znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 429/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom   JUDr.   Jánom   Vajdom,   Hviezdoslavovo   námestie   201,   Námestovo,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 4/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 8. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom Okresného súdu   Liptovský   Mikuláš   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   v   procesnom   postavení žalovaného   účastníkom   konania   o   určenie   neplatnosti   kúpnej   zmluvy,   ktoré   začalo pred okresným   súdom   2.   januára   2012,   t.   j.   trvá   už   viac   ako   3   roky   a   8   mesiacov a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a nebolo v ňom vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľ listom z 20. apríla 2011 adresovaným predsedníčke okresného súdu podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na túto sťažnosť č. k. Spr 1153/12-3 z 2. novembra 2012 sťažovateľovi oznámila, že okresný súd v predmetnom konaní konal v primeraných lehotách a že jeho sťažnosť je nedôvodná.

Sťažovateľ v tejto veci podal dve ústavné sťažnosti na porušenie jeho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky,   ktoré   boli   uzneseniami   ústavného   súdu   sp. zn.   III. ÚS 597/2012 z 11. decembra 2012 a sp. zn. II. ÚS 808/2014 z 25. novembra 2014 odmietnuté. Okresný súd v predmetnej veci neodstránil nedostatky svojho postupu napriek tomu, že sťažovateľ podal dve sťažnosti na prieťahy.

Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnili už tri pojednávania, avšak dosiaľ v ňom nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a konanie teda nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ uvádza, že listom zo 4. októbra 2012 adresovaným predsedníčke okresného súdu sa sťažoval na prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou podľa § 62 zákona o súdoch, avšak táto bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako nedôvodná.

Vo   vzťahu   k   otázke   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci   sťažovateľ   uviedol, že predmetom uvedeného konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 28. januára 2002. Podľa sťažovateľa nejde o vec právne zložitú, pretože určenie neplatnosti zmlúv tvorí súčasť rozhodovacej činnosti okresného súdu, pričom výklad a používanie právnej úpravy v tejto oblasti sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. V tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná.

Podľa   sťažovateľa   on   sám   svojím   správaním   prieťahy   v   predmetnom   konaní nespôsobil.   Do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   nezúčastnil   iba   jedného pojednávania   konaného   26.   januára   2015,   ktoré   sa   uskutočnilo   v   jeho   neprítomnosti. Príčinou   predĺženia   uvedeného   konania   je   podľa   sťažovateľa   žalobkyňa   a   jej   advokát, pretože   podali   na   okresnom   súde „nesprávne   vypracovanú   žalobu“,   ktorej   petit   nebol a do dnešného dňa podľa neho nie je v súlade so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa navyše svoju žalobu neustále mení a okresný súd jej to umožňuje s ohľadom na jej   vek,   neberúc   pritom   podľa   sťažovateľa   do   úvahy   jeho   vek   (69   rokov)   a   vážne zdravotné   problémy.   Okresný   súd   v   konaní   žalobkyni   poskytuje   poučenie   o   hmotnom a procesnom práve, hoci je od začiatku zastúpená advokátom.

Okresný súd podľa sťažovateľa v tomto konaní nariaďuje pojednávania, ktoré nevedú k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a tým ho chce donútiť uzavrieť mimosúdnu dohodu alebo súdny zmier, avšak ten v tomto konaní nemožno uzavrieť s ohľadom na podľa neho neprimerané požiadavky   žalobkyne. Predmetná žaloba mala byť okresným súdom zamietnutá podľa sťažovateľa už na prvom pojednávaní konanom 14. júna 2012.

Podľa   sťažovateľa   neexistoval   dôvod   na   to,   aby   sa   nariadené   pojednávania na 23. február   2015   a   3.   jún   2015   neuskutočnili,   keďže   jeho   pobyt   v   zahraničí   a   ani preukázané zdravotné problémy žalobkyne neboli podľa neho dôvodmi podľa § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na odročenie týchto pojednávaní.

