znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 422/2015-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   októbra   2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   Klaudiou   Azariovou,   Advokátska   kancelária   AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 43/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 Ro 314/2011) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 16. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   43   C   43/2014   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 17 Ro 314/2011)

2.   Po   obsiahlom   opísaní   skutkového   a   právneho   stavu   sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v predmetnom konaní a prikázal okresnému súdu v tomto konaní konať bez zbytočných prieťahov.   Okrem   toho   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume   800   € a náhrady trov konania v sume 187,94 €.

3.   Sťažnosť   z   9.   septembra   2015   bola   podpísaná   advokátom   JUDr.   Lukášom Labašom,   podpisu   predchádzala   jeho   mechanická   identifikácia   (formou   pečiatky) a v záhlaví sťažnosti na prvej strane je uvedené, že sťažovateľ je zastúpený: „Azariová & Ružbašan Law firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, Košice... konajúca prostredníctvom JUDr. Lukáš Labaš, na základe priložených plných mocí.“

4. Z obsahu k sťažnosti priloženého a sťažovateľom podpísaného splnomocnenia z 15. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľ – v rozsahu predmetu konania uvedeného v bode 1 – v   konaní   pred   ústavným   súdom   splnomocnil   na   zastupovanie   uvedenú   advokátsku kanceláriu.   V   poslednom   odseku   tohto   splnomocnenia   je   uvedené: „Súhlasím,   aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasím, aby každý   z nich   konal   samostatne.   Uvedené   potvrdzujem   podpisom   tohto   plnomocenstva.“ V závere „plnomocenstva“ je uvedené: „Prijímam plnomocenstvo a splnomocňujem ďalej v rovnakom   rozsahu.“ K tomu   je   pripojená   pečiatka   advokátskej   kancelárie   s podpisom advokátky   JUDr.   Klaudie   Azariovej,   konateľky   Advokátskej   kancelárie   Azariová & Ružbašan   Law   firm   s.   r.   o.   (ďalšie   substitučné   splnomocnenie   k sťažnosti   nebolo pripojené, pozn.).

5. Ústavným súdom posudzovaná sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom JUDr. Lukášom Labašom.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

8. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom   na   začatie   konania,   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

10. Z už uvedeného (body 6, 8 a 9) vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

11. V prípadoch obligatórneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je základným procesným prameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť (pozri body 4 in fine a 12). Napr. podľa Jána Drgonca „zákon, ktorý nie je predmetom odkazu zákona o ústavnom súde, nepredstavuje prameň práva vo veciach ochrany ústavnosti. Týka sa to predovšetkým zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii... a jeho úpravy umožňujúcej advokátovi nechať   sa   zastupovať   iným   advokátom   alebo   advokátskym   koncipientom...   Advokát zastupujúci pred ústavným súdom SR sa nemôže nechať zastúpiť podľa zákona o advokácii, lebo   zákon   o   ústavnom   súde   takú   možnosť   nepozná.   Je   to   logický   dôsledok   významu ochrany ústavnosti, pri ktorej nemôže byť priestor na obštrukciu pri zastupovaní účastníka konania.“ (pozri Drgonec J. Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky. Paneurópska vysoká škola. 2010, s. 148). K subsidiárnemu použitiu Občianskeho súdneho poriadku,   resp.   Trestného   poriadku   (pozri   bod   9)   Ján   Drgonec   ďalej   hovorí,   že „k primeranému   použitiu   Občianskeho   súdneho   poriadku   alebo   Trestného   poriadku v konaní pred Ústavným súdom SR nemôže dôjsť vždy, keď to platný právny poriadok nevylučuje, či dokonca keď to nezakazuje..., musí existovať právny dôvod pre uplatnenie danej normy v konaní pred ústavným súdom“ (tamtiež s. 132 a 144).

