znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 426/2010-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., S., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/2 Pz 44/10, postupom Krajského súdu v Prešove   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   CoE   23/2008,   Okresného   súdu   Humenné v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Er   120/2008   a Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 351/2009 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. V.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2010 doručená sťažnosť JUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) pod č. k. VI/2 Pz 44/10-4, postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 CoE 23/2008, Okresného   súdu   Humenné   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 Er 120/2008   a Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Er 351/2009.

2.   Po   oboznámení   sa   s obsahom   sťažnosti   a jej   prílohami   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľ sa ako oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 387 622 Sk s príslušenstvom od povinného V. Š.. Okresný súd Humenné vydal 14. februára 2008 pod sp. zn. 15 Er 120/2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. R. F. Povinný vzniesol proti exekúcii námietky, ktoré odôvodnil tým, že sumu ktorá bola   predmetom   exekúcie,   uhradil   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   ešte   v roku   2005. Okresný súd uznesením sp. zn. 15 Er 120/2008 z 23. mája 2008 námietkam povinného vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom vytýkal súdu prvého stupňa,   že   neúplne   zistil   skutkový   stav   veci.   O   odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu okresného súdu z 23. mája 2008 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 14 CoE 23/2008 z 11. decembra 2008 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Vec je v súčasnosti vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12 Er 351/2009, pretože zákonný sudca, ktorému bola táto vec na okresnom súde pridelená, ako   aj   ostatní   sudcovia   okresného súdu   boli   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   9 NcC 2/2009   z 10. februára 2009 vylúčení z prerokúvania a rozhodovania.

Ústavný súd zo sťažnosti ďalej zistil, že sťažovateľ z dôvodu nesúhlasu s uznesením krajského súdu z 11. decembra 2008 podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Podnet bol Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) 22. januára 2010   odložený   ako   nedôvodný.   Sťažovateľ   preto   podal   opakovaný   podnet   na   podanie mimoriadneho   dovolania.   Opakovaný   podnet   bol   vybavený   prokurátorom   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   tak,   že   bol   opäť odložený. O vybavení podnetu bol sťažovateľ upovedomený podaním sp. zn. VI/2 Pz 44/10 zo 4. februára 2010.  

3.   Sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal   nález   v ktorom   vysloví,   že   jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli   postupom   generálneho   prokurátora,   krajského   súdu,   Okresného   súdu   Humenné a Okresného   súdu   Vranov   nad Topľou   porušené.   Sťažovateľ   požiadal,   aby ústavný   súd nálezom   zároveň   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu   Humenné sp. zn. 15 Er 120/2008 z 23. mája 2008, ako aj uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 CoE 23/2008 z 11. decembra 2008 a vec vrátil Okresnému súdu   Vranov nad Topľou   na nové konanie a rozhodnutie. Súčasťou sťažnosti je tiež žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 € a náhradu trov jeho právneho zastúpenia. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal o prioritné prerokovanie sťažnosti.

II.

4.   Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa

postupom okresného súdu a krajského súdu

6. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

7.   Ústavný   súd   je podľa   §   20 ods.   3   zákona o ústavnom   súde   viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia, ktoré nemôže doplniť petit.

8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s postupom a najmä   uznesením   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Er 120/2008 z 23. mája 2008, ktorým okresný súd vyhovel námietkam povinného, a taktiež s postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 14 CoE 23/2008 z 11. decembra 2008, ktorým potvrdil uznesenie   okresného   súdu   z 23.   mája   2008.   Sťažovateľ   nesúhlasí   s rozhodnutím o námietkach   vznesených   povinným   proti   exekúcii   o vymoženie   sumy   387   622   Sk s príslušenstvom.

9. Podľa zistenia ústavného súdu predmetné konanie o námietkach povinného proti exekúcii   bolo   právoplatne   skončené   5.   februára   2009,   keď   nadobudlo   právoplatnosť uznesenie okresného súdu o námietkach proti exekúcii z 23. mája 2008. Keďže sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 22. júna 2010 (na poštovú prepravu podaná 21. júna 2010), stalo   sa   tak   zjavne   po uplynutí   dvojmesačnej   lehoty   od   právoplatnosti   sťažovateľom označených rozhodnutí.

Z   už uvedeného vyplýva, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných   práv   a slobôd   na   ústavnom   súde   podľa   čl.   127   ústavy,   už   uplynula   lehota ustanovená   pre   tento   typ   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namietal postup okresného súdu a krajského súdu odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa

postupom generálneho prokurátora

10. Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ 18. januára 2010 podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti označenému uzneseniu krajského súdu z 11. decembra 2008 v spojení s označeným uznesením okresného súdu z 23. mája 2008.  

Krajská prokuratúra vybavila podnet na podanie mimoriadneho dovolania listom z   22.   januára   2010,   v ktorom   bolo   sťažovateľovi   oznámené   odloženie   jeho   podnetu. Sťažovateľ podal opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý generálna prokuratúra vybavila namietaným odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. O   vybavení   opakovaného   podnetu   bol sťažovateľ vyrozumený podaním sp. zn. VI/2 Pz 44/10   zo   4.   februára   2010, v ktorom po analýze dotknutej právnej úpravy [§ 243e a § 243f Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)] generálna prokuratúra konštatovala, že neboli zistené dôvody na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 OSP.

11. Podľa sťažovateľa postupom generálnej prokuratúry, ktorá neakceptovala jeho opakovaný   podnet   na podanie   mimoriadneho   dovolania, malo   dôjsť   k   porušeniu   jeho označených   práv.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   uvádza,   že   na   vyhovenie   podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania   nie   je   právny   nárok,   t.   j.   právnickej   osobe   alebo fyzickej   osobe,   ktorá   takýto   podnet   podala,   nevzniká   právo   na   jeho   akceptovanie a generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana   (I. ÚS 19/01,   II. ÚS 176/03).   Z   toho   dôvodu   generálny   prokurátor   nemôže odložením   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   t. j.   jeho   neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04).

12. Vychádzajúc z § 34 ods. 1 v spojení s § 35 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o   prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   podaním   opakovaného   podnetu   vzniklo sťažovateľovi právo, aby sa ním generálna prokuratúra zaoberala, t. j. prešetrila postup krajskej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   podnetu   z 18. januára   2010   na   podanie mimoriadneho dovolania. Z obsahu namietaného podania zo 4. februára 2010 vyplýva, že generálna prokuratúra   opakovaný podnet sťažovateľa riadne prešetrila a prijala k nemu záver, ktorý je primeraným spôsobom zdôvodnený, nie je arbitrárny, a preto z ústavného hľadiska akceptovateľný.  

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnou prokuratúrou pod sp.   zn.   VI/2   Pz   44/10   zo   4.   februára   2010,   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru, a preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13. Rovnaký právny názor o zjavnej neopodstatnenosti zaujal ústavný súd aj k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu Okresného súdu Vranov nad Topľou ako súdu, ktorému bola vec prikázaná po vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Humenné. Po oboznámení   sa   s obsahom   spisu,   ako   aj   z vlastného   zisťovania   ústavný   súd   zistil,   že exekučná vec sťažovateľa je vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12 Er 351/2009. Sťažovateľ však vôbec neodôvodnil, akým spôsobom mal Okresný súd Vranov nad Topľou súd porušiť ním označené práva, napriek tomu, že sťažnosť podal aj proti postupu tohto súdu. Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a právami, ktorých porušenie sťažovateľ v sťažnosti namietal. Z uvedeného dôvodu potom ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné aj   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   napádal   postup   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou, odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

14. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010