V predmetnom konaní sú opakované prieťahy, čím dochádza k jeho neúmernému predlžovaniu. V období od 31. januára 2012 do 14. júna 2012 sa v predmetnej veci podľa sťažovateľa vôbec nekonalo, keďže za riadny úkon nie je podľa neho možné pokladať výzvu zaslanú Katastrálnemu úradu v Žiline (ďalej len „katastrálny úrad“) 3. mája 2012, pretože okresný   súd   mal   žiadať   od   žalobkyne   predloženie   všetkých   relevantných   listinných dokladov. Okresný súd nemal odročiť pojednávanie konané 12. júla 2012 bez meritórneho prerokovania veci. V období od 12. júla 2012 do 4. októbra 2012 okresný súd v predmetnej veci podľa sťažovateľa vôbec nekonal. Okresný súd v predmetnom konaní podľa sťažovateľa nemal zaslať výzvu 29. októbra 2012 katastrálnemu úradu v súvislosti so správou o zápise zmien nehnuteľností, pretože tieto podklady mala predložiť žalobkyňa. Sťažovateľ ďalej poukázal   na   to,   že   pojednávanie   konané   15.   novembra   2012   bolo   odročené   z   dôvodu choroby dieťaťa zákonnej sudkyne.

V   období   od   15.   novembra   2012   do   17.   decembra   2014   sa   v   predmetnej   veci podľa sťažovateľa riadne nekonalo, pretože za riadny postup nemožno považovať zasielanie výziev okresného súdu účastníkom konania a ich advokátom pre účely zistenia, či je možné mimosúdne vyriešenie veci.

Ústavný   súd   v   uznesení   sp. zn.   II. ÚS 808/2014   z   25.   novembra   2014   dospel k záveru, že okresný súd v období od 26. júla 2013 do 24. júla 2014 vôbec nekonal.

Sťažovateľ v konaní požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € ako náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená, čo odôvodnil takto:

„V dôsledku tohto dlhotrvajúceho občianskeho súdneho konania nemôžem riadne užívať majetok, ktorý je predmetom tohto občianskeho súdneho konania a ani majetok, ktorý je dedičstvom po mojej matke neb.

