preskúmať vec aj podľa § 103 Osp. Ohľadne predmetu poistenia mal žalovaný na základe toho uzavrieť so sťažovateľom novú poistnú zmluvu, aby predmet poistenia spĺňal taký stupeň zabezpečenia, na akú vysokú sumu zneje aj výška poistenia. Výška poistenia bola vyrátaná a plnená na vyšší stupeň ochrany. Povinnosťou žalovaného bolo upozorniť sťažovateľa na túto skutočnosť, alebo uzatvoriť poistnú zmluvu na nižšie plnenie...

Odvolací   súd   neskúmal   pravdivosť   tvrdení   žalovaného,   pričom   žalovaný   mal ponúknuť iné zmluvné podmienky sťažovateľovi, resp. s ním uzavrieť novú poistnú zmluvu, žalovaný tak však neurobil a naďalej prijímal plnenie od sťažovateľa podľa vyššieho stupňa zabezpečenia   predmetu   poistenia.   Inak   povedané   žalovaný   zanedbal   svoje   zmluvné povinnosti a úplne odmietol plniť, hoci trestné konanie a znalecký posudok a napokon súdne dokazovanie jednoznačne preukázali, že sťažovateľ neurobil žiadnu chybu a vedome, alebo v ľahostajnosti sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by odôvodňovalo taký postup aký zaujal vo veci žalovaný.“

Podľa sťažovateľa „... rozsudok odvolacieho súdu na KS v Bratislave, ktorý svoj právny názor oprel len o tvrdenie žalovaného, porušil tým odvolací súd základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a v medzinárodných zmluvách, ktorými je SR viazaná“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „Dňa 11. 9. 2009 v predmetnej veci konal a rozhodol   Najvyšší   súd   SR,   ktorý   potvrdil   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Bratislave. Rozsudok   NS   SR   bol   doručený   19.   10.   2009.   Nakoľko   uplynula   2   mesačná   lehota   pre podanie   odvolania   dovoľujem   si   zdvorilo   požiadať   o   odpustenie   zmeškanej   lehoty   zo zdravotných dôvodov. Doklad o lekárskom potvrdení priložím.“

Sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. ústavné právo sťažovateľa na riadny a spravodlivý proces podľa čl. 45 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 2dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

2. boli porušené, v znení protokolu č. 3, 5 a 8

3. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Cob 196/07-257 zo dňa 16. 4. 2008 sa zrušuje

4. sťažovateľovi sa priznáva náhrada finančného zadosťučinenia podľa voľnej úvahy Ústavného súdu SR.

5. určuje sa, Krajský súd v Bratislave, ktorý vyrubil súdny poplatok vo výške 50.142,- Sk je povinný vrátiť súdny poplatok sťažovateľovi cestou štátnej pokladnice v lehote do 3 dní od právoplatnosti ústavného nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozsudku krajského súdu.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty, ústavný súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   rozsudok   krajského   súdu   napadol dovolaním.   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   o   dovolaní   rozhodol   uznesením   sp.   zn. 4 Obdo   29/2008   z 11. septembra   2009   (ďalej   len   „uznesenie   najvyššieho   súdu“),   ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2009.

Aj   prípade,   že   by   sťažnosť   smerovala   proti   uzneseniu   najvyššieho   súdu, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu 19. októbra 2009   a   deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t.   j.   12.   januára   2010,   je   potrebné konštatovať, že lehota ustanovená zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi uplynula skôr, ako podal túto sťažnosť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť, a preto   ústavný   súd   na   žiadosť   sťažovateľa   o   odpustenie   zmeškania   lehoty   na   podanie sťažnosti nemohol prihliadať.

Ústavný   súd   preto   na   záver   uvádza,   že   z   uvedených   dôvodov   by   aj   prípadnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010