znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 427/2011-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Milana Ľalíka a Petra Brňáka o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práva   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 138/2011 a jeho uznesením z 27. júla 2011 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o., M., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj právo   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 138/2011 a jeho uznesením z 27. júla 2011 p o r u š e n é   b o l i.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 138/2011 z 27. júla 2011 z r u š u j e   a vec v r a c i a   Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti A., s. r. o., M., trovy   právneho   zastúpenia   v sume   396,52   €   (slovom   tristodeväťdesiatšesť   eur a päťdesiatdva   centov)   na   účet   jej   právneho   zástupcu,   advokáta   JUDr. M.   V.   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 427/2011-13 z 3. novembra 2011 podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky.   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 138/2011 a jeho uznesením z 27. júla 2011.

2.   Zo   sťažnosti   a z k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola v procesnom postavení žalovanej v súdnom spore žalobcu Ing. M. G. zo Z. o zaplatenie sumy   1 475,87   €   s príslušenstvom   vedenom   na   Okresnom   súde   Michalovce   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 86/2008. Okresný súd zamietol žalobu a „uložil žalobcovi povinnosť   zaplatiť   žalovanej   na   trovách   konania   sumu   1 057,02   €“. Krajský   súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Co 5/2010 z 25. januára 2011 potvrdil   prvostupňový   rozsudok   a   súčasne   zmenil   prvostupňový   rozsudok „vo   výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v sume 853,55   €“. Žalobca   podal   4. apríla   2011   dovolanie,   o ktorom   rozhodol   sťažnosťou napadnutým   uznesením   najvyšší   súd   tak,   že   dovolacie   konanie   zastavil   a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   v podstatnom   uviedla: „Výzvou   zo   dňa   6.   4.   2011 Okresný súd... vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k podanému dovolaniu v právnej veci navrhovateľa Ing. M. G... o zaplatenie nájmu a dane za užívané pozemky v konaní vedenom na Okresnom súde pod č. 5 C 86/2008. K tomuto podanému dovolaniu sa sťažovateľ v súdom   stanovenej   lehote   vyjadril,   kde   okrem   iného   namietal   aj   procesné   nedostatky podaného dovolania (povinné právne zastúpenie)... Nami podaná ústavná sťažnosť smeruje voči Uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 7. 2011 pod č. 4 Cdo 138/2011 výlučne v časti náhrady trov konania. Meritórne rozhodnutie vo veci (zastavenie konania) považujeme v plnom rozsahu za správne.

Rozhodnutie v časti náhrady trov konania však považujeme za nesprávne. Najvyšší súd SR pokiaľ ide o trovy dovolacieho konania konštatoval, že o trovách rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 OSP a § 224 ods. 1 OSP, bez toho aby sa   zaoberal   či   a   ak   áno,   ktorá   strana   zastavenie   konania   zavinila...“ Podľa   názoru sťažovateľky   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   o trovách   konania   vychádza   z nesprávnej a ústavne nekonformnej aplikácie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

4. Sťažovateľka tvrdí, že predmetným uznesením najvyššieho súdu „v časti týkajúcej sa   náhrady   trov   konania“ boli   porušené   ňou   označené   práva   zaručené   ústavou a dohovorom.

5.   Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto   rozhodol: „Základné   právo sťažovateľa... na spravodlivé prejednanie veci podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu... pod sp. zn. 4 Cdo 138/2011-127 zo dňa 27. 7. 2011 v časti náhrady trov konania sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konania...“ Súčasne požiadala o náhradu trov konania „v sume 396,61 €“.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: za najvyšší súd jeho predseda stanoviskom č. KP 4/2011-88 z 28. decembra 2011 a právny zástupca   sťažovateľky   vyjadrením   k uvedenému   stanovisku   najvyššieho   súdu   listom z 18. januára 2012.

6.1 Predseda najvyššieho súdu vo svojom stanovisku okrem iného uviedol: „... Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosťou napadnutým uznesením zastavil konanie o dovolaní navrhovateľa Ing. M. G. proti Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2011   sp.   zn.   6   Co   5/2010,   pre   nedostatok   podmienky   jeho   právneho   zastúpenia kvalifikovaným zástupcom (§ 104 ods. 2 O. s. p. s použitím § 243c O. s. p.) a súčasne vyslovil,   že   žiaden   z   účastníkov   nemá   právo   na   náhradu   trov   dovolacieho   konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O. s. p.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   o   náhrade   trov   dovolacieho   konania   rozhodol na podklade spisu, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ zaslal k dovolaniu vyjadrenie (na čl. 113 spisu) iba v elektronickej forme, ktoré však obsahovalo iba jednu stranu. Z obsahu podania je zrejmé, že nie je úplné a neobsahuje ani návrh na priznanie trov dovolacieho konania, ktorý je z hľadiska ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení s § v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O. s. p. pre priznanie náhrady trov nevyhnutný. V danom prípade najvyšší súd mohol aplikovať iba ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. [zrejme ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c), pozn.].

