znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 420/2012-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   februára   2013 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., S., zastúpenej advokátom JUDr. M.   T.,   L.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) a takto

r o z h o d o l :

1.   Krajský   súd   v Prešove   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   NcCb   9/2005 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   598/2000)   p o r u š i l   základné   právo spoločnosti   P.,   s. r. o.,   S.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., S., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v   sume   2   000   €   (slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   j e   Krajský   súd   v Prešove p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., S., p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume   407,55   € (slovom   štyristosedem   eur a päťdesiatpäť centov),   ktorú   j e Krajský   súd   v Prešove   p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu JUDr. M. T. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 420/2012-11 z 3. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   S.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Krajského súdu   v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000).

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v ďalej opísanom skutkovom stave:

„Na   základe   žaloby   žalobcu   Ing.   J.   M...   domáha   sa   žalobca   proti   žalovanému spoločnosti P., s. r. o.... aby Krajský súd... ako prvostupňový súd v I. výroku určil, že uznesenie riadneho valného zhromaždenia žalobcu prijaté na rokovaní dňa 5. 5. 1997, č. 3, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmenu spoločenskej zmluvy podľa dodatku č. IV ako úplné znenie je neplatné,   v II.   výroku aby určil,   že Dodatok IV k spoločenskej zmluve žalovaného ako jej úplné znenie zo dňa 5. 5. 1997 je neplatný a v III. Výroku aby žalovaný zaplatil žalobcovi vyrovnací podiel vo výške najmenej 1 094 782,56,- Sk... a náhradu trov konania...

Predmetná vec bola Krajským súdom... zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cb 598/2000. V tejto veci Krajský súd... rozhodol rozsudkom, č. k. 5 Cb 598/00-196, zo dňa 31. 3. 2004   a   to   ohľadne   návrhu   žalobcu   na   určenie   neplatnosti   uznesenia   č.   3   valného zhromaždenia žalovaného v 1. rade, konaného dňa 5. 5. 1997, a na určenie neplatnosti dodatku č. IV zo dňa 5. 5. 1997 k spoločenskej zmluve sťažovateľa tak, že žalobu Žalobcu v tejto časti zamietol a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylúčil na samostatné konanie... Po vylúčení veci na samostatné konanie, ktorá je vedená v súčasnosti pod novou spisovou značkou 2 NcCb 9/2005, rozhodol Krajský súd... rozsudkom, č. k. 2 NcCb 9/05- 394, zo dňa 22. 12. 2009, ktorým uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 36.334,91 EUR s 18 % úrokom z omeškania ročne... a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Po podaní odvolania oboma účastníkmi konania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 3 Obo 33/2010-455, zo dňa 15. 3. 2011, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Táto vec, v ktorej sťažovateľ je žalovaným, je prejednávaná už viac ako 11 rokov a do dnešného dňa nie je ukončená. Vzhľadom na túto neprimeranú dĺžku prejednávania veci a neprerokovania veci bez zbytočných prieťahov nemožno v danom prípade hovoriť o stave právnej istoty, ktorý nebol vytvorený ani po podaní sťažnosti sťažovateľa zo dňa 19. 12. 2011 podanej Krajskému súdu v Prešove, na ktorú odpovedal... že je čiastočne dôvodná.“

3. Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal tento nález:

„1.   Krajský   súd...   v   konaní   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn.   5   Cb   598/2000 a v súčasnosti pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 porušil základné právo spoločnosti P., s. r. o., aby sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd... povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   o   primerané   zadosťučinenie   odôvodnila   tým,   že „... pozícia sťažovateľa v konaní pred Krajským súdom... vedenom... v súčasnosti pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, je sprevádzaná zjavne dlhodobou   právnou   neistotou   ním   nespôsobenou,   ktorá   nebola   do   dnešného   dňa odstránená...“.

4.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   krajský   súd podaním z 25. októbra 2012 (sp. zn. Spr 10161/2012). K vyjadreniu krajského súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky podaním zo 17. januára 2013.

4.1 Predsedníčka krajského súdu k namietaným prieťahom sa v predmetnom konaní priamo nevyjadrila, ale len poznamenala: „... predkladám v prílohe vyjadrenie predsedu senátu...“ Predseda senátu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol: „Ústavnú sťažnosť žalovaného na   prieťahy   v   konaní   považujem   za   nedôvodnú,   pretože   som   toho   názoru,   že   senát v uvedenej   právnej   veci   konal a ďalej koná   bez prieťahov.   Ak   aj došlo   k prieťahom   v konaní, došlo k nim nie zavinením súdu, ale procesným postupom účastníkov konania, teda aj žalovaného, ktorí sa viackrát odvolávali proti rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove, z dôvodu čoho bol spis postúpený odvolaciemu súdu, ako aj z dôvodu niekoľkých znaleckých dokazovaní. Aj na základe posledného odvolania žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 12. 7. 2012 podal odvolanie práve   žalovaný.“ V   prílohe   vyjadrenia   pripojil   chronologický   prehľad   úkonov v predmetnom konaní.

