znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 429/08-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   10. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. Ď., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky, na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 a jeho uznesením zo 16. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2008   doručená   sťažnosť   M.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namietal   porušenie základných práv na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 a jeho uznesením zo 16. septembra 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 11/2008 z 5. septembra 2008.

1. K doterajšiemu priebehu konania v jeho trestnej veci sťažovateľ uviedol: „Rozhodnutím Okresného súdu... zo dňa 18. 3. 2008 bol obvinený... vzatý do väzby... Väzba... začala dňom 16. 3. 2008 o 10.05 hod a je vykonávaná v Ústave na výkon väzby v R. Pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty... v prípravnom konaní bol prokurátorkou Okresnej   prokuratúry   N.   dňa   19.   8.   2008   podaný   na   Okresný   súd   Námestovo   návrh na predĺženie väzby obvineného...

... sudca pre prípravné konanie Uznesením č. k. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008 predĺžil lehotu trvania väzby u obvineného... na dobu do 16. 12. 2008 do 10.05 hod... Proti   citovanému   uzneseniu   Okresného   súdu...   podal   obvinený...   sťažnosť,   ktorú odôvodnil, že v danom prípade už netrvajú dôvody na trvanie väzby a prípravné konanie tak môže byť ukončené aj na slobode obvineného. Zároveň žiadal nahradiť väzbu v zmysle § 81 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku.“

Podľa názoru sťažovateľa:„O predĺžení väzby bolo... právoplatne rozhodnuté až po uplynutí zákonnej lehoty..., kedy o tejto malo byť rozhodnuté najneskôr do 16. 9. 2008 10.05 hod. Z vyššie uvádzaných skutočností je... zrejmé, že o trvaní väzby obvineného... bolo rozhodnuté až po zákonom stanovenej lehote...

Zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o trvaní väzby... dodržaná nebola, kedy... Krajský súd... rozhodol o trvaní väzby 16. 9. 2008 o 13.30 hod. Lehota na rozhodnutie však uplynula toho istého dňa o 10.05 hod. Toto rozhodnutie Krajského súdu bolo následne doručované,   ktorá   skutočnosť   je   rozhodná   na   samotnú   právoplatnosť,   ktorá   evidentne nastala   po   uplynutí   zákonnej   doby   trvania   väzby   6 mesiacov   od   vzatia   obvineného... do väzby.“

Sťažovateľ tvrdí, že „sťažnosťou dotknutý Krajský súd... nesprávne interpretoval... príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 301/2005 Trestný poriadok, pričom následkom vyššie uvedenej interpretácie zákona boli porušené čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy a základné práva sťažovateľa v čl. 16, čl. 17, ods. 1 a 5 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy.“.

Sťažovateľ poukázal na to, že vo veci konajúce súdy „nerešpektovali príkaz ústavnej normy obsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy tým, príslušné zákonné ustanovenia nevyložili a neaplikovali v súlade s Ústavou. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy...

Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Sťažovateľ sa domnieva, že postup sťažnosťou dotknutého orgánu bol nezákonný a protiústavný a takéto konanie súdu je neprípustné a neakceptovateľné.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Základné   právo M.   F...   nedotknuteľnosti   osoby podľa   článku   16   Ústavy,   právo zaručenia osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy, ústavné právo zaručené § 17 ods. 5 Ústavy, právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované podľa článku 46 ods. 1, 2 Ústavy a právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené postupom a... Uznesením Krajského súdu... č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo dňa 16. 9. 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu... č. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008.

Uznesenie Krajského súdu... č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo dňa 16. 9. 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu... č. 0 Tp 11/2008 zo dňa 5. 9. 2008, sa zrušuje.

Okresný súd... sa zaväzuje k povinnosti vydať uznesenie o prepustení obvineného M. F... z väzby vykonávanej od 16. 3. 2008 10.05 hod v Ústave na výkon väzby R.“

Súčasne požiadal o náhradu trov jeho právneho zastúpenia.

2. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil:

2.1 Uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   0 Tp 11/2008   z   5. septembra 2008,   ktorým sudca pre prípravné konanie podľa § 81 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   neprijal   ponuku   peňažnej záruky   na   nahradenie   väzby   u sťažovateľa   a súčasne   mu   predĺžil   lehotu   trvania   väzby „na dobu do 16. decembra 2008 do 10.05 hod.“.