Najvyšší súd Slovenskej republiky uskutočnil výklad ustanovení zákona o náhrade trov dovolacieho konania v súlade s doteraz zaužívanou praxou. Skutočnosť, že sťažovateľ sa   s   vyslovenými   závermi   najvyššieho   súdu   nestotožňuje,   nemôže   viesť   k   úsudku o arbitrárnom prístupe.

Z   uvedených   dôvodov   navrhujem   sťažnosť   sťažovateľa   posúdiť   ako   nedôvodnú. Súčasne súhlasím s upustením od ústneho pojednávania, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...“

6.2   K stanovisku   predsedu   najvyššieho   súdu   predložil   právny   zástupca   toto vyjadrenie: „Podanie vo veci samej a to vyjadrenie k dovolaniu na ktoré poukazuje aj Najvyšší súd SR bolo podané dňa 20. 5. 2011 prostredníctvom portálu ezaloby.justice.sk Podanie   bolo   podané   elektronicky   avšak podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom a teda v zmysle § 42 ods. 1 OSP nie je nutné toto podanie doplniť v listinnej podobe. Podaniu bolo pridelené číslo 0900612411. Celková komunikácia s portálom Ministerstva spravodlivosti SR prebehla štandardným spôsobom a dňa 23. 5. 2011 bolo sťažovateľovi na email   právneho   zástupcu   doručené   potvrdenie   o   tom,   že   podanie   bolo   zaevidované v súdnom spise, čiže bolo riadne doručené. Dôkaz:

-Potvrdenie podania prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu

-Samotná potvrdenka s výsledkom vyhodnotenia platnosti resp. neplatnosti zaručeného elektronického podpisu

-Správa o zaevidovaní podania v súdnom spise Ďalej chceme poukázať na skutočnosť, že podanie - vyjadrenie k dovolaniu, ktoré bolo podané pomocou zaručeného elektronického podpisu obsahovalo 2 strany a tieto 2 strany boli aj podané. Doklad o tejto skutočnosti prekladáme na príslušnom cd, kde je uložený súbor   podpísaný   a   podaný   na   príslušný   súd   spolu   s   potvrdenkami.   Na   otvorenie   tohto súboru   vzhľadom   na skutočnosť   že je   podpísaný   zaručeným elektronickým podpisom je nutné použiť program QSign od spoločnosti A., a. s. Dôkaz :

-cd so súborom podpísaným ZEP

Zároveň   navrhujeme   Ústavnému   súdu   SR,   aby   v   rámci   dokazovania   požiadal o stanovisko   prevádzkovateľa   portálu   www.ezaloby.justice.sk   a   teda   Ministerstvo spravodlivosti SR, koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom portálu www.ezaloby.justice.sk dňa 20. 5. 2011 s číslom podania 0900612411.

Obsahom   vyššie   uvedeného   vyjadrenia   k   dovolaniu   bolo   aj   vyčíslenie   trov dovolacieho konania.

V   prípade   potvrdenia   zo   strany   Ministerstva   spravodlivosti   SR,   že   podanie   pod č. 0900612411   obsahovalo   súbor   z   názvom   Vyjadrenie   k   dovolaniu.zep   a   tento   súbor obsahoval   2   strany,   ktoré   sa   zhodujú   s   vyjadrením   zaslaným   súdu   v   prílohe   ústavnej sťažnosti, súhlasíme s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Ak však Ústavný súd SR   uvedené   stanovisko   nezíska   alebo   nebude   korešpondovať   s   vyššie   uvedeným   našim tvrdením, navrhujeme súdu, aby bolo vytýčené vo veci pojednávanie, kde prostredníctvom prihlásenia sa právneho zástupcu na portál www.ezaloby.justice.sk a otvorením histórie podaní vieme vyhľadať sporné vyjadrenie a priamo pred súdom toto vyjadrenie uložené na serveri Ministerstva spravodlivosti SR otvoriť a overiť jeho obsah čím vieme priamo súdu vyvrátiť tvrdenie predsedu Najvyššieho súdu SR.