4.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu krajského súdu okrem iného uviedla:

„S týmto tvrdením Krajského súdu... sťažovateľ nesúhlasí, pretože toto dokazovanie bolo vykonané vždy iba na návrh žalobcu Ing. J. M. Tiež samotná skutočnosť, že zo strany Krajského   súdu...   bolo   viackrát   nariadené   zbytočné   znalecké   dokazovanie,   spôsobila   v konaní prieťahy.

Jednotlivé znalecké posudky vypracované na základe rozhodnutia Krajského súdu... pre toto konanie nie sú použiteľné, pretože aj keď na základe nich vyniesol dňa 22. 12. 2009 Krajský súd... rozsudok, Najvyšší súd SR mu tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

... sťažovateľ bol v konaní vždy aktívny a súčinný so snahou o včasné a spravodlivé prejednanie   a   rozhodnutie   veci.   Dôkazom   čoho   je   skutočnosť,   že   Najvyšší   súd   SR námietkam sťažovateľa vždy vyhovel.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   zbytočné   prieťahy   v   konaní   spôsobila   práve   nečinnosť Krajského súdu... medzi jednotlivými pojednávaniami, keď Krajský súd... nevykonal žiaden úkon, pripadne boli z jeho strany medzi nimi vykonávané iba jednoduché úkony. Taktiež dĺžku   doby   medzi   všetkými   pojednávaniami   považuje   sťažovateľ   za   neprimeranú,   keďže napr. pojednávanie Krajský súd... uskutočnil dňa 29. 5. 2003 a následne až dňa 4. 3. 2004; po vrátení veci z NS SR v júni 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie až na deň 5. 10. 2005; po uskutočnení následného pojednávania až dňa 8. 6. 2006 nariadil Krajský súd... pojednávanie   až   na   deň   23.   11.   2006,   resp.   po   ňom   ďalšie   až   dňa   25.   1.   2007;   po uskutočnení pojednávania dňa 31. 1. 2008 nariadil ďalšie pojednávanie až na deň 24. 4. 2008,   resp.   po   ňom   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie   až   dňa   26.   2.   2009;   následné pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 22. 12. 2009, hoci predtým mal vykonať informatívny výsluch znalkyne bez prítomnosti účastníkov; tiež po vrátení veci z NS SR v apríli 2011 bolo pojednávanie nariadené až na deň 2. 2. 2012, ktoré bolo odročené na deň 15. 3. 2012. Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd... bol vo veci nečinný.“

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru.   Prerokovanie   sťažnosti   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

6.   Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a zo spisu krajského súdu sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) zistil tento priebeh a stav konania:

- navrhovateľom v predmetnej veci je Ing. J. M. (ďalej len „navrhovateľ“) proti odporcom: 1. sťažovateľke, 2. P. S., 3. JUDr. F. V., 4. Š. P. a 5. Ing. J. J.;

- žaloba o určenie neplatnosti uznesenia riadneho valného zhromaždenia z 5. mája 1997 a určenie neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve, ako aj jej úplného znenia z 5. mája 1997 a o úhradu vyrovnacieho podielu vo výške 36 340,12 € (1 094 782,56 Sk) s príslušenstvom bola krajskému súdu podaná 11. decembra 2000 a bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cb 598/2000.

Následne boli vo veci vykonané tieto procesné úkony:

- 9. februára 2001 krajský súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v lehote do 10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania a sťažovateľku vyzval na predloženie jej výpisu z obchodného registra,

- 16. februára 2001 sťažovateľka predložila výpis z obchodného registra,

- 13. marca 2001 krajský súd uznesením č. k. 5 Cb 598/2000-30 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh,

- 28. marca 2001 navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 5 Cb 598/2000-30,

-   30.   apríla   2001   krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   Cb   598/2000-37   zrušil   svoje uznesenie   č.   k.   5   Cb   598/2000-30   z   dôvodu,   že   súdny   poplatok   za   podaný   návrh   bol zaplatený,

