znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 429/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. L., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/2000 a sp. zn.   29   C   167/2011,   postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 2   Co   393/2001,   sp.   zn.   2   Co   363/2004,   sp.   zn.   2   Co   429/2005, sp. zn. 3 Co 134/2007,   sp.   zn.   2   Co   77/2008   a   sp.   zn.   2   CoPr   8/2012   a   postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   2   Cdo   88/2004 a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. A. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2013 doručená a podaním doručeným 14. februára 2013 doplnená sťažnosť JUDr. A. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. P., P., ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/2000 a sp. zn. 29 C 167/2011, postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 393/2001, sp. zn. 2 Co 363/2004, sp. zn. 2 Co 429/2005, sp. zn. 3 Co 134/2007, sp. zn. 2 Co 77/2008 a sp. zn. 2 CoPr   8/2012   a   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009.

Zo   sťažnosti   a   z   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   žalobou doručenou   okresnému   súdu   12.   mája   2000   domáhal „aby   súd   žalovanej   Krajskej prokuratúre   Prešov   určil   povinnosť   zaradiť   ma   do   11.   platového   stupňa   v   zmysle zák. č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej   republiky,   v   znení   neskorších   predpisov...   Okresný   súd   v   Prešove   žalobu registroval pod sp. zn. 13 C 158/00... 5. 3. 2001 pojednávanie na OS a vyhlásený rozsudok – žaloba zamietnutá... 10. 5. 2002 KS na pojednávaní rozhodol uznesením – zrušil rozsudok OS a vec vrátil na ďalšie konanie... 27. 1. 2003 pojednávanie na OS + rozsudok – žaloba opäť zamietnutá... 12. 3. 2003 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku OS... 10. 10. 2003 pojednávanie na KS – rozsudok – KS zrušil rozsudok OS a vec mu vrátil na nové konanie... 18. 2. 2004 sťažovateľ podal dovolanie; 5. 3. 2004 dovolanie podala aj žalovaná... 30. 11. 2004 NS SR rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 – zrušil rozsudok KS a vec mu vrátil na nové konanie... 18. 3. 2005 KS vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu; Uznesenie KS spolu so spisom doručené na OS 14. 4. 2005... 26. 10. 2005 OS vydal uznesenie o pribratí znalca... 30. 11. 2005 KS uznesením pod sp. zn. 2 Co 429/05 odvolanie sťažovateľa   odmietol...   30.   10.   2006   OS   na   pojednávaní   rozhodol   rozsudkom   –   žalobe vyhovel; rozsudok OS doručený sťažovateľovi 15. 12. 2006 (sudca 20. 11. 2006 požiadal predsedu OS o predĺženie lehoty); 22. 12. 2006 žalovaná KP podala odvolanie; 10. 1. 2007 predložený spis na KS, ktorý vec registroval pod sp. zn. 2 Co 4/07; 5. 2. 2007 sťažovateľ podal KS vyjadrenie k odvolaniu žalovanej... pretože sudca OS opomenul vydať uznesenie o trovách štátu, KS uznesením z 26. 4. 2007 nariadil OS rozhodnúť o trovách. OS 5. 6. 2007 nariadil pojednávanie na 25. 6. 2007 s tým, že na pojednávaní bude vyhlásený doplňujúci rozsudok; 25. 6. 2007 OS vydal doplňujúci rozsudok o trovách pre štát; 11. 7. 2007 žalovaná KP podala odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku; 8. 8. 2007 predložený spis na KS; 28. 5. 2008 pojednávanie na KS pod sp. zn. 3 Co 134/07, 2 Co 77/08 – rozhodnuté rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok OS spolu s doplňujúcim rozsudkom... 27. 10.   2008 žalovaná   podala   na   GP   SR   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania...   2.   6.   2009 generálny   prokurátor   podal   na   NS   SR   mimoriadne   dovolanie...   20.   6.   2011   NS   SR uznesením rozsudky OS i KS zrušil a vec vrátil sudu prvého stupňa na ďalšie konanie; 4. 7. 2011 spis vrátený na OS... 28. 11. 2011 OS rozsudkom vyhovel žalobnému návrhu... 10. 1. 2012 žalovaná KP podala odvolanie... 26. 11. 2012 KS Prešov pod sp. zn. 2 CoPr 8/2012 verejným vyhlásením rozsudkom potvrdil rozsudok OS.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „Dôvodom podania tejto sťažnosti je skutočnosť, že doba trvania   samotného   konania   v   právnej   veci   vedenej   Okresným   súdom   Prešov pod sp. zn. 13 C 158/00   a   29   C   167/2011,   Krajským   súdom   v   Prešove pod sp. zn. 2 Co 393/01,   2   Co   363/04,   2   Co   429/05,   3   Co   134/07,   2   Co   77/08 a 2 CoPr 8/2012   a   Najvyšším   súdom   SR   v   konaní   pod   sp.   zn.   2   Cdo   88/2004 a 5 M Cdo 9/2009 prebiehajúceho od roku 2000 bola neprimerane dlhá.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo JUDr. A. L. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   158/00 a 29 C 167/2011, Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 2 Co 393/01, 2 Co 363/04, 2 Co 429/05, 3 Co 134/07, 2 Co 77/08 a 2 CoPr 8/2012 a Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a 5 M Cdo 9/2009 porušené bolo.

