SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 420/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného JUDr. Petrom Malachovským, Partizánov 760, Likavka, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 874/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 874/2012.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení povinnéhov exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 874/2012 namietaprieťahy v konaní okresného súdu sp. zn. 2 Er 874/2012 po tom, ako okresný súd uznesenímč. k. 2 Er 874/2012-51 z 25. februára 2013 exekúciu pre vymoženie výživnéhos príslušenstvom zastavil s tým, že o trovách exekúcie a trovách účastníkov konaniarozhodne samostatným uznesením.
Ako ďalej uviedol, okresný súd „... k dnešnému dňu, po uplynutí 2,5 roka... nevydal uznesenie, v ktorom by rozhodol o trovách účastníkov konania...
Sťažovateľ... podal proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky proti exekúcii z dôvodu, že táto exekúcia nie je dôvodná, nakoľko pohľadávka, ktorú oprávnený uplatňoval v exekúcii bola zaplatená, čím dlh pred podaním návrhu na exekúciu zanikol splnením podľa ust. § 559 OZ. Povinný v námietkach navrhol, aby Okresný súd Ružomberok zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Dňa 11.01.2013 oprávnený zobral návrh na vykonanie exekúcie č. EX 2497/2012 v celom rozsahu späť. V námietkach proti exekúcii č. EX 2497/2012 sťažovateľ uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 199,56 € účelne vynaložené na obranu práv povinného. Okresný súd Ružomberok porušil ust. § 151 ods. 3 OSP.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal naďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Ružomberok v konaní pod sp. zn. č. k. 2 Er 874/2012 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, (slovom šesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Ružomberok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Ružomberok je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Malachovského, advokáta, Advokátska kancelária sídlo 034 95 Likavka č. 760, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu. Predbežné trovy sú v sume 296,44 € (2 úkony po 139,83 eur, 2 x paušálna náhrada po 8,39 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktorénemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlok porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.2 Er 874/2012 tým, že od času zastavenia exekúcie uznesením č. k. 2 Er 874/2012-51z 25. februára 2013 do času podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa nerozhodolsamostatným uznesením o trovách exekúcie a i trovách účastníkov konania.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenostiakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnostipre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahomorgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnejmožnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavnýsúd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,I. ÚS 280/08).
10. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnostisťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavneneopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako ajpostup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aniporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. ak„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzituporušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“(II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každýzistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02,I. ÚS 154/03, I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05).
11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebnépoukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdusa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevyslovilporušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01),prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavneneopodstatnený (napr. III. ÚS 59/05, IV. ÚS 221/05).
12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedenýchv sťažnosti považovať postup exekučného súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovaťako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku ústavy.
13. Podľa názoru ústavného súdu doterajší priebeh konania pred označeným súdombol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania zo stranyexekučného súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosťvyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ažpokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy(čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
14. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenomna okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 874/2012 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do právsťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietolsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súduž nezaoberal.
16. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti ústavný súd v závere poznamenáva, ževlastným šetrením vo veci zistil, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahyv súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 874/2012 podľa § 62 a nasl.zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a rovnako ústavnému súdu nepreukázal,že by túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona oústavnom súde).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnomkonaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerýchustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje zataké prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovaniasťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vetydruhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, jepovinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretiehoodseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnostizistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenienedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobámdôsledky.“.
17. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresnéhosúdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015