Zároveň   aj   pre   prípad,   ak   by   Najvyšší   súd   SR   nejakým   nedopatrením   chybou prvostupňového súdu dostal len prvú stranu vyjadrenia k dovolaniu, nemal v danej veci aplikovať § 146 ods. 1 písm. c) OSP, ale mal v odôvodnení sa vysporiadať práve s tým, čo teraz tvrdí vo svojom vyjadrení predseda Najvyššieho súdu SR a to, že trovy dovolacieho konania neboli riadne vyčíslené (z dôvodu neúplného podania) a z tohto titulu neboli súdom priznané. Argumentácia a tvrdenie Najvyššieho súdu SR sú v tomto konaní pred Ústavným súdom SR iba účelové a tendenčné, nezakladajúce sa na pravde...“

7.   Sťažovateľka   ako   dôkazový   materiál   predložila   (príloha   B)   dvojstránkový   list z 19. mája 2011 adresovaný okresnému súdu (bez jeho prijímacej pečiatky) označený ako „Vyjadrenie   sa   k podanému   odvolaniu“. Posledný   odsek   predmetného   vyjadrenia   (jeho záver na druhej strane listu) obsahuje text tohto znenia: „Na základe vyššie uvedených skutočností žiadame dovolací súd, aby podané dovolanie odmietol a priznal žalovanému náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   197,40   EUR.   Trovy   právneho   zastúpenia žiadame poukázať na účet... vedený...“

8. Nahliadnutím do súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 86/2008 ústavný súd zistil, že na č. l. 113 je podanie sťažovateľky z 19. mája 2011 označené ako „Vyjadrenie sa k podanému dovolaniu“ adresované okresnému súdu a označené jeho prijímacou pečiatkou s dňom   doručenia   23.   mája   2011.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetnému   vyjadreniu (zaslanému elektronickou poštou) chýba druhá strana (teda aj uplatnenie nároku na trovy dovolacieho konania, ako aj elektronický podpis), a na v poradí ďalšom liste č. l. 114 je „Plnomocenstvo“ sťažovateľky jej právnemu zástupcovi z 19. mája 2011.

9. Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov konania (body 6.1 a 6.2) k podstatnej skutočnosti   (t.   j.   doručeniu,   resp.   nedoručeniu   úplného   vyjadrenia   sťažovateľky k dovolaniu)   majúcej   zásadný   vplyv   na   rozhodovanie   o predmete   sťažnosti   (bod   13 v spojení s bodom 3, t. j. o porušení označených práv rozhodnutím najvyššieho súdu v časti o trovách dovolacieho konania) požiadal ústavný súd listom z 8. februára 2012 ministerku spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerka   spravodlivosti“)   o podanie informácie, «koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom portálu www.ezaloby.justice.sk dňa 20. 5. 2011 s číslom podania 0900612411“ so zameraním sa na dvojstranové   podanie   advokáta   sťažovateľky   JUDr.   M.   V.,   K.   z   19.   mája   2011 adresované   okresnému   súdu   k   sp.   zn.   5   C   86/2008,   označené   ako   „vyjadrenie   sa   k podanému dovolaniu“, najmä či toto podanie malo aj druhú stranu (t. j. druhý list) a či (v akom kvantitatívnom stave) bolo ďalej odoslané do predmetného spisu okresného súdu. Ako príloha dvojstranového (dvojlistového) vyjadrenia mala byť jednostranová (jednolistová) plná moc sťažovateľky pre advokáta.».

10.   Ministerka   spravodlivosti   v informácii   č.   17340/2012/90-11859   z 20. februára 2012 uviedla: «v súvislosti s Vašou žiadosťou č. I. ÚS 427/2011 zo dňa 8. februára 2012 ohľadom podania „koľko súborov a s akým počtom strán bolo podaných prostredníctvom portálu   www,ezaloby.justice.sk   dňa   20.   5.   2011   s   číslom   podania   0900612411“   so zameraním sa na dvojstranové podanie advokáta sťažovateľky JUDr. M. V., K. z 19. mája 2011 adresované okresnému súdu k sp. zn. 5 C 86/2008, označené ako „vyjadrenie sa k podanému dovolaniu“ Vám oznamujem, že dané podanie obsahovalo 2 dokumenty: vyjadrenie.zep − 2 stránkový dokument plná moc.zep − 1 stránkový dokument Dokumenty boli prezreté certifikovaným nástrojom na prácu so ZEP dokumentmi QSIgn 4.2 od spoločnosti A., a. s.»

