znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 428/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., H., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., H., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 559/1995 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2013 doručená sťažnosť V. K. (ďalej aj „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 559/1995.

2.   Zo   sťažnosti   a z   jej   prílohy   vyplýva,   že „...   úpadca,   Roľnícke   družstvo   Z., so sídlom   v B.,   IČO...,   bol   spolu   s   ďalším   žalovaným,   A.,   rozsudkom   OS   Humenné, č. k. 10 C/82/1996-219   zo   dňa   22.   6.   2000,   zaviazaný   zaplatiť   navrhovateľovi   istinu 13.092,84 € (394.435,- Sk) s prísl. Uznesením odporcu sp. zn. 2 K 559/95 zo dňa 11. 4. 2002, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Navrhovateľ si konkurznou prihláškou zo dňa 25. 5. 2002 uplatnil voči úpadcovi pohľadávku vo výške 13.092,84 € (394.435,- Sk) s prísl. Odporca oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 3. 6. 2004 č. k. 2 K 559/95-64/9, že správca   konkurznej   podstaty   mu   uznal   prihlásenú   pohľadávku   vo   výške   25.461,30   € (767.047,- Sk) a zaradil ju do 3. triedy.“.

3.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   ďalej   poukázal   na   to,   že   už   v   minulosti   namietal porušenie svojich   základných   práv   konaním   krajského   súdu   v   právnej   veci   vedenej pod sp. zn.   2   K   559/1995   na   ústavnom   súdu.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   vyjadril   názor, že od predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 64/09-13 z 5. marca 2009, ktorým bola jeho sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, „... naďalej dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa odporcom tým, že ani dodnes odporca konkurz neukončil, takže dochádza v tomto konaní k prieťahom, čo neumožňuje sťažovateľovi podniknúť ďalšie právne   kroky   na   uplatnenie   si   svojich   práv“. Sťažovateľ   ďalej   vyjadril   nespokojnosť s jednotlivými vyjadreniami krajského súdu k ním namietaným prieťahom v predmetnom konkurznom konaní.

4. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„1.   Základné   právo   navrhovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných   slobôd;   postupom   odporcu   v konkurznej   veci   vedenej pod sp. zn. 2 K 559/1995   konkurzného   veriteľa:  ...,   ktorý   prihlásil   pohľadávku   voči úpadcovi:... so sídlom v B., IČO..., bolo porušené.

2. Prikazuje sa odporcovi, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Navrhovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   7.000,-   €,   ktoré mu je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Odporca   je   povinný   uhradiť   navrhovateľovi   trovy   konania   v sume   275,94   € (odmena   za   2   úkony   po   130,16   €   +   2   x   rež.   náklady   po   7,81   €)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu (advokáta) navrhovateľa.“

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

7. Podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   každý   má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konkurzné konanie trvá na krajskom   súde   od   roku   1995,   pričom   sťažovateľ   sa   v   roku   2009   domáhal   ochrany svojich práv na ústavnom   súde a namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   v   konkurznom   konaní   vedenom   krajským   súdom pod sp. zn. 2 K 559/1995. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 64/09 z 5. marca 2009 odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na to, že predmetom rozhodnutia   ústavného   súdu   sp.   zn.   IV. ÚS 64/09   z   5.   marca   2009   bolo   konanie porušovateľa   v   predmetnej   konkurznej   veci   v   období   do   5.   marca   2009,   ústavný   súd sa v tomto   rozhodnutí   nezaoberal   možnými   dôvodmi   vzniku   prieťahov   s   poukazom na ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

11. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že konkurzné konanie nie je možné považovať   za   štandardné   občianskoprávne   konanie,   a   to   z   hľadiska   odlišného   plynutia zákonných lehôt, počtu subjektov uplatňujúcich svoje pohľadávky, postupu pri speňažovaní majetku   úpadcu   a   uplatňovaní   pohľadávok   úpadcu.   Mnohokrát   priebeh   konkurzného konania vyvoláva vznik ďalších súdnych konaní, čo má vplyv na samotnú dĺžku trvania konkurzného konania. Konkurzné konanie je z pohľadu právnej úpravy časovo a fakticky náročný proces, ktorého účelom je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka, úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, alebo aj z majetku iných osôb, ak ich majetok podľa právnej úpravy podlieha konkurzu. Preto pri posudzovaní vzniku prieťahov v konkurznom konaní   je   potrebné   prihliadať   na   už   uvedené   odlišnosti   konkurzného   konania   oproti štandardnému občianskoprávnemu konaniu.