-   27. septembra   2001   krajský   súd uskutočnil   súdne pojednávanie,   pripustil   vstup odporcov v 2. až 6. rade do konania a pojednávanie odročil na neurčito. Následne vyhotovil uznesenie č. k. 5 Cb 598/2000-53, ktorým pripustil, aby do konania vstúpili odporcovia v 2. až 6. rade, a zabezpečoval im doručenie žaloby na vyjadrenie,

-   26.   októbra   2001   sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   uzneseniu č. k. 5 Cb 598/2000-53,

-   29.   októbra   2001   odporca   v   2.   rade   podal   odvolanie   proti   uzneseniu č. k. 5 Cb 598/2000-53,

-   5.   novembra   2001   krajský   súd   predložil   spis   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   na rozhodnutie   o podanom   odvolaní.   Najvyšší   súd prevzal spis 14. novembra 2001,

- 30. januára 2003 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obo 230/01 rozhodol o podanom odvolaní tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Spis spolu s uznesením prevzal krajský súd 3. marca 2003,

- 24. apríla 2003 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Na návrh účastníkov sporu bolo odročené súdne pojednávanie na 29. máj 2003 pre účely uzavretia mimosúdnej dohody o ukončení sporu,

- 29. mája 2003 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Po vyjadrení účastníkov sporu   bolo   súdne   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   účely   oboznámenia   sa s predloženým dokladmi;

-   18.   júna   2003   právny   zástupca   navrhovateľa   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní a navrhol odročiť súdne pojednávanie z dôvodu čerpania letnej dovolenky v zahraničí,

- 25. júna 2003 bolo súdne pojednávanie odročené na 11. september 2003,

-   11.   septembra   2003   bolo   súdne   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z   dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

-   29.   októbra   2003   právny   zástupca   navrhovateľa   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie a navrhol odročiť súdne pojednávanie,

- 30. októbra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie. Krajský súd odročil pojednávanie na 28. január 2004,

-   28.   januára   2004   bolo   súdne   pojednávanie   odročené   na   neurčito   z   dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

-   4.   marca   2004   krajský   súd   po   vyjadrení   účastníkov   sporu   odročil   súdne pojednávanie na 31. marec 2004,

- 17. marca 2004 sa navrhovateľ vyjadril k veci a predložil návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu,

-   31.   marca   2004   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Po   vyjadrení účastníkov sporu pripustil zmenu žalobného petitu a vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobný návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 3 z 5. mája 1997 a dodatku č. IV k spoločenskej zmluve odporcu z 5. mája 1997 zamietol. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa vylúčil na samostatné konanie,

- 14. júna 2004 navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu,

- 8. júla 2004 sa k podanému odvolaniu vyjadril sťažovateľ, ďalej odporcovia v 2., 4., a 5. rade,

-   12.   júla   2004   sa   k   odvolaniu   vyjadril   odporca   v   6.   rade   a   13.   júla   2004   sa k odvolaniu vyjadril odporca v 3. rade,

-   3.   augusta   2004   krajský   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o podanom odvolaní. Najvyšší súd prevzal spis 16. augusta 2004,

-   3.   augusta   2004   sťažovateľ   navrhol   pripustiť   zmenu   žalobného   petitu   tak,   že sťažovateľka je povinná uhradiť navrhovateľovi vyrovnávací podiel vo výške 102 727,96 € (3 094 782,56 Sk ) s príslušenstvom,

- 5. mája 2005 najvyšší súd uskutočnil súdne pojednávanie a rozhodol rozsudkom sp. zn. 4 Obo 246/2004 o dovolaní tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu. Uznesenie a spis prevzal krajský súd 15. júna 2005,

- 8. júla 2005 krajský súd časti žalobného návrhu vylúčenej na samostatné konanie pridelil sp. zn. 2 NcCb/9/2005,

- 5. októbra 2005 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Pripustil uznesením zmenu   žalobného   petitu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   pre   účely   nariadenia znaleckého dokazovania,

- 12. októbra 2005 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb/9/2005-24, ktorým uložil navrhovateľovi doplatiť súdny poplatok za rozšírený žalobný návrh,

-   19.   októbra   2005   sťažovateľ   predložil   okruh   otázok,   na   ktoré   má   zodpovedať znalec,

- 19. januára 2006 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb/9/2005-38, ktorým nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovil súdneho znalca z odboru účtovníctva Ing. Š. F., PhD., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok v lehote 40 dní,

- 6. marca 2006 krajský súd zaslal spis súdnemu znalcovi na vypracovanie posudku,

-   13.   apríla   2004   súdny   znalec   predložil   vypracovaný   znalecký   posudok a vyúčtovanie odmeny za vypracovaný znalecký posudok,