2.2 Sťažovateľovu   sťažnosť   z   8. septembra 2008   proti   tomuto   uzneseniu,   ktorej podstatou boli sťažovateľove úvahy o tom, že

„Návrh   na   predĺženie   väzby   bol   podaný   prokurátorom,   kedy   prokurátor   žiada predĺžiť u obv. F. väzbu s konštatovaním, že údajne vyšetrovateľ postupoval vo vyšetrovaní aktívne,   priebežne   a že   nie   sú   v tomto   konaní   prieťahy.   Ďalej   údajným   dôvodom na predĺženie väzby F. má byť úkon konfrontácie iného obv. M. s obv. K. a taktiež, že nebol vypracovaný znalecký posudok z odboru biológie.

Uvedené tvrdenia prokurátora sú tendenčné, neobjektívne a vecne doložené.“.

2.3 Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 51/2008 zo 16. septembra 2008, ktorým „podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného... zamietol“.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia považuje ústavný súd za relevantné citovať (najmä vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   súdnu   ochranu   a   práva na spravodlivý proces) jeho podstatné (skutkovú bázu a právne závery) časti:

„Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal...   správnosť   a zákonnosť napadnutého   uznesenia,   ako   i   konanie,   ktoré   mu   predchádzalo,   prihliadnuc   pritom i na prípadné   chyby,   ktoré   neboli   sťažnosťou   vytýkané,   a   zistil,   že sťažnosť   obvineného nie je dôvodná.

Krajský   súd   zistil,   že   konanie,   ktoré   predchádzalo   napadnutému   uzneseniu,   bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok   o   neprijatí   ponuky   peňažnej   záruky   otca   obvineného   F.   F.   za obvineného   M.   F. na nahradenie jeho väzby, ako i výrok o predĺžení lehoty trvania väzby obvinenému M. F. do 16. 12. 2008 do 10.05 h., zodpovedá tiež stavu veci a zákonu.

Rozhodnutiu Okresného súdu... nemožno vytknúť žiadnu vadu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v celom rozsahu v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.

Obvinený... je spolu s obvineným P. M. stíhaný uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP, D... zo 16. 3. 2008 pre zločin obmedzovania osobnej slobody... pre skutok uvedený v uznesení   o   začatí   trestného   stíhania   a   vznesení   obvinenia.   Na   základe   doposiaľ zadovážených dôkazov možno považovať jeho trestné stíhanie za dôvodné... V súvislosti s touto trestnou činnosťou bol obvinený vzatý do väzby uznesením Okresného súdu... z 18. 3. 2008, a to z dôvodov uvedených v ust. § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. Väzba obvineného začala plynúť 16. 3. 2008 od 10.05 h. a obvinený ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v R.

Dôsledným   preštudovaním   spisového   materiálu   aj   krajský   súd   dospel   k   záveru, že v trestnej veci obvineného... naďalej pretrváva dôvodné podozrenie zo spáchania zločinu uvedeného   v   citovanom   uznesení.   Doposiaľ   zadovážené   dôkazy   odôvodňujú   dôvodné podozrenie,   že   obvinený   sa   trestnej   činnosti   dopustil   (materiálna   podmienka   väzby). O dôvodnosti existencie obavy, že obvinený... bude pokračovať v páchaní násilnej trestnej činnosti, nasvedčujú predovšetkým jeho výpovede na č. l. 31-38; 39-44, v ktorých okrem iného uviedol...

S poukazom na uvedené potom aj krajský súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby... sa nezmenili a trvajú aj v súčasnom štádiu konania. Krajský súd sa domnieva, že ak by bol obvinený prepustený z väzby na slobodu, je daná dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a preto rozhodol okresný súd správne,   keď   neprijal   ponuku   peňažnej   záruky   otca   obvineného   F.   F.   za obvineného... a predĺžil obvinenému lehotu trvania väzby.

