SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 429/08-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 a jeho uznesením zo 16. septembra 2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2008 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie základných práv na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 a jeho uznesením zo 16. septembra 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 11/2008 z 5. septembra 2008.
1. K doterajšiemu priebehu konania v jeho trestnej veci sťažovateľ uviedol: „Rozhodnutím Okresného súdu... zo dňa 18. 3. 2008 bol obvinený... vzatý do väzby... Väzba... začala dňom 16. 3. 2008 o 10.05 hod a je vykonávaná v Ústave na výkon väzby v R. Pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty... v prípravnom konaní bol prokurátorkou Okresnej prokuratúry N. dňa 19. 8. 2008 podaný na Okresný súd Námestovo návrh na predĺženie väzby obvineného...
... sudca pre prípravné konanie Uznesením č. k. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008 predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného... na dobu do 16. 12. 2008 do 10.05 hod... Proti citovanému uzneseniu Okresného súdu... podal obvinený... sťažnosť, ktorú odôvodnil, že v danom prípade už netrvajú dôvody na trvanie väzby a prípravné konanie tak môže byť ukončené aj na slobode obvineného. Zároveň žiadal nahradiť väzbu v zmysle § 81 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.“
Podľa názoru sťažovateľa:„O predĺžení väzby bolo... právoplatne rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty..., kedy o tejto malo byť rozhodnuté najneskôr do 16. 9. 2008 10.05 hod. Z vyššie uvádzaných skutočností je... zrejmé, že o trvaní väzby obvineného... bolo rozhodnuté až po zákonom stanovenej lehote...
Zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o trvaní väzby... dodržaná nebola, kedy... Krajský súd... rozhodol o trvaní väzby 16. 9. 2008 o 13.30 hod. Lehota na rozhodnutie však uplynula toho istého dňa o 10.05 hod. Toto rozhodnutie Krajského súdu bolo následne doručované, ktorá skutočnosť je rozhodná na samotnú právoplatnosť, ktorá evidentne nastala po uplynutí zákonnej doby trvania väzby 6 mesiacov od vzatia obvineného... do väzby.“
Sťažovateľ tvrdí, že „sťažnosťou dotknutý Krajský súd... nesprávne interpretoval... príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 301/2005 Trestný poriadok, pričom následkom vyššie uvedenej interpretácie zákona boli porušené čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy a základné práva sťažovateľa v čl. 16, čl. 17, ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy.“.
Sťažovateľ poukázal na to, že vo veci konajúce súdy „nerešpektovali príkaz ústavnej normy obsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy tým, príslušné zákonné ustanovenia nevyložili a neaplikovali v súlade s Ústavou. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy...
Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Sťažovateľ sa domnieva, že postup sťažnosťou dotknutého orgánu bol nezákonný a protiústavný a takéto konanie súdu je neprípustné a neakceptovateľné.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné právo M. F... nedotknuteľnosti osoby podľa článku 16 Ústavy, právo zaručenia osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy, ústavné právo zaručené § 17 ods. 5 Ústavy, právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované podľa článku 46 ods. 1, 2 Ústavy a právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené postupom a... Uznesením Krajského súdu... č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo dňa 16. 9. 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu... č. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008.
Uznesenie Krajského súdu... č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo dňa 16. 9. 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu... č. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008, sa zrušuje.
Okresný súd... sa zaväzuje k povinnosti vydať uznesenie o prepustení obvineného M. F... z väzby vykonávanej od 16. 3. 2008 10.05 hod v Ústave na výkon väzby R.“
Súčasne požiadal o náhradu trov jeho právneho zastúpenia.
2. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil:
2.1 Uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 11/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sudca pre prípravné konanie podľa § 81 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) neprijal ponuku peňažnej záruky na nahradenie väzby u sťažovateľa a súčasne mu predĺžil lehotu trvania väzby „na dobu do 16. decembra 2008 do 10.05 hod.“.
