SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 425/2015-35
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňákaa Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kanceláriaGEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, vo vecinamietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práva slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Tpo 20/15zo 16. júla 2015 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskejrepubliky a jeho práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 Tpo 20/15zo 16. júla 2015 p o r u š e n é b o l i.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania ⬛⬛⬛⬛ v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov)na účetadvokátaJUDr.JánaGerega,AdvokátskakanceláriaGEREG& MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5,čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľačl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 2 Tpo 20/15 zo 16. júla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu zo 16. júla2015“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 45/2015 z 10. júla 2015 (ďalej len „uznesenieokresného súdu z 10. júla 2015“) bol sťažovateľ prepustený na slobodu s tým, že okresnýsúd jeho väzbu nahradil prijatím peňažnej záruky zloženej ⬛⬛⬛⬛ v sume30 000 €, ako aj jeho písomným sľubom, pričom mu boli zároveň uložené obmedzeniaa povinnosti spočívajúce v zákaze vycestovania do zahraničia, zamestnať sa alebo sapreukázateľne uchádzať o zamestnanie, ako aj pravidelne dvakrát mesačne dostavovať sak probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Revúca.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „prokurátor“) podalproti uzneseniu okresného súdu z 10. júla 2015 po jeho vyhlásení sťažnosť priamo dozápisnice z pojednávania, ktorú písomne odôvodnil 14. júla 2015. Uvedená písomnosť boladoručená Advokátskej kancelárii GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., až 17. júla 2015.
Krajský súd uznesením zo 16. júla 2015 rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku o zrušení uznesenia okresného súdu z 10. júla 2015, žiadosť sťažovateľao prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku zamietol a ponechal ho naďalejvo väzbe, podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal peňažnú záruku zloženú ⬛⬛⬛⬛ v sume 30 000 € ako náhradu jeho väzby, podľa § 80 ods. 1 písm. b)Trestného poriadku neprijal písomný sľub sťažovateľa a podľa § 80 ods. 1 písm. c)Trestného poriadku väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačnéhoúradníka.
Uznesenie krajského súdu zo 16. júla 2015 podľa sťažovateľa trpí vadamispočívajúcimi v porušení viacerých článkov ústavy, dohovoru, ako aj ustanovení Trestnéhoporiadku.
Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukázal na to, že krajský súd o sťažnostiprokurátora rozhodol 16. júla 2015, t. j. jeden deň pred tým, ako boli písomné dôvodysťažnosti prokurátora doručené jeho obhajcovi do jeho sídla poštou. Sťažovateľovi doväznice uvedená písomnosť nebola doručená vôbec. Krajskému súdu boli písomné dôvodysťažnosti prokurátora doručené z okresného súdu faxom.
Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sak dôvodom sťažnosti prokurátora, pretože uvedená písomnosť mu nebola doručená a jehoobhajcovi bola doručená až deň po rozhodnutí krajského súdu. Uvedeným postupomkrajského súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k výraznému zásahu do jeho práv obhajoby.Konanie v predmetnej veci je v štádiu prípravného konania. Sťažovateľ je vo väzbeod 27. marca 2015 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a väzbaje vykonávaná v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica.
Všeobecné súdy podľa sťažovateľa síce preskúmavali zákonnosť jeho väzbyurýchlene, avšak zároveň mu svojím postupom znemožnili vyjadriť sa k písomnýmdôvodom sťažnosti prokurátora a uvedené pochybenie nebolo odstránené ani v konanípredchádzajúcom vydaniu uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015. Uvedeným postupom,t. j. nedoručením písomných dôvodov sťažnosti prokurátora sťažovateľovi, bolosťažovateľovi znemožnené vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam jeho väzby a k porušeniuzásady rovnosti zbraní, zásady kontradiktórnosti konania, ako aj práva na spravodlivý súdnyproces, a to o to výraznejšie, že pred krajským súdom došlo k zmene uznesenia okresnéhosúdu z 10. júla 2015.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktoromvysloví, že uznesením krajského súdu zo 16. júla 2015 došlo k porušeniu jeho základnýchpráv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 37ods. 3 listiny a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zruší uvedené uzneseniea prikáže krajskému súdu prepustiť ho z väzby a zároveň zaviaže krajský súd na úhradu trovkonania v sume 355,73 €.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.I. ÚS 425/2015-14 zo 4. novembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v časti namietanéhoporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4dohovoru a vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej sťažnosti podaním sp. zn. Spr1359/15 z 30. novembra 2015 vyjadril krajský súd prostredníctvom svojho podpredsedu,ktorý vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa v podstatnom uviedol:
«V súvislosti so sťažnosťou uvádzam, že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) nemá momentálne k dispozícii spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/45/2015, ale vychádza výlučne zo zberných spisov krajského súdu a to sp. zn. 2Tpo/20/2015 a 2Tpo/30/2015.