11. Ústavný súd v danej veci upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich oznámeniami   a vyhodnotení   svojich   zistení   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou tvrdené porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 138/2011 z 27. júla 2011 (pozri tiež body 3 a 4).

14.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15.   Námietky   sťažovateľky   týkajúce   sa   ňou   tvrdeného   porušenia   jej   základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s označeným uznesením najvyššieho súdu, sú založené na jej tvrdení   o   nesprávnej   a ústavne   nekonformnej   aplikácii   relevantných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   pri   rozhodovaní   o trovách   dovolacieho   konania,   keď najvyšší súd rozhodol „bez toho, aby sa zaoberal či a ak áno, ktorá strana zastavenie konania zavinila“ (pozri bod 3).

16.   Ústavný   súd   v   prvom   rade   konštatuje,   že   jeho   úlohou   nie   je   zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom   ochrany ústavnosti.   Táto právomoc spolu   s právomocou   podľa   čl. 127 ods.   1 ústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.

17.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   také rozhodnutia   všeobecných   súdov,   ak   v   konaní,   ktoré   im   predchádzali,   alebo   samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

18.   Pokiaľ   ide   o sťažovateľkou   namietané   porušenie   jej   základného   práva   podľa čl. 46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   označeným   rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc   všeobecných   súdov.   V právomoci   ústavného   súdu   zostalo   následne   iba posúdenie, či účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o dovolaní uznesením sp. zn. 4 Cdo 138/2011 z 27. júla 2011 sú zlučiteľné s označeným článkom   ústavy   a dohovoru. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   sťažovateľky predovšetkým   zobral   do   úvahy   to,   že   namietala   porušenie   základného   práva   na   súdnu ochranu,   ktoré   je   v demokratickej   spoločnosti   natoľko   závažné,   že   pri   jeho   výkone neprichádza   do   úvahy   (zo   strany   súdov)   ani   jeho   zužujúci   výklad   a ani   také   formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie.

19. Najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým dovolacie konanie zastavil a žiadnemu   z účastníkov   nepriznal   trovy   konania,   po   oboznámení   postupu   konania a rozhodnutí   okresného   súdu   a krajského   súdu   v podstatnom   odôvodnil   takto: „Vo   veci podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudky oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dovolacie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   ako   súd   dovolací   (§   10a   ods.   1   O.   s.   p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené...

Dovolateľ   v   dovolacom   konaní   musí   byť   zastúpený   advokátom,   pokiaľ   nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.).

Nedostatok   podmienky   povinného   zastúpenia   dovolateľa   v   dovolacom   konaní   je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a v dovolaní pripojí plnomocenstvo. Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu a zástupca mu nebude pridelený ani súdom podľa § 30 O. s. p., súd dovolacie konanie zastaví.

Vzhľadom   k   tomu,   že   v   danej   veci   dovolateľ   nielenže   nemá   právnické   vzdelanie predpokladané ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., ale k podanému dovolaniu nepripojil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní Okresný súd Michalovce ho výzvou z 5. apríla 2011 (doručenej mu 19. apríla 2011), neskôr aj   uznesením   z   24.   júna   2011   č.   k.   5   C   86/2008-118   (doručeným   do   vlastných   rúk 29. júna 2011) vyzval, aby tento nedostatok povinného zastúpenia odstránil predložením plnomocenstva udeleného advokátovi. Súd dovolateľa zároveň poučil o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu podľa § 30 O. s. p. Dovolateľ na výzvu súdu reagoval podaním z 3. júla   2011,   v   ktorom   uvedený   nedostatok   povinného   právneho   zastúpenia   však neodstránil a nepožiadal ani o ustanovenie zástupcu podľa § 30 O. s. p.

Keďže dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania (nedostatok právneho zastúpenia v dovolacom konaní), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie podľa § 104 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. zastavil.

O   trovách   dovolacieho   konania   rozhodol   podľa   §   146   ods.   1   písm.   c/   O.   s.   p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p...“

20.   V kontexte   sťažovateľkou   podanej   sťažnosti   sa   ústavný   súd   zaoberal predovšetkým   preskúmaním   (posúdením)   námietky   sťažovateľky   spočívajúcej   v tvrdení o nesprávnej   a ústavne   nekonformnej   aplikácii   relevantných   ustanovení   Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania.