2.2 Sťažovateľovu sťažnosť z 8. septembra 2008 proti tomuto uzneseniu, ktorej podstatou boli sťažovateľove úvahy o tom, že
„Návrh na predĺženie väzby bol podaný prokurátorom, kedy prokurátor žiada predĺžiť u obv. F. väzbu s konštatovaním, že údajne vyšetrovateľ postupoval vo vyšetrovaní aktívne, priebežne a že nie sú v tomto konaní prieťahy. Ďalej údajným dôvodom na predĺženie väzby F. má byť úkon konfrontácie iného obv. M. s obv. K. a taktiež, že nebol vypracovaný znalecký posudok z odboru biológie.
Uvedené tvrdenia prokurátora sú tendenčné, neobjektívne a vecne doložené.“.
2.3 Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 51/2008 zo 16. septembra 2008, ktorým „podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného... zamietol“.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia považuje ústavný súd za relevantné citovať (najmä vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces) jeho podstatné (skutkovú bázu a právne závery) časti:
„Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal... správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, prihliadnuc pritom i na prípadné chyby, ktoré neboli sťažnosťou vytýkané, a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o neprijatí ponuky peňažnej záruky otca obvineného F. F. za obvineného M. F. na nahradenie jeho väzby, ako i výrok o predĺžení lehoty trvania väzby obvinenému M. F. do 16. 12. 2008 do 10.05 h., zodpovedá tiež stavu veci a zákonu.
Rozhodnutiu Okresného súdu... nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v celom rozsahu v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.
Obvinený... je spolu s obvineným P. M. stíhaný uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP, D... zo 16. 3. 2008 pre zločin obmedzovania osobnej slobody... pre skutok uvedený v uznesení o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať jeho trestné stíhanie za dôvodné... V súvislosti s touto trestnou činnosťou bol obvinený vzatý do väzby uznesením Okresného súdu... z 18. 3. 2008, a to z dôvodov uvedených v ust. § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. Väzba obvineného začala plynúť 16. 3. 2008 od 10.05 h. a obvinený ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v R.
Dôsledným preštudovaním spisového materiálu aj krajský súd dospel k záveru, že v trestnej veci obvineného... naďalej pretrváva dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu uvedeného v citovanom uznesení. Doposiaľ zadovážené dôkazy odôvodňujú dôvodné podozrenie, že obvinený sa trestnej činnosti dopustil (materiálna podmienka väzby). O dôvodnosti existencie obavy, že obvinený... bude pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti, nasvedčujú predovšetkým jeho výpovede na č. l. 31-38; 39-44, v ktorých okrem iného uviedol...
S poukazom na uvedené potom aj krajský súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby... sa nezmenili a trvajú aj v súčasnom štádiu konania. Krajský súd sa domnieva, že ak by bol obvinený prepustený z väzby na slobodu, je daná dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a preto rozhodol okresný súd správne, keď neprijal ponuku peňažnej záruky otca obvineného F. F. za obvineného... a predĺžil obvinenému lehotu trvania väzby.
Za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 133 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 do 12 rokov. Vzhľadom na cit. ust. Tr. zák. obvinenému... hrozí uloženie vysokého nepodmienečného trestu odňatia slobody, čím je u neho daný dôvod väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pretrvávajúce dôvodné podozrenie obvineného... zo spáchania uvedeného trestného činu, s prihliadnutím na existenciu dôvodov väzby, nepovažoval ani krajský súd v danom štádiu konania ponuku peňažnej záruky otca obvineného F. F. na nahradenie väzby obvineného..., za dostatočné na nahradenie jeho väzby.
Ukončeniu veci orgánmi činnými v prípravnom konaní bráni skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci nebol doposiaľ vypracovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru biológia a nebola vykonaná konfrontácia medzi obvineným P. M. a K. K. z dôvodu, že sa obvinený K. nedostavil k vyšetrovaciemu úkonu. V danom štádiu trestného konania bude preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ich vyhodnotenie a zváženie, či nie je potrebné doplniť dokazovanie, resp. vykonať ďalšie procesné úkony tak, ako to uviedol okresný prokurátor v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, ako i okresný súd v napadnutom uznesení. Krajský súd, rovnako ako prvostupňový súd, preto považoval návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby do 16. 12. 2008 do 10.05 h. za dôvodný.