Podstatou sťažnosti sťažovateľa je, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom sťažnosti prokurátora pri rozhodovaní krajského súdu pod sp. zn. 2Tpo/20/2015, ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015, pretože tieto sťažovateľovi neboli vôbec doručené a jeho obhajcovi boli dôvody sťažnosti doručené až v deň rozhodovania odvolacieho súdu.
K obsahu sťažnosti v trestnej veci obvineného ⬛⬛⬛⬛ uvádzam, že krajský súd uznesením na neverejnom zasadnutí dňa 16. júla 2015 prejednal sťažnosť krajského prokurátora proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/45/2015 zo dňa 10. júla 2015 a svojim rozhodnutím zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. júla 2015 v zmysle ust. § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť obvineného ⬛⬛⬛⬛ o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a obvineného ⬛⬛⬛⬛ ponechal aj naďalej vo väzbe. Podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku peňažnú záruku zloženú ⬛⬛⬛⬛ v sume 30.000,- Eur ako náhradu väzby obvineného ⬛⬛⬛⬛ neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku písomný sľub obvineného ⬛⬛⬛⬛ neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzbu obvineného ⬛⬛⬛⬛ nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Predmetná trestná vec napadla na krajský súd dňa 13. júla 2015. Senát 2To má pojednávacie dni vo štvrtky a preto v rámci urýchleného rozhodovania o väzobných veciach, čo je zaužívaná súdna prax, bol nariadený termín neverejného zasadnutia na deň 16. júla 2015. Zo zberného spisu nie je preukázateľné, či a kedy bola sťažnosť prokurátora doručená obvinenému, resp. jeho obhajcovi do advokátskej kancelárie. Je zrejmé, že pokiaľ by odvolací súd nevyhovel sťažnosti krajského prokurátora a obvinený by bol prepustený z väzby na slobodu, tak ako rozhodol okresný súd, nebol by podával ústavnú sťažnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi explicitne na strane 3 v súvislosti s prijatím peňažnej záruky poukázal na absenciu výnimočných okolností prípadu, ktorých preukázanie je zásadné pre nahradenie dôvodov väzby niektorým zo zákonných spôsobov, kde zdôrazňuje, že obvinený ⬛⬛⬛⬛ môže reálne pokračovať v trestnej činnosti, čo je umocnené skutočnosťou, že protiprávneho konania sa mal dopustiť v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý trest mu bol uložený za rovnakú trestnú činnosť.
Ďalej by som chcel poukázať aj na rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2Tpo/30/2015 zo dňa 8. októbra 2015, kedy na neverejnom zasadnutí prejednával sťažnosť krajského prokurátora a obvinených ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/45/2015 zo dňa 2. októbra 2015, kedy tak isto o tejto väzobnej veci Krajský súd v Banskej Bystrici konal urýchlene. Týmto rozhodnutím bol obvinený prepustený z väzby na slobodu. V tomto rozhodnutí na strane 5 v závere rozhodnutia zo dňa 8. októbra 2015 sp. zn. 2Tpo/30/2015 krajský súd konštatuje, že ďalšia ponúknutá peňažná záruka a to zvýšená z čiastky 30.000,- Eur oproti rozhodnutiu zo 16. júla 2015 sp. zn. 2Tpo/20/2015 na 40.000,- Eur; že takáto výška je už dostatočná, aby odstránila obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, nakoľko takáto čiastka by predstavovala citeľnú ujmu pre zložiteľa peňažnej zámky.
K argumentácii sťažovateľa, že mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k dôvodom sťažnosti prokurátora uvádzam, že tak sťažovateľ, ako aj jeho obhajca poznali argumentáciu krajského prokurátora k žiadosti o prepustenie z väzby. Túto argumentáciu použil prokurátor vo svojom stanovisku k žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu (číslo listu 3 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/45/2015 zo dňa 10. júla 2015), ako i pri záverečnom návrhu po výsluchu sťažovateľa pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý vo veci rozhodoval. Z týchto dôvodov mám za to, že tak argumentácia sťažovateľa, ako i prokurátora bola v čase rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici všetkým účastníkom známa a bolo len výlučne na príslušnom súde, ako sa s touto argumentáciu vysporiada vo svojom rozhodnutí.
Z ust. § 2 ods. 6 Trestného poriadku vyplýva požiadavka, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy vybavovali a rozhodovali väzobné veci prednostne a urýchlene. Táto skutočnosť musí byť sťažovateľovi a jeho obhajcovi známa.