12. Ústavný súd zistil, že 8. apríla 2009 krajský súd schválil konečnú správu spolu s vyúčtovaním   odmeny   a   výdavkov   správcu.   Po   schválení   konečnej   správy   správkyňa konkurznej   podstaty   JUDr.   M.   B.   písomne   1.   júla   2009   krajskému   súdu   oznámila, že zahrnula   do   súpisu   konkurznej   podstaty   nehnuteľnosti   nachádzajúce   sa   v k. ú. B., zapísané   na   LV   č.   1032   –   poľnohospodárska   pôda,   ktorých   zapísaným   vlastníkom je Poľnohospodárske   družstvo   H.   B.   ako   právny   predchodca   úpadcu.   Príslušná   správa katastra   na   výzvu   správkyne   odmietla   zapísať   úpadcu   ako   vlastníka   predmetnej nehnuteľnosti   z   dôvodu   absencie   delimitačného   protokolu,   ktorým   by   bola   predmetná nehnuteľnosť prevedená z vlastníctva právneho predchodcu úpadcu do vlastníctva úpadcu. V   dôsledku   postupu   príslušnej   správy   katastra   podala   správkyňa   konkurznej   podstaty na Okresnom   súde   Humenné   žalobu   o   určenie   vlastníckeho   práva   k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie Okresného súdu Humenné vo veci určenia vlastníckeho práva má zásadný vplyv na rozsah majetku úpadcu, a teda aj ukončenie konkurzného konania.

13. Krajský súd je viazaný prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého výsledok môže mať   zásadný   vplyv   na   rozsah   majetku   úpadcu   a   rovnako   aj   na   rozsah   uspokojenia pohľadávky sťažovateľa. Krajskému súdu teda v súčasnosti bránia zákonné prekážky v tom, aby   ďalej   konal   v   predmetnom   konkurznom   konaní.   Táto   skutočnosť   má   za   následok nemožnosť   porušenia   sťažovateľom   namietaného   porušenia   základných   práv   krajským súdom garantovaných ústavou a dohovorom.

14. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a úkonmi realizovanými krajským súdom dospel   k záveru, že konanie krajského súdu neindikuje sťažovateľom namietané porušenie   jeho   základných   práv.   Samotné   konanie   krajského   súdu   je   závislé na právoplatnom   ukončení   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom   Humenné, následnom   správnom   konaní   na   príslušnej   správe   katastra   a   prípadnom   speňažení novoobjaveného majetku. Ústavný súd si je vedomý, že dĺžka predmetného konkurzného konania s poukazom na titul pohľadávky, ktorú si sťažovateľ v konkurznom konaní uplatnil, ako aj na očakávania spojené s jej splnením sa javí byť sťažovateľovi neprimerane dlhá, avšak krajský   súd postupuje štandardným   spôsobom   pre   účely   uspokojenia   pohľadávok čo najväčšieho počtu veriteľov, ktorým je aj sťažovateľ.

15. Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej je dôvodom na   odmietnutie   sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   vzájomnej súvislosti   medzi   označeným   základným   právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane a namietaným konaním na druhej strane. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. II. ÚS 21/02, II. ÚS 28/04 ).

16. Ústavný   súd   na   záver   dodáva,   že   predmetné   rozhodnutie   ústavného   súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni   sťažovateľovi,   aby   po   splnení   všetkých   zákonných   podmienok   v   tejto   veci za predpokladu   zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu   vo veci dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

17. Ústavný   súd   sa   z   dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   nezaoberal   ďalšími   návrhmi sťažovateľa uvádzanými v jeho sťažnosti (príkaz krajskému súdu konať vo veci, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013