K sťažnostnému dôvodu obvineného, týkajúcemu sa potreby vykonať konfrontáciu medzi ním a obvineným K. krajský súd uvádza, že potreba jej vykonania vyplýva predovšetkým z obsahu vyššie citovanej výpovede obvineného... na č. l. 31-38; 39-44. K ďalším dôvodom sťažnosti obvineného krajský súd len stručne poznamenáva, že ani obvineným deklarovaná vôľa uzatvoriť manželstvo s priateľkou... a taktiež záujem obvineného finančne podporovať brata..., ktorý študuje na vysokej škole nijako neoslabili i naďalej pretrvávajúcu existenciu dôvodov, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby - § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.
Keďže krajský súd v rámci rozhodovania o sťažnosti obvineného zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku... rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“
3. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu zo 7. novembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu z 18. novembra 2008 prepustený na slobodu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podstatou sťažnosti je sťažovateľovo tvrdenie, že „sťažnosťou dotknutý Krajský súd... nesprávne interpretoval... príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 301/2005 Trestný poriadok, pričom... boli porušené čl. 2 ods. 2 a 3. čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy a základné práva sťažovateľa v čl. 16, čl. 17. ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy“. Uvedené sťažovateľom tvrdené pochybenie krajského súdu malo spôsobiť, že „o predĺžení väzby... bolo rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty... až po zákonom stanovenej lehote“ (pozri bližšie bod 1 I. časti odôvodnenia).
Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná.
V zmysle judikatúry ústavného súdu pod zákonom ustanoveným spôsobom pozbavenia osobnej slobody (čl. 17 ods. 2 ústavy) treba rozumieť taký postup a rozhodnutia súdov, ktoré rešpektujú ustanovenia Trestného poriadku. Z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Ústava sama teda neustanovuje ani dôvody väzby, ani čas, na ktorý možno vziať do väzby, ale odkazuje v tomto smere na zákonnú úpravu. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody. Jej nerešpektovanie je zároveň nerešpektovaním ústavy, a tým i porušením ňou zaručeného práva na osobnú slobodu (obdobne napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 48/00, II. ÚS 315/06).
Požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho zákona („lawfulness“), na ktorú odkazuje čl. 5 ods. 1 dohovoru (pozri pojmy „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ a „zákonné“), je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) primárna. Ak dohovor odkazuje na vnútroštátne právo, ako je to v čl. 5, rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov (Lukanov c. Bulharsko z 20. marca 1997, § 43, I. ÚS 382/06).
Z hľadiska námietky sťažovateľa v sťažnosti podanej ústavnému súdu bolo preto podstatné posúdenie, či postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 zodpovedá ústavne konformnému výkladu a aplikácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákonného predpisu (Trestného poriadku).
O ústavne nekonformný výklad a aplikáciu všeobecne záväzného právneho predpisu ide vtedy, ak by sa orgán verejnej moci (vrátane všeobecného súdu) pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu natoľko odchýlil od ich znenia a zmyslu, že by tým zásadne poprel ich účel a význam (obdobne napr. I. ÚS 382/06).
Z obsahu sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ namietal, že krajský súd svojím postupom v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti ďalšieho predĺženia jeho väzby porušil príslušné ustanovenia § 76 (najmä ustanovenie jeho odseku 3).
Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
Podľa § 76 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku ak by lehota trvania väzby v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného z väzby neprepustí sám. Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Predĺžená lehota väzby môže trvať až šesť mesiacov, nesmie však presiahnuť lehotu uvedenú v odseku 7.
Podľa § 76 ods. 4 Trestného poriadku ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť podať návrh podľa odseku 2 alebo prepustiť obvineného na slobodu.
Podľa § 76 ods. 10 Trestného poriadku lehoty uvedené v odseku 6 a 7 sa rátajú od času, keď bol obvinený zatknutý alebo zadržaný; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, od momentu, keď bola na základe rozhodnutia o väzbe obmedzená osobná sloboda obvineného. Pri odmietnutí obžaloby, vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť, plynie nová šesťmesačná lehota väzby v rámci lehôt uvedených v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.
Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť
a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom.