... súhlasíme s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»
Právny zástupca v podaní z 9. decembra 2015 doručenom ústavnému súdu11. decembra 2015 uviedol:
„... trvám na pôvodnom stanovisku a k vyjadreniu Krajského súdu udávam, že toto je neopodstatnené a teda aj právne bezvýznamné.... súhlasím s tým, aby sa upustilo od ústneho pojednávania o prijatom návrhu...“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámenísa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosťprerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti lenna základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúcehosúdneho spisu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobodyinak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovenýzákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený predsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a máprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môžepodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo inýmspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodolo zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobodynezákonné.
Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, podľa ktorého nedoručenímdôvodov sťažnosti prokurátora došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania,porušeniu jeho práva na obhajobu, a tým aj práva na spravodlivé súdne konanie prirozhodovaní o väzbe.
Podľa názoru krajského súdu k porušeniu práv sťažovateľa nedošlo, pretože taksťažovateľ, ako aj jeho obhajca poznali argumentáciu prokurátora k podanej sťažnosti,pretože túto použil už vo svojom stanovisku k žiadosti sťažovateľa o prepustenie naslobodu.
Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na svoju doterajšiujudikatúru (napr. sp. zn. II. ÚS 18/2013), v ktorej už uviedol, že súdne konanie v súvislostis rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahyvyjadrené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahujena konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené v odseku 1 nemožno bezďalšieho uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z doterajšej judikatúry vyplýva, žeurčité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovorupri rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosťpredložiť argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručenákontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska c. Poľskoa ďalšie).
Osoba vo väzbe musí mať možnosť predložiť súdu argumenty a dôvody protiponechaniu vo väzbe. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátorao odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právooboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súduo väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bolaobvinenému, resp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosťobhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšejpozície v porovnaní s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečeniekontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujúzákladné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnejslobody väzbou (III. ÚS 198/05, II. ÚS 18/2013).
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkovtreba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné, či podľanázoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významnéalebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník konania.Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013).
Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý súdnyproces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámcipreskúmavania dôvodnosti väzby (II. ÚS 18/2013).
Pri skúmaní daného prípadu je potrebné z pohľadu ústavného súdu najprvkonštatovať, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že dôvody sťažnosti prokurátoraneboli sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi zo strany súdov zúčastnených na rozhodovanív tejto veci vôbec doručené pred vydaním uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015,a preto sa sťažovateľ nemohol k týmto dôvodom vyjadriť. Podľa presvedčenia ústavnéhosúdu stanovisko krajského súdu nemožno akceptovať. Posúdenie otázky, či dôvodysťažnosti prokurátora obsahujú nové okolnosti a či je preto z pohľadu sťažovateľa potrebnésa k nim vyjadrovať, je výlučne vecou sťažovateľa, lebo iba on môže posúdiť otázkupotreby reagovať na argumentáciu protistrany.
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd uznesením z 10. júla 2015 v predmetnejveci rozhodol a prokurátor pri vyhlásení tohto uznesenia podal sťažnosť priamodo zápisnice. Písomné dôvody sťažnosti prokurátora boli okresnému súdu doručené osobne15. júla 2015, avšak spis v predmetnej veci sa od 13. júla 2015 nachádzal už na krajskomsúde. Krajská prokuratúra svoje podanie zo 14. júla 2015 doručila v ten istý deň 17. júla2015 sťažovateľovi i jeho obhajcovi. Krajský súd v predmetnej veci rozhodol uznesenímzo 16. júla 2015.
Povinnosťou súdov zúčastnených na rozhodovaní v predmetnej veci bolo v záujmenaplnenia, resp. zachovania práva sťažovateľa na obhajobu presvedčiť sa, či bolasťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi poskytnutá dostatočná a primeraná možnosťna vyjadrenie sa k podaniu zo 14. júla 2015 ešte pred rozhodovaním v tejto veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako ajjeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovaniev porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, ktoporušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
Z vyjadrenia krajského súdu z 30. novembra 2015 vyplýva, že krajský súd uznesenímsp. zn. 2 Tpo 30/2015 z 8. októbra 2015 okrem iného rozhodol aj o prepustení sťažovateľaz väzby. S ohľadom na túto skutočnosť sa už rozhodovanie o návrhu sťažovateľa nazrušenie uznesenia krajského súdu zo 16. júla 2015 a prikázanie jeho prepustenia na sloboduústavným súdom stalo bezpredmetným.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trovkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ichúhradu v celkovej sume 355,73 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzalz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.
S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podaniesťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 296,44 € vrátane režijného paušálu. Právnyzástupca si uplatňoval aj nárok na zvýšenie sumy o 20 %, keďže je platiteľom DPH, avšakústavnému súdu nepredložil osvedčenie o registrácii DPH. Ústavný súd nepriznal úhradutrov za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 (stanovisko k vyjadreniu okresnéhosúdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutieústavného súdu.
Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákonao ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. januára 2016