- 24. apríla 2006 krajský súd zaslal znalecký posudok sporovým stranám, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní,

-   8.   júna   2006   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Oboznámil   sa so znaleckým posudkom a pojednávanie odročil na 14. september 2006 pre účely vypočutia znalca,

- 18. septembra 2006 bez uvedenia dôvodu došlo k zmene termínu pojednávania na 5. október 2006,

- 26. septembra 2006 právny zástupca navrhovateľa požiadal o odročenie termínu súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s jeho inými pojednávaniami,

- 5. októbra 2006 bolo pojednávanie odročené na 2. november 2006,

-   13.   októbra   2006   bez   uvedenia   dôvodu   došlo   k   zmene   termínu   pojednávania na 23. november 2006,

-   22.   novembra   2006   sa   právny   zástupca   ospravedlnil   z   neúčasti   na   súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, o čom priložil lekárske potvrdenie, a požiadal o odročenie pojednávania,

- 23. novembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 27. december 2006,

-   11.   decembra   2006   sa   právny   zástupca   ospravedlnil   z   neúčasti   na   súdnom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania,

- 21. decembra 2006 bol termín pojednávania zrušený a nový termín bol stanovený na 25. január 2007.

-   21.   januára   2007   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Vypočul   znalca a pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia doplnenia znaleckého posudku,

- 5. februára 2007 vydal krajský súd uznesenie č. k. 2 NcCb 9/05-108, ktorým uložil znalcovi Ing. Š. F., doplniť znalecký posudok v lehote 40 dní,

- 21. februára 2007 vzniesla sťažovateľka voči osobe znalca námietku,

- 8. marca 2007 navrhovateľ predložil do spisu listinné dôkazy,

-   12.   marca   2007   krajský   súd   uznesením   č.   k.   2   NcCb   9/05-180   rozhodol,   že ustanovený znalec nie je vylúčený zo znaleckého dokazovania.

- 19. apríla 2007 zaslal krajský súd znalcovi spis pre účely vypracovania doplnku k znaleckému posudku,

- 28. mája 2007 predložil znalec vypracovaný doplnok k znaleckému posudku spolu s vyúčtovaním odmeny znalca,

-   31.   mája   2007   zaslal   krajský   súd   doplnok   k   znaleckému   posudku   sporovým stranám, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 30 dní,

- 9. júla 2007 predložila sťažovateľka k doplnku k znaleckému posudku vyjadrenie,

-   8.   októbra   2007   právny   zástupca   navrhovateľa   požiadal   o   odročenie   termínu súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s jeho inými pojednávaniami,

- 9. októbra 2007 sudca zrušil termín súdneho pojednávania a stanovil nový termín na 31. október 2007,

-   31.   októbra   2007   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Oboznámil   sa s dodatkom k znaleckému posudku a pojednávanie odročil na 6. december 2007 pre účely vypočutia znalca a audítorky,

-   7.   decembra   2007   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Vypočul   znalca a audítorku. Pojednávanie odročil na 31. január 2008 pre účely vypočutia odporcov v 3. až 5. rade,

- 11. januára 2008 krajský súd požiadal daňový úrad o zaslanie listinných dokladov a vyzval na vyjadrenie k veci v lehote 10 dní,

- 28. januára 2008 daňový úrad zaslal žiadanú listinu a zaujal stanovisko k veci,

- 31. januára 2008 bolo asistentkou senátu úradným záznamom poznamenané, že pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu onemocnenia sudcu,

- 29. februára 2008 krajský súd požiadal daňový úrad o zaslanie protokolov z daňovej kontroly za konkrétne roky a zaujatie stanoviska k veci v lehote 10 dní,

- 10. marca 2008 zaslal daňový úrad stanovisko k výzve krajského súdu,

-   24.   apríla   2008   krajský   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Vypočul   odporcu v 3. rade. Pojednávanie odročil na neurčito a sťažovateľke uložil predložiť listinný dôkaz,

- 5. mája 2008 predložila sťažovateľka požadovanú listinu,

- 21. januára 2009 bolo úradným záznamom do spisu poznačené, že pojednávanie je zrušené z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu,

- 26. februára 2009 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul odporcu v 3. rade a predvolaného svedka. Pojednávanie odročil   na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 18. marca 2009 krajský súd vydal uznesenie č. k. 2 NcCb 9/05-340, ktorým nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru ekonomiky a podnikania Ing. K. K. a uložil jej v lehote 40 dní vypracovať znalecký posudok,

-   21.   apríla   2009   krajský   súd   zaslal   spis   ustanovenej   súdnej   znalkyni   pre   účely vypracovania znaleckého posudku,

