znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 420/2013-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   19.   júna predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   L.,   a.   s.,   B.,   a spoločnosti   L.,   s.   r.   o.,   B., zastúpených advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19 C/125/2010 z 1. marca 2013 zo 14. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., a L., s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2013   doručená   sťažnosť   spoločnosti   L.,   a.   s.,   a   spoločnosti   L.,   s. r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľky“, v citovanom texte aj „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“, resp. „navrhovateľ v 1. rade“, „navrhovateľ v 2. rade“), ktorou namietali porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) sp. zn. 19 C/125/2010 z 1. marca 2013.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 2. rade je žalobcom   v 2.   rade   v konaní   pred   Okresným   súdom...   proti   žalovanému   Slovenskej republike   (v   mene   ktorej   koná   pred   súdom   Ministerstvo   spravodlivosti   SR)   o náhradu materiálnej   škody   a nemajetkovej   ujmy.   Okresný   súd...   uložil   na   návrh   žalovaného uznesením zo dňa 1. 3. 2013, sp. zn.: 19 C 125-2010... sťažovateľovi v 1. rade povinnosť zložiť   preddavok   na   trovy   konania   v sume   16 038   EUR...   a sťažovateľovi   v 2.   rade... preddavok   na   trovy   konania   v sume   757 955,91   EUR.“ Podľa   názoru   sťažovateliek „napadnuté uznesenie... právne neobstojí, pretože je vydané v rozpore s ust. § 141a ods. 1 OSP; s ust. § 141a ods. 2 OSP; s ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch...   výrok   napadnutého   uznesenia...   spočíva   v nesprávnom   právnom   posúdení veci... súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval...“.   Sťažovateľky   poukázali   na   rozhodnutia   ústavného   súdu „v   skutkovo a právne rovnakej veci, ako je predmetom toho konania“ (napr. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 130/2012,   II. ÚS   131/2012...,   pozn.),   kde   ústavný   súd   ich   sťažnosti   ako   zjavne neopodstatnené odmietol, ale pritom v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 112/2012 u iných sťažovateľov vyslovil porušenie práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľky tvrdia, že postupom okresného súdu a jeho namietaným rozhodnutím boli porušené ich v bodoch 1 a 6 označené práva.

4. Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva   na súdnu   ochranu zaručeného   čl.   46   ods.   1   ústavy,   práva   na spravodlivý   proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu   uznesením   okresného súdu   sp.   zn.   19 C/125/2010 z 1.   marca   2013,   aby toto uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhradu trov konania.

5.   Ústavný   súd   poznamenáva,   že   sa   analogickými   sťažnosťami   (v „skutkovo a právne rovnakej veci, ako je predmetom toho konania“) už v minulosti zaoberal (napr. v konaniach vedených pod sp. zn. II. ÚS 129/2012, II. ÚS 135/2012), pričom na výsledky týchto   konaní   a právne   názory   v nich   vyslovené   pri   posudzovaní   aktuálnej   sťažnosti prihliadol.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

8.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

9. Predmetom sťažnosti je namietanie označených práv uznesením okresného súdu z 1. marca 2013 (body 1 a 4) z dôvodov uvedených v bode 2, t. j. nesprávnym právnym posúdením   zisteného   skutkového   stavu   a rozpornou   interpretáciou   ustanovení „§   141a ods. 1... 2 OSP a ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona... o súdnych poplatkoch“.

10.   Okresný   súd   namietaným   uznesením   z 1.   marca   2013   uložil   sťažovateľkám povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   konania.   V odôvodnení   svojho   rozhodnutia v podstatnom uviedol:

„Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 7. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd medzitýmnym rozsudkom určil, že odporca je zodpovedný   za   škodu,   ktorá   navrhovateľovi   vznikla   nesprávnym   úradným   postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, pretože tento neprijal návrhy spoločnosti na začatie občianskeho súdneho konania podané elektronickou formou dňa 24. 7. 2006. Navrhovateľ sa od odporcu zároveň domáhal náhrady škody vo výške 16.236.908,14 Eur...

V podaní zo dňa 5. 1. 2012... odporca navrhol, aby súd zaviazal navrhovateľa na zloženie   preddavku   na   trovy   konania   podľa   §   141   a   ods.   1   O.   s.   p...   V   prípade,   že navrhovateľ preddavok na trovy konania v ustanovenej lehote nezloží, odporca navrhol, aby súd konanie podľa poslednej vety § 141a ods. 1 O. s. p. zastavil.

Súd   navrhovateľa   v 1.   rade   ako   i   navrhovateľa   v 2.   rade   upovedomil   o   návrhu vznesenom odporcom a výzvami zo dňa 9. 11. 2012 a zo dňa 28. 1. 2013 ich vyzval na vyplnenie tlačiva pre účely postupu podľa ust. § 138 O. s. p... teda za účelom zistenia, či sú u navrhovateľov splnené podmienky na úplné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 138 O. s. p...