,   posledne   bytom ⬛⬛⬛⬛,   o   ktorom   prebieha   dedičské   konanie na Okresnom   súde   Liptovský   Mikuláš   pod   sp. zn.   6   D   697/2006,   D/not   218/2006. Toto dedičské konanie je prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10 C 4/2012. Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva už viac ako 9 rokov pretrváva stav mojej právnej neistoty o tom, čo som ako dedič nadobudol po smrti neb. ⬛⬛⬛⬛. Takýto stav je v právnom štáte ústavne neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich vlastníckych práv. Vzhľadom na môj vysoký vek - mám 69 rokov a moje vážne zdravotné problémy, odôvodnene predpokladám že sa nedožijem právoplatného skončenia dedičského konania po neb. ⬛⬛⬛⬛ a právoplatného skončenia tohto občianskeho súdneho konania. Bez právoplatného skončenia tohto občianskeho súdneho konania sa nemôže skončiť dedičské konanie po mojej matke neb. ⬛⬛⬛⬛, ktoré je prerušené a prebieha už 9 rokov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví,   že   postupom   okresného   súdu   bolo   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 4/2012 porušené   jeho   základné   právo   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v uvedenom konaní bez prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 296,44 €.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 808/2014, ako aj z ďalších zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   namietané   konanie,   v   ktorom   sťažovateľ   vystupuje v procesnom   postavení   žalovaného,   začalo   2.   januára   2012   podaním   žaloby   o   určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti. Dňa 31. januára 2012 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby. Dňa 3. mája 2012 okresný súd vyžiadal   z   katastrálneho   úradu   spisový   materiál   č.   V   285/2002   týkajúci   sa   sporných nehnuteľností. Dňa 14. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel mimosúdneho riešenia sporu, resp. uzavretia súdneho zmieru. Aj pojednávanie uskutočnené 12.   júla   2012   bolo   so   súhlasom   účastníkov   konania   odročené   pre   účel   mimosúdneho riešenia   sporu.   Na   pojednávaní   konanom   4.   októbra   2012   zákonná   sudkyňa   vykonala dokazovanie,   rozhodla   o   pripustení   zmeny   návrhu   a   odročila   vec   pre   účely   ďalšieho dokazovania. Dňa 29. októbra 2012 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie správy týkajúcej   sa   zmien   zápisu   sporných   nehnuteľností,   ku   ktorým   malo   dôjsť   na   základe kombinatória. Pojednávanie nariadené na 15. november 2012 sa neuskutočnilo z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne. Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval žalobkyňu na oznámenie jej návrhu ďalšieho procesného postupu vo veci vzhľadom na predloženie darovacej   zmluvy,   ktorá   bola   uzatvorená   medzi   účastníkmi   sporu   18.   decembra   2012 a predmetom ktorej sú aj sporné nehnuteľnosti. Dňa 4. februára 2013 žalobkyňa oznámila, že   sťažovateľ   nesplnil   svoju   povinnosť   a   nedoručil   jej   predmetnú   darovaciu   zmluvu s uznaným podpisom prevodcu v potrebnom počte rovnopisov a z tohto dôvodu nedošlo k rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Preto ďalší procesný postup vo veci oznámi do 28. februára 2013. Dňa 6. marca 2013 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu na oznámenie, aký procesný postup vo veci navrhuje. Dňa 11. marca 2013 právny zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty (do 31. marca 2013) na oznámenie požadovaných skutočností súdu z dôvodu, že žalobkyňa je po ťažkej operácii. Dňa 9. apríla 2013 okresný súd urgoval žalobkyňu na splnenie výzvy zo 6. marca 2013. Dňa 24. apríla 2013 žalobkyňa oznámila, že aj napriek jej opakovaným výzvam nedošlo zo strany sťažovateľa k splneniu povinnosti   v   súvislosti   s   uzatvorenou   darovacou   zmluvou,   a   požiadala   okresný   súd, aby vyzval sťažovateľa na oznámenie, či mieni splniť podmienky dohodnuté v darovacej zmluve. Dňa 4. júna 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či splnil povinnosť vyplývajúcu „z článku V, ods. 3 darovacej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012“ a či tak mieni urobiť. Dňa 26. júla 2013 sťažovateľ oznámil, že uvedenú povinnosť nesplnil „vzhľadom na neadekvátne správanie žalobkyne k nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy“. Zároveň oznámil, že túto darovaciu zmluvu nie je ochotný podpísať a že žalobkyni predložil iný návrh na mimosúdne vyriešenie veci. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k sťažovateľom tvrdenej skutočnosti o inom návrhu na mimosúdne riešenie sporu a na oznámenie ďalšieho procesného postupu. Dňa 2. septembra 2014 žalobkyňa oznámila, že žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa predložený, a požiadala okresný súd, aby vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho tvrdenia. Dňa 28. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. december 2014, súčasne požiadal príslušný katastrálny odbor o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.

Okresný súd pojednávanie 17. decembra 2014 odročil bez prejednania veci samej na 26.   január 2015   z   dôvodu   nedostavenia   sa   právneho   zástupcu   žalovaného   pre   účasť na inom súdnom pojednávaní, ktoré sa predĺžilo. Dňa 26. januára 2015 bolo okresnému súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   na   nariadenom   pojednávaní   žalovaného   a   jeho právneho zástupcu spolu so súhlasom o jeho vykonanie v ich neprítomnosti. Pojednávanie konané   v   tento   deň   bolo   odročené   na   23.   február   2015   na   základe   návrhu   žalobkyne pre účely uzavretia mimosúdneho zmieru a vykonania ďalšieho dokazovania. Pojednávanie nariadené na 23. február 2015 bolo na základe žiadosti sťažovateľky doručenej 16. februára 2015 zo zdravotných dôvodov na jej strane zrušené. Okresný súd zaslal 5. marca 2015 výzvu   právnemu   zástupcovi   žalobkyne   na   oznámenie,   či   prekážka   účasti   žalobkyne na súdnom pojednávaní trvá. Pokynom z 23. apríla 2015 bolo nariadené súdne pojednávanie na   3.   jún   2015.   Sťažovateľ   okresnému   súdu   1.   júna   2015   doručil   žiadosť   o odročenie súdneho   pojednávania   nariadeného   na   3.   jún2015   z   dôvodu   jeho   pobytu   v zahraničí. Okresný súd následne zmenil termín pojednávania na 9. september 2015. Pojednávanie uskutočnené   9.   septembra   2015 bolo   okresným súdom odročené na   neurčito pre   účely rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.