Za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 133 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 do 12 rokov. Vzhľadom na cit. ust. Tr. zák. obvinenému... hrozí uloženie vysokého nepodmienečného trestu odňatia slobody,   čím je u neho   daný dôvod väzby   v   zmysle ust.   § 71   ods.   1   písm.   a)   Tr.   por. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pretrvávajúce dôvodné podozrenie obvineného... zo   spáchania   uvedeného   trestného   činu,   s prihliadnutím   na   existenciu   dôvodov   väzby, nepovažoval   ani   krajský   súd   v   danom   štádiu   konania   ponuku   peňažnej   záruky   otca obvineného F. F. na nahradenie väzby obvineného..., za dostatočné na nahradenie jeho väzby.

Ukončeniu   veci   orgánmi   činnými   v   prípravnom   konaní   bráni   skutočnosť, že v predmetnej   trestnej   veci   nebol   doposiaľ   vypracovaný   znalecký   posudok Kriminalistického   a   expertízneho   ústavu   PZ,   odboru   biológia   a   nebola   vykonaná konfrontácia   medzi   obvineným   P.   M.   a   K.   K.   z   dôvodu,   že   sa   obvinený   K.   nedostavil k vyšetrovaciemu úkonu. V danom štádiu trestného konania bude preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ich vyhodnotenie a zváženie, či nie je potrebné doplniť dokazovanie, resp.   vykonať   ďalšie   procesné   úkony   tak,   ako   to uviedol   okresný   prokurátor   v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, ako i okresný súd v napadnutom uznesení. Krajský súd, rovnako ako prvostupňový súd, preto považoval návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby do 16. 12. 2008 do 10.05 h. za dôvodný.

K sťažnostnému dôvodu obvineného, týkajúcemu sa potreby vykonať konfrontáciu medzi   ním   a   obvineným   K.   krajský   súd   uvádza,   že   potreba   jej   vykonania   vyplýva predovšetkým   z   obsahu   vyššie   citovanej   výpovede   obvineného...   na   č.   l.   31-38;   39-44. K ďalším   dôvodom   sťažnosti   obvineného   krajský   súd   len   stručne   poznamenáva,   že   ani obvineným   deklarovaná   vôľa   uzatvoriť   manželstvo   s   priateľkou...   a taktiež   záujem obvineného finančne podporovať brata..., ktorý študuje na vysokej škole nijako neoslabili i naďalej pretrvávajúcu existenciu dôvodov, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby - § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por.

Keďže krajský súd v rámci rozhodovania o sťažnosti obvineného zistil, že konanie predchádzajúce   napadnutému   uzneseniu   bolo   vykonané   v   súlade   s   príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku... rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

3. V rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   zistil, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu zo 7. novembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu z 18. novembra 2008 prepustený na slobodu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   je   sťažovateľovo   tvrdenie,   že „sťažnosťou   dotknutý   Krajský súd... nesprávne interpretoval... príslušné zákonné ustanovenia zákona č. 301/2005 Trestný poriadok, pričom... boli porušené čl. 2 ods. 2 a 3. čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy a základné práva   sťažovateľa   v   čl.   16,   čl.   17.   ods.   1   a   5   a čl.   46   ods.   1,   2   Ústavy“.   Uvedené sťažovateľom tvrdené pochybenie krajského súdu malo spôsobiť, že „o predĺžení väzby... bolo   rozhodnuté   až   po   uplynutí   zákonnej   lehoty...   až   po   zákonom   stanovenej   lehote“ (pozri bližšie bod 1 I. časti odôvodnenia).

Podľa   čl. 16   ods. 1   ústavy   nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   je   zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru každý   má   právo na slobodu   a   osobnú bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo prejednaná.

V   zmysle   judikatúry   ústavného   súdu   pod   zákonom   ustanoveným   spôsobom pozbavenia osobnej slobody (čl. 17 ods. 2 ústavy) treba rozumieť taký postup a rozhodnutia súdov, ktoré rešpektujú ustanovenia Trestného poriadku. Z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom. Ústava sama teda neustanovuje   ani   dôvody   väzby,   ani čas,   na ktorý možno   vziať do väzby,   ale odkazuje v tomto   smere   na zákonnú úpravu.   Príslušná zákonná   úprava   obsiahnutá   predovšetkým v Trestnom   poriadku   je   tak   integrálnou   súčasťou   ústavného   rámca   zaručenej   osobnej slobody.   Jej   nerešpektovanie   je   zároveň   nerešpektovaním   ústavy,   a   tým   i   porušením ňou zaručeného   práva   na   osobnú   slobodu   (obdobne   napr.   II. ÚS 55/98,   III. ÚS 48/00, II. ÚS 315/06).