... navrhovateľ v 1. rade súdu vyplnené požadované tlačivo o jeho majetkových pomeroch nepredložil. Vo svojom podaní navrhovateľ v 1. rade uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku o neúčinnosti výzvy súdu pre jej hmotnoprávny rozpor so špeciálnou právnou úpravou. Nakoľko je... vecne oslobodený od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb.

Navrhovateľ v 2. rade na výzvu súdu reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 12. 2. 2013... Vo vyplnenom tlačive... uviedol, že nemá... žiaden majetok...

Čo sa týka argumentácie navrhovateľov v 1. a 2. rade, konajúci súd má za to, že v prípade   splnenia...   podmienok   daných   ustanovením   §   141a   O.   s.   p.   je   súd   povinný zaviazať   navrhovateľov   na   zloženie   preddavku   na   trovy   konania,   a   to   bez   ohľadu   na skutočnosť,   či   je   navrhovateľ   vecne   alebo   osobne   oslobodený   od   platenia   súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb.... a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní účastníkom   nejaké   trovy   vznikli,   resp.   je   predpoklad,   že   v   budúcnosti   vzniknú.   Vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nemá súvislosť s inštitútom zloženia preddavku na trovy konania podľa ust. § 141a O. s. p. (inštitúty súdneho poplatku a preddavku na trovy   konania   sú   povahou   a účelom   odlišné).   Čo   sa   týka   tvrdenia   navrhovateľov,   že zastavenie   konania   v   prípade   nezloženia   preddavku   na   trovy   konania   v   určenej   lehote navrhovateľmi   by   bolo   možné   len   v prípade,   ak   odporca,   ktorý   má   povinnosť   zložiť preddavok, tento i riadne zloží a ust. § 141a ods. 1 O. s. p. neupravuje možnosť zastavenia konania v prípade nezloženia preddavku na trovy konania v určenej lehote v prípade, že odporca povinnosť zložiť preddavok nemá, tu súd poukazuje na to, že ustanovenie § 141a ods.   1   O.   s.   p.   nijakým   spôsobom   nevylučuje   možnosť   zastavenia   konania   v   dôsledku nesplnenia súdom uloženej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi aj v prípade, ak návrh na zloženie preddavku podľa § 141a ods. 1 učiní odporca, ktorému povinnosť zložiť   preddavok   na   trovy   konania uložiť   nemožno.   Podľa   záverov   najnovšej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (viď napr. i rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v sp. značkách 8 Co 132/2012, 9 Co 164/2012) ustanovenie § 141a ods. 1 O. s. p.   počíta   s   možnosťou   zložiť   preddavok   na   trovy   len   navrhovateľovi   aj   v   prípade,   ak odporcom   je   účastník,   ktorý   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   nemá   preto,   že   jeho majetkové pomery nemôžu byť usporiadané podľa osobitného právneho predpisu...“

11.   S prihliadnutím   na   odôvodnenie   predmetného   uznesenia   je   ústavný   súd   toho názoru, že nie je žiadna spojitosť medzi sťažnosťou napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu na spravodlivý proces a nadväzne na to ani ďalších v petite sťažnosti uvedených práv, lebo predmetným uznesením k zásahu do označených práv (body 1 a 4) dôjsť nemohlo.

12. Samotné vydanie uznesenia, ale ani nadobudnutie jeho právoplatnosti nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľky. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania.

13. Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok je v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov   proti   uzneseniu   o   zastavení   konania   prípustné   odvolanie   a   vo   vzťahu   voči prípadnému   nepriaznivému   potvrdzujúcemu   rozhodnutiu   odvolacieho súdu   prichádza   do úvahy aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovateľky   budú   mať   možnosť   v   rámci odvolacieho   konania,   prípadne   dovolacieho   konania   proti   eventuálnemu   uzneseniu okresného   súdu   o   zastavení   konania   uplatňovať   všetky   tie   zásadné   námietky,   ktoré   sú obsahom aktuálne posudzovanej sťažnosti. Všeobecné súdy budú mať možnosť posúdiť, či prípadné   zastavenie   konania   pre   nezaplatenie   preddavku   na   trovy   konania   je   v   danom prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľky namietali.

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateliek odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

15.   K námietke sťažovateliek   (bod   2) ústavný   súd   nad rámec už uvedeného ešte poznamenáva, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 112/2012 zo 6. júna 2012 v podstatnom uviedol, že „v danom prípade z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd   sa   vôbec   nevysporiadal,   resp.   nezohľadnil   a napokon   fakticky   ani   vôbec   neskúmal aktuálne majetkové pomery sťažovateľky majúce podstatný vplyv na jej uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie okresného súdu je založené iba na jeho dohadoch,   resp.   predpokladoch   o majetkových   pomeroch   sťažovateľky   bez   akéhokoľvek reálneho skutkového zistenia o týchto skutočnostiach“, teda ústavný súd v uvedenej veci vychádzal z iných podstatných skutočností, a z nich vyplývajúci právny názor (záver) nie je na aktuálne posudzovanú sťažnosť aplikovateľný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013