Z   uvedeného   prehľadu   procesných   úkonov   vyplýva,   že   namietané   konanie   trvá ku dňu podania ústavnej sťažnosti 3 roky a 8 mesiacov.

Ústavný súd už v uznesení sp. zn. II. ÚS 808/2014 z 25. novembra 2014 poukázal na obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   trvajúce   od   26.   júla   2013,   keď   sťažovateľ ako žalovaný oznámil okresnému súdu, že predložil žalobkyni „iný návrh na mimosúdne vyriešenie veci“, do 24. júla 2014, teda takmer jeden rok. V tejto súvislosti ústavný súd pripomenul,   že   jedným   z   atribútov   činnosti   súdu   po   podaní   návrhu   je   požiadavka na zmierlivé vyriešenie veci tam, kde je to možné (§ 100 ods. 1 OSP). O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Až vtedy, keď zlyhajú pokusy súdu o zmierlivé vyriešenie veci, možno vec meritórne   prejednať.   Preto   za   situácie,   keď   sporové   strany   opakovane   deklarujú   snahu o mimosúdne vyriešenie sporu a konajúci súd poskytne sporovým stranám pre tento účel časový   priestor,   nemožno   nekonanie   okresného   súdu   v   uvedenom   období   hodnotiť ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem „zbytočné   prieťahy“ obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   V   prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Samotný   sťažovateľ   a   jeho   právny   zástupca   pritom   v   značnej   miere   prispeli k predĺženiu uvedeného konania či už tým, že nepreberali zásielky okresného súdu (zásielka adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa bola v dvoch prípadoch vrátená okresnému súdu   ako   neprevzatá   v   odbernej   lehote)   alebo   tým,   že   sa   nezúčastnili   na   nariadených pojednávaniach, resp. požiadali o ich odročenie (17. decembra 2014 sa na pojednávanie nedostavil právny   zástupca   sťažovateľa,   26.   januára   2015   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju neúčasť, avšak k návrhu žalobkyne na pojednávaní sa nemal kto za neho vyjadriť, podaním doručeným   1.   júna   2015   sťažovateľ   požiadal   o   odročenie   pojednávania   nariadeného na 3. jún   2015).   Posledné   konané   pojednávanie   bolo   napokon   odročené   na neurčito pre účely rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.

V tejto súvislosti je potrebné podľa ústavného súdu uviesť, že za neodstránenie stavu právnej   neistoty   v   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníka   konania   neznáša zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takom   prípade   nemožno   pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. II. ÚS 52/99). S prihliadnutím na množstvo a charakter sťažovateľom vykonaných procesných úkonov, resp. sťažovateľom využitých procesných práv možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že práve v dôsledku uvedených   úkonov   došlo   k   podstatnému   predĺženiu   uvedeného   konania,   pričom   čas potrebný na novú realizáciu úkonov zmarených v dôsledku ospravedlnenia, resp. neúčasti účastníka konania na procesných úkonoch, resp. návrhov na odročenie pojednávania pre účely uzavretia súdneho zmieru a podobne nemožno v súlade s judikatúrou ústavného súdu pripočítať   na   ťarchu   okresného   súdu,   resp.   do   doby   zbytočných   prieťahov   v   konaní okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu   v   namietanom   konaní   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   s   prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy (mutatis mutandis III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015