znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 420/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Z.   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom pod sp. zn. 14 C 67/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Z. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 67/03.

Z podania a jeho príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 67/03 sa žalobou podanou okresnému súdu 19. mája 2003 sťažovateľ a spol. domáhajú „vypratania nehnuteľnosti“ (pozemku,   pozn.),   ktorá   má   byť v ich   vlastníctve   a ktorú   majú   žalovaní záhradkári   neoprávnene   užívať.   Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   koná   v označenej   veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol: „Zdvorilé žiadame, aby ste posúdili oprávnenosť našej sťažnosti voči prieťahom v konaní na Okresnom súde v Trnave v našom spore 14 C/67/2003-65 zo dňa 19.5.2003 a súčasne rozhodli aj o škodách, ktoré vlastníkom v uvedenom súdnom spore spôsobili.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v dôsledku konštatovania prieťahov v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 14 C 67/03 mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní podania sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ nie je v konaní pred ústavným súdom kvalifikovane právne zastúpený advokátom.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta   a   u   ktorého   sú   predpoklady,   aby   bol   oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa prvej vety § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z citovaných ustanovení vyplýva jednako, že nevyhnutným predpokladom podania sťažnosti spôsobilej iniciovať konanie pred ústavným súdom je, aby bol sťažovateľ v tomto konaní   zastúpený   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   z radov   advokátov,   a tiež,   že v prípade, ak sťažovateľ nemá dostatočné finančné prostriedky na ustanovenie si právneho zástupcu, mu tohto právneho zástupcu na jeho žiadosť v prípade, že sa nejedná o zjavne bezúspešné   uplatnenie   práva,   po   posúdení   jeho   majetkových,   osobných   a zárobkových pomerov ustanoví Centrum právnej pomoci.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   bol   účastníkom   konania   v konaní pred ústavným   súdom   opakovane   už   v minulosti,   a uvedené   mu   teda   bolo   známe (sťažovateľ bol poučený o nutnosti mať v konaní pred ústavným súdom právneho zástupcu aj v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1889/05, pozn.), ako aj vzhľadom na to,   že   v prípade   sťažovateľa   zrejme   nejde   o zjavne   bezúspešné   uplatnenie   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže ide o viac ako 10 rokov trvajúce konanie, ktoré podľa zistenia ústavného súdu nebolo ešte stále ukončené, ústavný súd, ktorý v zmysle citovanej právnej úpravy nie je oprávnený v civilnej veci sám ustanoviť sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, týmto odkazuje   sťažovateľa,   aby   sa   so   žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu   pre   účely konania pred ústavným súdom v danej veci obrátil na Centrum právnej pomoci. Po zvolení si   právneho   zástupcu   sťažovateľom   alebo   po   jeho   ustanovení   Centrom   právnej   pomoci sťažovateľ má možnosť obrátiť sa v danej veci so sťažnosťou na ústavný súd opätovne.

Uvedené   bolo   podkladom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   podanie sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   ústavný   súd   podotýka,   že   v   podaní   sťažovateľa   nebol   náležite sformulovaný   sťažnostný   petit   a navyše   sťažovateľ   bez   akéhokoľvek   splnomocnenia namieta porušenie nielen svojho práva, ale aj práva iných neurčitých osôb (keďže používa termíny ako „... oprávnenosť našej sťažnosti...“, „... priznať vlastníkom primerané finančné zadosťučinenie...“ a pod.,   pozn.),   čo   v zmysle   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   podľa ktorého   ústavný   súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   fyzických   osôb,   ak   namietajú   porušenie „svojich“ základných práv alebo slobôd, nie je prípustné.

Keďže podanie bolo odmietnuté   ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tomto nároku už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014