znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 425/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Slovenská   produkčná,   a.   s., Brečtanová   1,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Petrom   Ďurčekom,   Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava III sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   Slovenská   produkčná,   a.   s., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 7. novembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Slovenská produkčná, a. s., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 57/2012 konal   okresný   súd   najprv   o návrhu   z 18.   júna   2012,   ktorým   sa   navrhovatelia   domáhali vydania   predbežného   opatrenia,   ktorým   by   okresný   súd   uložil   sťažovateľke   povinnosť zdržať sa verejného prenosu audiovizuálnych diel tvoriacich druhú sériu televízneho seriálu „Dr.   Ludsky“.   Uvedené   predbežné   opatrenie   okresný   súd   vydal   17.   júla   2012 a navrhovateľom súčasne uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia podali   proti   sťažovateľke   návrh   vo   veci   samej.   Navrhovatelia   podali   návrh   na   začatie konania vo veci samej 17. septembra 2012, ktorému okresný súd pridelil identickú spisovú značku, akú mal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, t. j. sp. zn. 45 C 57/2012 a na prerokovanie   a rozhodnutie   bol   tento   návrh   pridelený   identickej   sudkyni   okresného súdu, ktorá rozhodovala aj o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Na   pojednávaní   nariadenom   okresným   súdom   vo   veci   samej   na   4.   apríl   2013, sťažovateľka vzniesla námietku nezákonného sudcu prerokovávajúceho danú vec dôvodiac tým, že návrh na začatie konania vo veci samej   nebol pridelený pomocou   technických prostriedkov   náhodným   výberom   zákonnému   sudcovi   okresného   súdu   a nebola   mu pridelená nová spisová   značka, ale bol iba bez ďalšieho priradený pod spisovú   značku konania, predmetom ktorého bolo prerokovanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia tej   istej   sudkyni   okresného   súdu   bez   náhodného   výberu.   Z dôvodu   uvedenej   námietky sťažovateľky okresný súd pojednávanie konané 4. apríla 2013 odročil na neurčito, avšak následne   podľa   tvrdenia   sťažovateľky   bez   toho,   aby   bolo   o jej   námietke   akýmkoľvek spôsobom rozhodnuté, okresný súd nariadil vo veci nové pojednávanie na 17. október 2013, žiadosti sťažovateľky o odročenie ktorého nevyhovel, pričom na tomto pojednávaní bola sťažovateľka   oboznámená   so   stanoviskom   predsedu   okresného   súdu,   podľa   ktorého „... vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty nie je možné spis preradiť do inej spisovej kancelárie...“, ktoré okresný súd považoval za rozhodnutie o námietke sťažovateľky vo veci nezákonného   sudcu,   a následne   napádaným   uznesením   sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu.

Podľa sťažovateľky napádané uznesenie sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013 je neústavné a arbitrárne, pretože bolo vydané sudcom, ktorého v danej veci nie je možné považovať za zákonného sudcu, pretože „...Návrh vo veci samej nebol pridelený sudcovi náhodným výberom, ale účelovým konaním pracovníkov prvostupňového súdu a zároveň o procesnom návrhu žalovaných, ktorý sa bezprostredne dotýkal práv sťažovateľky rozhodol napadnutým rozhodnutím nezákonný sudca....

Sťažovateľka namieta, že nakoľko v prejednávanej veci nešlo o vydanie Predbežného opatrenia v konaní vo veci samej, ale pred začatím konania vo veci samej, je potrebné na oba návrhy žalobcov prihliadať ako na samostatné písomné podania, ktoré majú vyvolať účinky začatia konania....

Po prijatí podania sa vždy zároveň založí nový súdny spis a pridelí sa mu nová spisová značka (§ 170 ods. 1 Spravovacieho poriadku) s tým, že pridelenie zákonného sudcu sa.   realizuje   náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov   a   programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí....

Na   základe   uvedených   skutočností   má   sťažovateľka za   to,   že   nepridelením novej spisovej značky Návrhu vo veci samej, ktorá by bola odlišná od spisovej značky konania o vydanie Predbežného opatrenia a nepridelenie Návrhu vo veci samej prostredníctvom náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov zákonnému sudcovi, došlo   zo   strany   okresného   súdu   ku   konaniu,   ktoré   vzbudzuje   dôvodné   pochybnosti   o možnom ovplyvňovaní prideľovania vecí v rozpore s právom sťažovateľky nebyť odňatý zákonnému sudcovi.