2. JUDr.   A.   L.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   12.000,-   €   (slovom dvanásťtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť v sume 5.000,- € (slovom päťtisíc eur), Krajský súd v Prešove v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc eur) a Najvyšší súd Slovenskej republiky v sume 3.000,- € (slovom tritisíc eur) a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   pridelená   sudcovi   spravodajcovi   Milanovi   Ľalíkovi. Dňa 13.   februára   2013   sudca   spravodajca   namietal   svoju   predpojatosť.   Uznesením č. k. II. ÚS 152/2013-6 z 21. februára 2013 bol vylúčený z konania a rozhodovania vo veci v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 29. februára 2013 do 28. februára 2013.   Dňa   30.   apríla   2013   bola   vec   pridelená   sudkyni   spravodajkyni   Marianne Mochnáčovej.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v   predmetnej   veci   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K porušeniu sťažovateľových práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 158/00 a   sp.   zn.   29   C   167/2011,   postupom   krajského   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 2 Co 393/01, sp. zn. 2 Co 363/04, sp. zn. 2 Co 429/05, sp. zn. 3 Co 134/07, sp. zn. 2 Co 77/08 a sp. zn. 2 CoPr 8/2012 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 88/2004 a sp. zn. 5 M Cdo 9/2009 malo dôjsť tým, že celková doba konania v sťažovateľovej veci, ktorá začala žalobou podanou na okresnom súde 12. mája 2000, bola neprimerane dlhá.

Podľa judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 89/02, I. ÚS   47/03,   I.   ÚS   122/03,   I.   ÚS   167/03,   I.   ÚS   208/03).   Rovnako   stabilnou   súčasťou rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   názor,   že   účelom   predmetnej   zákonnej   lehoty na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je zabezpečiť rovnováhu medzi potrebou ochrany základných   práv   a   slobôd   na   jednej   strane   a   potrebou   ochrany   princípu   právnej   istoty na strane druhej (I. ÚS 22/02, I. ÚS 35/02, I. ÚS 188/03).

V prípade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je však toto právo a princíp právnej istoty v istom zmysle a do istej miery totožné. Totožnosť predmetného práva a princípu právnej istoty je tu totožnosťou predmetu a účelu ochrany poskytovanej ústavným súdom. Inými slovami, ochranou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   ústavný   súd   zároveň   chráni   jeden   konkrétny   rozmer   princípu   právnej   istoty; rozmer   spočívajúci   v   nároku   účastníka   konania   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty v dobe, ktorá nie je zbytočne, resp. neprimerane dlhá (I. ÚS 183/06).

S prihliadnutím na uvedené východiská poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy a právu   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   zásadne vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo (I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02, I. ÚS 213/03).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Vo   veci   sťažovateľa   bolo   právoplatne   rozhodnuté   rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 2 CoPr 8/2012 z 26. novembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. novembra 2012. Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď bola sťažnosť podaná na poštovú prepravu 10. januára   2013   (doručená   ústavnému   súdu   14.   januára   2013),   už   bol   odstránený   stav právnej   neistoty,   v   ktorom   sa   sťažovateľ   nachádzal   pred   právoplatným   skončením príslušného   súdneho   konania.   K   porušovaniu   označených   práv   sťažovateľa   už nemohlo dochádzať   v   žiadnom   z   konaní   vedených   na   okresnom   súde,   na   krajskom   súde   a   ani na najvyššom   súde,   na   ktoré   sťažovateľ   v   sťažnosti   poukazoval,   pretože   všetky   tieto konania   predchádzali   vydaniu   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   2   CoPr   8/2012 z 26. novembra 2012.

Z   týchto   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013