Požiadavka zákonnosti väzby podľa vnútroštátneho zákona („lawfulness“), na ktorú odkazuje čl. 5 ods. 1 dohovoru (pozri pojmy „v súlade s konaním ustanoveným zákonom“ a „zákonné“), je podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) primárna. Ak dohovor odkazuje na vnútroštátne právo, ako je to v čl. 5, rešpektovanie tohto práva je integrálnou   súčasťou   záväzkov   zmluvných   štátov   (Lukanov   c.   Bulharsko   z   20. marca 1997, § 43, I. ÚS 382/06).

Z hľadiska námietky sťažovateľa v sťažnosti podanej ústavnému súdu bolo preto podstatné posúdenie, či postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 zodpovedá ústavne konformnému výkladu a aplikácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákonného predpisu (Trestného poriadku).

O ústavne nekonformný výklad a aplikáciu všeobecne záväzného právneho predpisu ide vtedy, ak by sa orgán verejnej moci (vrátane všeobecného súdu) pri výklade a aplikácii jednotlivých ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu natoľko odchýlil od ich znenia a zmyslu, že by tým zásadne poprel ich účel a význam (obdobne napr. I. ÚS 382/06).

Z obsahu   sťažnosti   možno   usúdiť,   že   sťažovateľ   namietal,   že   krajský   súd   svojím postupom v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti ďalšieho predĺženia jeho väzby porušil príslušné ustanovenia § 76 (najmä ustanovenie jeho odseku 3).

Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa   §   76   ods.   2   prvej   vety   Trestného   poriadku   ak   by   lehota   trvania   väzby v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného z väzby neprepustí sám. Podľa   §   76   ods.   3   Trestného   poriadku   sudca   pre   prípravné   konanie   rozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu   mohol   byť   spis   predložený   nadriadenému   súdu   najneskôr   päť   dní   pred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Predĺžená   lehota   väzby   môže   trvať   až   šesť   mesiacov,   nesmie   však   presiahnuť   lehotu uvedenú v odseku 7.

Podľa   §   76   ods.   4   Trestného   poriadku   ak   bolo   rozhodnuté,   že   lehota   väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť podať návrh podľa odseku 2 alebo prepustiť obvineného na slobodu.

Podľa § 76 ods. 10 Trestného poriadku lehoty uvedené v odseku 6 a 7 sa rátajú od času, keď bol obvinený zatknutý alebo zadržaný; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, od momentu, keď bola na základe rozhodnutia o väzbe obmedzená osobná   sloboda   obvineného.   Pri   odmietnutí   obžaloby,   vrátení   veci   prokurátorovi na došetrenie, alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť, plynie nová šesťmesačná lehota väzby v rámci lehôt uvedených v odseku 7 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.

Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) štyridsaťosem   mesiacov,   ak   je   vedené   trestné   stíhanie   pre   obzvlášť   závažný zločin.

Podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred súdom.

Podľa   §   63   ods.   1   Trestného   poriadku   lehoty   podľa   tohto   zákona   sa   počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

Podľa § 63 ods. 4 Trestného poriadku lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Ustanovenie § 76 ods.   10   Trestného poriadku   obsahuje osobitnú   právnu úpravu začiatku   plynutia   lehôt   zakotvených   v   §   76   ods.   6   a   7   Trestného   poriadku.   Vzhľadom na osobitnú povahu týchto zákonných lehôt, stanovujúcich maximálne prípustnú celkovú dobu   trvania   väzby   v   prípravnom   konaní   a   v   konaní   pred   súdom,   nie   je   pre   začatie ich plynutia podstatný začiatok procesného úkonu príslušného orgánu činného v trestnom konaní,   ale   okamih   skutočného   obmedzenia   osobnej   slobody   obvineného.   Ustanovenie § 76 ods.   10   Trestného   poriadku   sa   zároveň   nevzťahuje   výslovne   na   lehoty   upravené v § 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku.

Vzhľadom   na   povahu   skutkov,   pre   ktoré   je   sťažovateľ   v   predmetnej   veci   trestne stíhaný [§ 183 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona], nesmie celková doba trvania jeho väzby v prípravnom konaní presiahnuť osemnásť mesiacov (§ 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku).