Sťažovateľka namieta, že okresný súd rovnako pochybil aj pri prejednávaní Návrhu vo   veci   samej,   nakoľko   napriek   vznesenej   námietke   zákonného   sudcu   pokračoval v prejednávaní veci bez toho, aby o predmetnej námietke riadne rozhodol a navyše vydal procesné   rozhodnutie   (napadnuté   rozhodnutie),   ktoré   je   spôsobilé   zasiahnuť   do   práv sťažovateľky.“.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovateľka   žiada, aby po prijatí   jej   sťažnosti   na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Slovenská. produkčná, a.s., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 35 843 624, právo podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom, uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   III,   sp.   zn:   45   C/57/2012   -   449   z   24.10.2013, porušené bolo.

2.   Uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   III,   sp.   zn:   45   C/57/2012   -   449   z 24.10.2013,   sa   a   vec   sa   vracia   Okresnému   súdu   Bratislava   III   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie.

3. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť spoločnosti Slovenská produkčná, a.s.,   so   sídlom   Brečtanová   1,   831   01   Bratislava,   IČO:   35   843   624,   trovy   právneho zastúpenia vo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala - Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 45 C 57/2012 z 24. októbra 2013, k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že okresný   súd,   resp.   jeho nezákonný sudca   vydal   napádané uznesenie aj napriek nerozhodnutiu   o   sťažovateľkou   vznesenej   námietke   nezákonného   sudcu,   ktorú   uplatnila z dôvodu, že návrh na konanie vo veci samej nebol podľa nej konajúcej sudkyni okresného súdu pridelený pomocou technických elektronických prostriedkov náhodným výberom.

V   súvislosti   s postupom   okresného   súdu,   ktorý   vyústil   do   vydania   napádaného uznesenia,   ústavný   súd   poukazuje   v   prvom   rade   na   skutočnosť,   že   ústavné   súdnictvo a právomoc   ústavného   súdu   sú   vybudované   predovšetkým   na   zásade   prieskumu   vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem [zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)].   Ide   o   jeden   zo základných   princípov,   ktoré   ovládajú   konanie   pred   ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa relevantnej časti § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté   vo veci   samej, možno   odôvodniť   aj tým, že v konaní došlo   k   vadám uvedeným   v   §   221   ods.   1   OSP,   pričom   podľa   §   221   ods.   1   písm.   g)   OSP   je   jedným z takýchto dôvodov aj to, že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V danom prípade sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom síce napáda uznesenie procesnej povahy (bola ním pripustená zmena žalobného petitu, pozn.) vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 57/2012, pretože sa domnieva, že bolo vydané nezákonným sudcom (sudkyňou) okresného súdu z dôvodu, že jej predmetná vec nemala byť pridelená náhodným výberom, avšak v tejto súvislosti je nutné poznamenať, že aj napriek tomu, že proti   napádanému   procesnému   uzneseniu   nie   je   prípustný   riadny   opravný   prostriedok, dôsledky   tohto   procesného   rozhodnutia   v danom   konaní   je   možné   zvrátiť   aj   podaním riadneho opravného prostriedku (odvolanie) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci, t. j. proti rozsudku okresného súdu, ktorý v danej veci podľa zistenia ústavného súdu ešte nerozhodol. Inými slovami, ak sa sťažovateľka domnieva, že v jej veci koná a rozhoduje nezákonný   sudca   (sudkyňa)   okresného   súdu,   t.   j.   ak   sa   domnieva,   že   okresný   súd   je nesprávne obsadený, má možnosť domáhať sa v tomto smere zjednania nápravy aj podaním riadneho opravného prostriedku (odvolania) proti meritórnemu rozhodnutiu v danej veci. V dôsledku využitia tohto opravného prostriedku sa odvolací súd (príslušný krajský súd, pozn.)   v   rozsahu   svojho   preskúmavacieho   oprávnenia   odvolacieho   súdu   bude   musieť vysporiadať v podstate s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľky   z   uvedených   dôvodov   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (§ 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok   a   rozhodnutie   o zrušení   procesného rozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014