12.   Zmyslom   a   účelom   substitučného   (náhradného)   splnomocnenia   nemôže   byť (z povahy veci) úplne nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavného súdu   preto   náležite   nezdôvodnené   a/alebo   neobmedzené   substitučné   (náhradné) splnomocnenie, ktoré vo svojej podstate nahrádza originárne splnomocnenie (pozri bod 4 in fine),   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   vylúčené.   Ústavný   súd   v   okolnostiach posudzovanej veci ďalej uvádza, že „oprávnenosť“ substituenta (advokáta JUDr. Lukáša Labaša) vypracovať návrh   a podpísať ho   v mene   sťažovateľa, ktorý ho   na to   výslovne nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť ani o substitučnú doložku obsiahnutú v pôvodnom splnomocnení sťažovateľa pre advokátku JUDr. Klaudiu Azariovú (bod 4 in fine), a to už len z toho dôvodu, že v rámci tejto doložky bol rozsah substitučného splnomocnenia   neprípustným   spôsobom   založený   na   nerešpektovaní/obmedzení relevantných   právnych   predpisov,   teda   aj   zákona   o   ústavnom   súde,   ale   tiež   napr.   pre subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku („Splnomocnenec je oprávnený udeliť inej osobe plnomocenstvo... v rozsahu, v ktorom výkon substitučných oprávnení... nie je obmedzený... právnymi predpismi... upravujúcimi zastupovanie pred Ústavným súdom...“). Ústavný súd preto uzatvára, že vzhľadom na (i) nezdôvodnenosť a/alebo neobmedzenosť substitučného splnomocnenia, (ii) nerešpektovanie/zmluvné obmedzenie predovšetkým lex specialis   (§   20   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   ale   aj   iných   zákonov,   ako   aj   (iii) nenaplnenie   zákonom   ustanovenej   podmienky   „povahy   veci“   v   zmysle   §   31a   zákona o ústavnom súde pre prípadné subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku (jeho § 25 ods. 3) treba považovať substitučnú doložku uvedenú v „plnomocenstve“ z 15. mája 2015 prima facie za zákonne neprípustnú, a teda nespôsobilú na dosiahnutie zmluvných substitučných   účinkov.   V neposlednom   rade   je   potrebné   dodať,   že   okrem   substitučnej doložky zákonný alebo zmluvný podklad na substitučné zastupovanie v prospech advokáta JUDr. Lukáša   Labaša   v posudzovanom   prípade   neexistoval   (splnomocnenie   k sťažnosti nebolo pripojené).

13. Ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť bola vypracovaná a podpísaná výlučne advokátom JUDr. Lukášom Labašom (bod 5), teda nebola podpísaná sťažovateľom alebo ním splnomocnenou advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou [bod 4 (v súlade s požiadavkou § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže byť sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom zastúpený   advokátom,   a teda   nie   spoločnosťou   s ručením   obmedzeným,   pozn.)].   Táto zákonná podmienka vyplýva z už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a 2 zákona o ústavnom súde (bod 8). Návrh, ktorý nemá všetky zákonom ustanovené náležitosti (podpísanie návrhu na to určenou osobou takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania. Ústavný súd má právo taký návrh odmietnuť.

14. K podobným záverom (bod 13 in fine) už ústavný súd dospel napr. vo veci sp. zn. Rvp 1996/09,   keď   návrh   doručený   ústavnému   súdu   podpísala   namiesto   advokáta   jeho koncipientka,   a tiež   vo   veci   sp.   zn.   I.   ÚS   339/2012.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, ak sťažovateľka disponuje kvalifikovaným právnym zastúpením – advokátom. Uvedený   záver   vyplýva   zo   stabilnej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (napr. IV. ÚS 77/08,   I. ÚS 368/2010,   IV. ÚS 322/2010,   IV.   ÚS   399/2010,   III.   ÚS   357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS   234/2010,   III. ÚS   206/2010,   IV.   ÚS   159/2010,   IV.   ÚS   213/2010, IV. ÚS 134/2010...).

15. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   dôsledne   využívať   všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

16.   Ústavný   súd   z   uvedeného   dôvodu   a   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne zastúpenie   sťažovateľa   konštatuje,   že   sťažnosť   nespĺňa   náležitosti   predpísané   zákonom o ústavnom   súde,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

17. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (prekážka res iudicata) okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené   (m.   m.   II.   ÚS   93/2011).   Na   základe   uvedeného   má   sťažovateľ   stále   možnosť za predpokladu splnenia všetkých náležitostí obrátiť sa na ústavný súd s novým podaním.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015