Uvedená   zákonná   lehota   väzby   začala   plynúť   sťažovateľovi   16. marca 2008 o 10.05 h.

Lehota   trvania   väzby   sťažovateľa   bola   v   prípravnom   konaní   predĺžená podľa § 76 ods.   2   a   3   Trestného   poriadku   uznesením   sudcu   pre   prípravné   konanie sp. zn. 0 Tpo 11/2008 z 5. septembra 2008 do 16. decembra 2008 do 10.05 h. Celková doba trvania väzby sťažovateľa v prípravnom konaní by nepresiahla k 16. decembru 2008 deväť mesiacov.

Označený   deň   (16. december 2008)   nebol   teda   dňom,   ktorým   by   mala   uplynúť zákonná   lehota   väzby   sťažovateľa   stanovená   v   §   76   ods.   6   a   7   Trestného   poriadku. Išlo o posledný   deň   sudcovskej   lehoty   (lehoty   stanovenej   súdom),   na   ktorú   bola   väzba sťažovateľa   predĺžená   podľa   §   76   ods.   2   a   3   Trestného   poriadku.   Konkrétnu   lehotu predĺženia   väzby   (a tým   aj   okamih   jej   skončenia)   môže   sudca   pre   prípravné   konanie stanoviť   podľa   konkrétnych   okolností   prípadu,   súc   samozrejme   viazaný   ústavnými a zákonnými   limitmi   tohto   spôsobu   obmedzenia   osobnej   slobody   vrátane   požiadavky, aby väzba obvineného trvala len nevyhnutný čas (§ 76 ods. 1 a 2 Trestného poriadku) a nepresiahla šesť mesiacov, alebo maximálnu zákonnú lehotu väzby v prípravnom konaní (§ 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku).

Osobitná   úprava   okamihu,   od   ktorého   sa   začína   počítanie   lehoty   trvania   väzby, obsiahnutá v ustanovení § 76 ods. 10 Trestného poriadku sa vzťahuje výslovne na zákonné lehoty podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku limitujúce maximálne prípustnú celkovú dobu trvania väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.

V   posudzovanom   prípade   nebol   posledný   deň   trvania   predĺženej   lehoty   väzby sťažovateľa (§ 76 ods. 2 a 3 Trestného poriadku) zároveň dňom, v ktorom by malo dôjsť k uplynutiu zákonnej lehoty trvania jeho väzby podľa § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku.

Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno považovať za ústavne nekonformný zásah do osobnej   slobody   sťažovateľa   postup   krajského   súdu   vychádzajúci   z   interpretácie ustanovenia § 76 ods. 3 Trestného poriadku („... nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť...“) v tom zmysle, že za skončenie príslušnej lehoty trvania väzby možno považovať uplynutie dvadsiatej štvrtej hodiny posledného dňa, do ktorého bola lehota trvania väzby predĺžená (v súlade so všeobecným pravidlom vyplývajúcim z § 63 ods. 4 Trestného poriadku).

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   primárnou   právnou   skutočnosťou   (spôsobiacou nezákonný,   t.   j.   neústavný   stav)   bolo   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   (kvalifikovane   právne zastúpeného advokátom) rozhodnutie krajského súdu „po uplynutí zákonnej doby trvania väzby   6   mesiacov   od   vzatia   obvineného...   do   väzby“.   Táto   skutočnosť   mala   spôsobiť porušenie ním označených základných práv zaručených ústavou a dohovorom, teda nielen porušenie základných práv podľa čl. 16 ústavy (nedotknuteľnosť osoby), čl. 17 ods. 1 a 5 ústavy (osobná sloboda), ale aj práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2   ústavy,   resp.   práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Keďže sťažovateľom   tvrdená   právna   skutočnosť   nenastala,   neexistuje   príčinná   súvislosť   medzi tvrdeným skutkom a sťažovateľom namietaným porušením označených práv.

Pretože ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 51/2008 v súvislosti s jeho uznesením č. k. 1 Tpo 51/2008-213 zo 16. septembra 2008 nie sú spôsobilé porušiť označené práva sťažovateľa podľa ústavy a dohovoru,   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008