21. Z obsahu odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že jeho rozhodnutie v časti o trovách konania spočíva len v označení aplikovaných právnych noriem [„§ 146 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243 b ods. 5 OSP a § 224 ods. 1 OSP“], čo   spôsobuje   jeho nepreskúmateľnosť   pre   nevysvetlenie   (neuvedenie)   dôvodov, prečo   sa   najvyšší   súd,   aj   keď   mal   dostatočne   zistený   skutkový   stav   na   zastavenie dovolacieho konania „podľa § 104 ods. 2 OSP“, rozhodol aplikovať ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, a nie ustanovenie § 146 ods. 2 OSP (ako to namieta sťažovateľka, pozn.). Dostatočné „dovysvetlenie“ dôvodu aplikácie § 146 ods. 1 písm. c) OSP uvedené v stanovisku predsedu najvyššieho súdu z 18. januára 2012 (bod 6.1) o neúplnosti podania sťažovateľky   (bez   návrhu   na   priznanie   trov   dovolacieho   konania)   poukazujúce na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP („o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh...“) však v odôvodnení jeho uznesenia z 27. júla 2011 absentuje. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu o trovách konania (vo svetle najmä dodatočných zistení   od   ministerky   spravodlivosti   –   pozri   bod   10)   spôsobuje   objektívne   vzaté   jeho nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť.

22. Ústavný súd v rozsahu dôvodov uvedených v sťažnosti preskúmal protichodné tvrdenia   účastníkov   (sťažovateľky   a označeného   porušovateľa)   týkajúce   sa   vo   veci podstatnej   faktickej   skutočnosti   –   ne/doručenia   úplného   vyjadrenia   sťažovateľky k dovolaniu (pozri body 6.1, 6.2, 7 až 10). Zistenia a konštatácie ústavného súdu zahrnuté v bodoch 20 a 21 dostatočne odôvodňujú záver, že najvyšší súd vychádzal pri rozhodovaní o trovách   dovolacieho   konania   z nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu   (zrejme spôsobeného okresným súdom nenáležitým postupom pred postúpením veci dovolaciemu súdu), čo následne z objektívneho pohľadu prispelo k arbitrárnemu rozhodnutiu najvyššieho súdu   v časti   jeho   rozhodnutia   o trovách   konania.   Z tohto   pohľadu   nie   je   podstatnou skutočnosť, že najvyšší súd vychádzal z údajov jemu známych zo spisového materiálu, ak následne na základe iných relevantných informácií (bod 10) vyplynulo, že sťažovateľka v rámci jej vyjadrenia k dovolaniu riadne doručila tomu určenému orgánu aj druhú stranu vyjadrenia, v rámci ktorej si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Účastník konania nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú stratu časti procesne relevantného dokumentu bez ohľadu na to, či sa tak stalo v rámci ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo všeobecného súdu. Táto zodpovednosť svedčí objektívne vzaté orgánu verejnej moci.

23.   Keďže   ústavnému   súdu   neprislúcha   zaoberať   sa   podrobným   zisťovaním skutkového   stavu   a ani jeho   hodnotením   (bod   16),   vzhľadom   na   pochybenia   vzniknuté v priebehu   dovolacieho   konania   (u   najvyššieho   súdu   hoc   aj   nevedomým)   ústavný   súd v rámci   ústavnej   ochrany   práv   sťažovateľky   okrem   vyslovenia   porušenia   sťažovateľkou označených   práv   (bod   1   výrokovej   časti   nálezu)   rozhodol   o zrušení   namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.

24. Najvyšší súd v ďalšom konaní, zoberúc zreteľ na dodatočne zistené skutočnosti (najmä bod 10), upriami pozornosť na také zistenie skutkového stavu, ktoré bude spôsobilé vytvoriť dostatočný základ na rozhodnutie dovolacieho súdu o trovách dovolacieho konania ústavne konformným spôsobom.

25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia   advokátom.   Advokát   vykonal   dva   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 30. septembra 2011. Odmena za jeden úkon   právnych   služieb   v zmysle   §   11   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2011   patrí   advokátovi   odmena z výpočtového základu, ktorý je 741 €, t. j. 123,50 €, a režijný paušál 7,41 €, teda spolu 130,91 €. Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom v roku 2011 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu 261,82 €. V roku 2012 vykonal advokát 1 právny úkon (vyjadrenie z 18. januára 2012 k stanovisku predsedu   najvyššieho súdu). Za tento úkon mu prináleží odmena v sume 134,70 € (1/6 z výpočtového základu 763 €, t. j. 127,16 €, a režijný paušál 7,63 €). Právnemu zástupcovi prináleží celková odmena za zastupovanie pred ústavným súdom v sume 396,52 € (261,82 € za úkony v roku 2011 a 134,70 € za úkon v roku 2012), ktorú je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012