znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 424/08-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 10.   decembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   K.,   Š.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008 doručená   sťažnosť   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94.

2.   Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: ,,Porušovateľ   základného   práva (pozn. okresný súd) vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi F. K., nar..., ktorý zomrel dňa...,   prostredníctvom   súdneho   komisára   JUDr.   J.   E.,   so   sídlom   v B.,   začal   dedičské konanie v r. 1991 pod sp. zn.: D 370/91, Dnot 233/94, a uvedené dedičské konanie bolo právoplatne skončené uznesením porušovateľa základného práva zo dňa 26.03.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2008. Uvedeného dedičského konania bol účastníkom ako   dedič.   Počas   tohto   sedemnásťročného   obdobia   sa   neustále   stretával   s   tým,   že porušovateľ základného práva vydával nesprávne uznesenia o prejednaní dedičstva, ktoré odvolací súd vždy zrušil a vec vrátil porušovateľovi na ďalšie konanie. Prostredníctvom ďalšej   dedičky   v   tomto   konaní   M.   T.   opakovane   žiadali   o   urýchlené   skončenie   tohto dedičského konania. Preto bolo porušené jeho právo priznané článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dôsledkom konania porušovateľa základného práva bolo aj to, že nemohol užívať majetok, ktorý bol predmetom dedičstva (pozemky v urbariáte, ktorý vyplácal podiely v neoprávnenej výške inej osobe). Preto má zato, že bol porušený aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, a to najmä v nadväznosti na logický výklad vety „Dedenie sa zaručuje" (aj vzhľadom na ust. čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - konanie a rozhodnutie porušovateľa porušilo jeho právo na ochranu majetku a moje právo na pokojné užívanie majetku ako fyzickej osoby - vlastníka, t.j. dediča poručiteľa, vzhľadom na znenie ust. § 460 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení - „Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa).“

3. Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,   v ktorom vysloví, že okresný súd svojím konaním vo veci vedenej pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94 porušil jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 400 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený.   Ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu a keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Podstatou sťažnosti sťažovateľa bolo namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku   zbytočných   prieťahov   spôsobených   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94, pričom porušenie týchto práv malo následne spôsobiť zásah aj do ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

7. Podľa stabilizovanej a konštantnej judikatúry ústavného súdu ochrana základnému právu   vrátane základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo.   Podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,   I. ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr. II.   ÚS   55/02, I. ÚS 226/08).   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesenie   okresného   súdu   z 26.   marca   2008, ktorým   bolo   predmetné   konanie   skončené,   nadobudlo   právoplatnosť   29.   apríla   2008. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 9. júna 2008. Z uvedeného vyplýva, že konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu sťažovateľových základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo už v čase uplatnenia   ochrany   označených   práv   sťažovateľom   prostredníctvom   sťažnosti   podanej ústavnému súdu právoplatne skončené. Ak už teda v čase podania sťažnosti okresný súd vo veci   sťažovateľa nekonal, nemohol ani porušovať jeho právo na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

8. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že aj v tejto časti je sťažnosť zjavne neopodstatnená. V okolnostiach prípadu totiž nie je daná príčinná   súvislosť   medzi   námietkami   sťažovateľa   a   namietaným   porušením   základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu označeného práva. Navyše ústavný súd dodáva, že v tejto časti sťažnosť sťažovateľa nie je ani náležite odôvodnená, v dôsledku čoho nespĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čo je tiež dôvod na jej odmietnutie.

9.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008