Podľa § 63 ods. 1 Trestného poriadku lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
Podľa § 63 ods. 4 Trestného poriadku lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
Ustanovenie § 76 ods. 10 Trestného poriadku obsahuje osobitnú právnu úpravu začiatku plynutia lehôt zakotvených v § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku. Vzhľadom na osobitnú povahu týchto zákonných lehôt, stanovujúcich maximálne prípustnú celkovú dobu trvania väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, nie je pre začatie ich plynutia podstatný začiatok procesného úkonu príslušného orgánu činného v trestnom konaní, ale okamih skutočného obmedzenia osobnej slobody obvineného. Ustanovenie § 76 ods. 10 Trestného poriadku sa zároveň nevzťahuje výslovne na lehoty upravené v § 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku.
Vzhľadom na povahu skutkov, pre ktoré je sťažovateľ v predmetnej veci trestne stíhaný [§ 183 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona], nesmie celková doba trvania jeho väzby v prípravnom konaní presiahnuť osemnásť mesiacov (§ 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku).
Uvedená zákonná lehota väzby začala plynúť sťažovateľovi 16. marca 2008 o 10.05 h.
Lehota trvania väzby sťažovateľa bola v prípravnom konaní predĺžená podľa § 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. 0 Tpo 11/2008 z 5. septembra 2008 do 16. decembra 2008 do 10.05 h. Celková doba trvania väzby sťažovateľa v prípravnom konaní by nepresiahla k 16. decembru 2008 deväť mesiacov.
Označený deň (16. december 2008) nebol teda dňom, ktorým by mala uplynúť zákonná lehota väzby sťažovateľa stanovená v § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku. Išlo o posledný deň sudcovskej lehoty (lehoty stanovenej súdom), na ktorú bola väzba sťažovateľa predĺžená podľa § 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku. Konkrétnu lehotu predĺženia väzby (a tým aj okamih jej skončenia) môže sudca pre prípravné konanie stanoviť podľa konkrétnych okolností prípadu, súc samozrejme viazaný ústavnými a zákonnými limitmi tohto spôsobu obmedzenia osobnej slobody vrátane požiadavky, aby väzba obvineného trvala len nevyhnutný čas (§ 76 ods. 1 a 2 Trestného poriadku) a nepresiahla šesť mesiacov, alebo maximálnu zákonnú lehotu väzby v prípravnom konaní (§ 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku).
Osobitná úprava okamihu, od ktorého sa začína počítanie lehoty trvania väzby, obsiahnutá v ustanovení § 76 ods. 10 Trestného poriadku sa vzťahuje výslovne na zákonné lehoty podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku limitujúce maximálne prípustnú celkovú dobu trvania väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
V posudzovanom prípade nebol posledný deň trvania predĺženej lehoty väzby sťažovateľa (§ 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku) zároveň dňom, v ktorom by malo dôjsť k uplynutiu zákonnej lehoty trvania jeho väzby podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku.
Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať za ústavne nekonformný zásah do osobnej slobody sťažovateľa postup krajského súdu vychádzajúci z interpretácie ustanovenia § 76 ods. 3 Trestného poriadku („... nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť...“) v tom zmysle, že za skončenie príslušnej lehoty trvania väzby možno považovať uplynutie dvadsiatej štvrtej hodiny posledného dňa, do ktorého bola lehota trvania väzby predĺžená (v súlade so všeobecným pravidlom vyplývajúcim z § 63 ods. 4 Trestného poriadku).
Ústavný súd poznamenáva, že primárnou právnou skutočnosťou (spôsobiacou nezákonný, t. j. neústavný stav) bolo podľa tvrdenia sťažovateľa (kvalifikovane právne zastúpeného advokátom) rozhodnutie krajského súdu „po uplynutí zákonnej doby trvania väzby 6 mesiacov od vzatia obvineného... do väzby“. Táto skutočnosť mala spôsobiť porušenie ním označených základných práv zaručených ústavou a dohovorom, teda nielen porušenie základných práv podľa čl. 16 ústavy (nedotknuteľnosť osoby), čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy (osobná sloboda), ale aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže sťažovateľom tvrdená právna skutočnosť nenastala, neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným skutkom a sťažovateľom namietaným porušením označených práv.
Pretože ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 v súvislosti s jeho uznesením č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo 16. septembra 2008 nie sú spôsobilé porušiť označené práva sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2008