znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 429/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. K., V., zastúpenej advokátom JUDr. S. K., Advokátska kancelária, V., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Krajského   prokurátora   v Prešove,   ktorý   25.   marca   2010 zobral   späť   odvolanie   podané   okresným   prokurátorom   vo   Vranove   nad   Topľou   proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28. septembra 2009 sp. zn. 1 T 271/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ľ. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 30. júla 2010 doručená   sťažnosť   Mgr.   Ľ.   K.   (ďalej   len  ,,sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len  ,,ústava“)   a   práva na spravodlivé   súdne konanie podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom krajského prokurátora v Prešove (ďalej len,,krajský prokurátor“), ktorý 25. marca 2010 zobral späť odvolanie   podané   okresným   prokurátorom   vo   Vranove   nad   Topľou   (ďalej   len,,okresný   prokurátor“)   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou (ďalej len,,okresný   súd“)   sp.   zn. 1 T 271/06   z   28. septembra 2009   (ďalej len,,rozsudok okresného súdu“). Späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským prokurátorom vzal na vedomie Krajský súd v Prešove (ďalej len,,krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 To 72/09 z 25. marca 2010 (ďalej len,,uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu boli obžalovaný P. F. a M. H. oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutky právne   kvalifikované   ako   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví,   resp.   návod   na trestný   čin ublíženia   na   zdraví.   Sťažovateľka   ako   poškodená   bola   oslobodzujúcim   rozsudkom okresného   súdu   s nárokom   na   náhradu   škody   odkázaná   na   občianske   súdne   konanie. Sťažovateľka   odvolanie   proti výroku o náhrade škody v zmysle § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nepodala. Odvolanie podal len okresný prokurátor (podľa sťažovateľky priamo   na   hlavnom   pojednávaní   okresného   súdu),   ktoré   následne   písomne   doplnil. O odvolaní   okresného   prokurátora   mal   konať   a rozhodnúť   krajský   súd   na   verejnom zasadnutí 25. marca 2010, ktorého sa sťažovateľka nezúčastnila, podľa vlastných slov ,,z osobných dôvodov“.

3.   Na   verejnom   zasadnutí   krajského   súdu   25.   marca   2010   odvolanie   podané okresným prokurátorom, vzal späť krajský prokurátor postupom podľa § 312 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku, čo krajský súd vzal uznesením na vedomie v zmysle § 312 ods. 4 Trestného poriadku. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 1. júna 2010, odkedy podľa jej názoru začala plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

4. Sťažovateľka nevytýka žiadne pochybenie krajskému súdu, ktorý podľa Trestného poriadku   musel   postupovať   spôsobom   predpokladaným   §   312   ods.   4.   Pochybenie   vidí v postupe   krajského   prokurátora,   ktorý ,,...   bez   náležitého   dôvodu   vzal   späť   odvolanie podané   proti   rozsudku   okresného   súdu...   Ničím   neodôvodneným   rozhodnutím   krajského prokurátora došlo k faktickému zastaveniu trestného stíhania   proti obvineným, keďže po späťvzatí   odvolania   sa   rozsudok   okresného   súdu   stal   právoplatným   bez   možnosti   jeho preskúmania   riadnym   opravným   prostriedkom.   Sťažovateľka   sa   cíti   poškodená   takýmto zásahom krajského prokurátora, ktorý na svoj zásah nemal žiaden dôvod a jeho postup pri späťvzatí   odvolania   je   pre   sťažovateľku   nepochopiteľný.“. Uvedený   zásah   krajského prokurátora sťažovateľka hodnotí ako arbitrárne rozhodnutie, ktorým bolo zasiahnuté do jej označených práv a ktorým ,,... stratila právo, aby bol skutok, ktorého sa voči nej dopustili obžalovaní riadne a v dvojinštančnom konaní prejednaný pred súdom“.

5.   V petite   sťažnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   sťažnosti   vyhovel, rozhodol,   že   postupom   krajského   prokurátora,   ktorý   zobral   späť   odvolanie   podané okresným prokurátorom proti rozsudku okresného súdu, boli porušené jej práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby „... zrušil uznesenie krajského súdu a zásah krajského   prokurátora   spočívajúci   v späťvzatí   odvolania   okresného   prokurátora   proti rozsudku   okresného   súdu.....,   a vrátil   vec   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie   s právnym názorom, že k späťvzatiu odvolania..... došlo v rozpore s ústavou, a aby prikázal krajskému súdu obnoviť stav pred porušením“.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   (ďalej len,,zákon o ústavnom   súde“) každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Cieľom   predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd najskôr skúmal, či je podaná včas, pretože k tvrdenému zásahu krajského prokurátora došlo 25. marca 2010 a sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu až 29. júla 2010. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Z obsahu sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   z osobných   dôvodov   nezúčastnila   na   verejnom zasadnutí krajského súdu 25. marca 2010, pričom zo žiadnej časti sťažnosti nevyplýva, že by o termíne verejného zasadnutia nebola upovedomená v zmysle § 292 Trestného poriadku. Vzhľadom na viazanosť obsahom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) preto ústavný   súd   nepochyboval   o tom,   že   sťažovateľka   bola   o termíne   verejného   zasadnutia krajského súdu riadne vopred upovedomená.

9.   Z uvedeného   potom   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   mohla   o tvrdenom   zásahu krajského prokurátora   dozvedieť   už 25.   marca 2010,   a to priamo na verejnom   zasadnutí krajského súdu, o ktorom bola upovedomená, keďže iná skutočnosť nebola sťažovateľkou v sťažnosti   tvrdená a ani preukázaná. Lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde pritom začína plynúť momentom, keď sa sťažovateľka o tvrdenom zásahu mohla dozvedieť (25. marca 2010), a nie až momentom, keď sa o tvrdenom zásahu skutočne dozvedela (1. júna 2010). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti (napr. I. ÚS 22/02), pričom ústavný súd rovnako vyslovil, že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (IV. ÚS 28/02), a zároveň uviedol, že ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani nemožno odpustiť jej zmeškanie (I. ÚS 84/02, IV. ÚS 36/03). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje   aj   na   jednu   zo   základných   zásad   práva,   ktorou   je  ,,vigilantibus   iuris“,   teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane zachovania lehoty na podanie sťažnosti pred ústavným súdom. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že sťažnosť podaná na poštovú prepravu 29. júla 2010 bola podaná oneskorene, a preto ju ústavný súd uznesením odmietol.

10.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   pri   jej   predbežnom   prerokovaní neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré je viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010