-   1.   júla   2009   bol   krajskému   súdu   doručený   znalecký   posudok   s   vyúčtovaním odmeny znalkyne,

- 29. septembra   2009 bola predsedom   senátu spísaná zápisnica   z informatívneho výsluchu znalkyne Ing. K. K.,

- 5. novembra 2009 bolo úradným záznamom do spisu poznačené, že pojednávanie je zrušené z dôvodu náhlej práceneschopnosti zákonného sudcu,

- 19. novembra 2009 bol zmenený termín súdneho pojednávania na 22. december 2009,

- 22. decembra 2009 uskutočnil krajský súd súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol v merite veci,

-   15.   februára   2010   podala   sťažovateľka   odvolanie   proti   procesným   uzneseniam a rozsudku,  

- 18. februára 2010 podal navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie,

-   26.   februára   2010   krajský   súd   zaslal   odvolanie   proti   stranám,   aby   sa   k   nemu vyjadrili v lehote 10 dní,

- 15. marca 2010 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa,

-   16.   marca   2010   krajský   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu,   aby   rozhodol o podaných odvolaniach. Najvyšší súd prevzal spis 19. marca 2010,

-   15.   marca   2011   najvyšší   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie   a   uznesením č. k. 3 Obo 33/2010-457 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie,

- 2. mája 2011 krajský súd prevzal spis spolu s uzneseniami najvyššieho súdu,

- 31. augusta 2011 krajský súd vyzval audítorku Ing. M. S., aby sa v lehote 20 dní vyjadrila k uzneseniu najvyššieho súdu,

- 30. septembra 2011 sa audítorka Ing. M. S. vyjadrila k uzneseniu najvyššieho súdu,

-   27.   januára   2012   navrhovateľ   zaujal   stanovisko   k   vyjadreniu   audítorky a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu kolízie s inými súdnymi pojednávaniami jeho právneho zástupcu,

- 1. februára 2012 krajský súd zmenil termín súdneho pojednávania na 15. marec 2012,

- 15. marca 2012 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul predvolanú svedkyňu a pojednávanie odročil na 26. apríl 2012,

- 26. apríla 2012 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie. Po vyjadrení právnych zástupcov k veci bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

-   12.   júla   2012   krajský   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   2   NcCb/9/2005-521,   ktorým ustanovil znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva Ing. H. V. a uložil jej vyhotoviť znalecký posudok v lehote 60 dní a uložil navrhovateľovi i sťažovateľke zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 14. augusta 2012 sťažovateľka podala odvolanie proti tomuto uzneseniu krajského súdu,

- 27. augusta 2012 dal sudca kancelárii pokyn na zaslanie odvolania navrhovateľovi, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní. Bolo uložené vyhotovenie predkladacej správy a odoslať spis najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľa.

III.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví súd podľa § 127 OSP po   vypočutí   účastníkov   znalca.   Ustanovení   znalci   boli   povinní   podľa   §   8   zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa § 226 OSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05, I. ÚS 98/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je súdny spor, ktorého účastníčkou je tiež sťažovateľka. Konanie sa začalo 11. decembra 2000 a doteraz nebolo na súde prvého stupňa právoplatne skončené. K času rozhodovania ústavného súdu konanie   vedené   krajským   súdom   v   predmetnej   veci   trvá   viac   ako   dvanásť   rokov. V pôvodnom žalobnom návrhu sa navrhovateľ domáhal aj určenia neplatnosti uznesenia riadneho valného zhromaždenia a určenia neplatnosti dodatku č. IV k spoločenskej zmluve, o ktorých už krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5 Cb 598/00 z 31. marca 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. júna 2005.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o štandardnú obchodnoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov na   stanovenie   výšky   vyrovnávacieho   podielu),   ktorá   je   však   dostatočne   poznaná všeobecnými súdmi (judikatúra, rozbory).

14.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil   okolnosť,   ktorá   bola   osobitne   zohľadnená pri posudzovaní   otázky,   či   a   z   akých   dôvodov   došlo   v   tomto   konaní   k   zbytočným prieťahom. Procesné správanie sťažovateľky bolo tiež dôvodom celkovej dĺžky súdneho konania   (pozri   chronologický   priebeh   konania   v   časti   II   odôvodnenia),   lebo   aj   keď využívala zákonné postupy a podávala opravné prostriedky, ktoré jej dáva Občiansky súdny poriadok   proti   rozhodnutiu   krajského   súdu,   nebola   v nich   úspešná   (odvolanie   proti uzneseniu   krajského   súdu   č.   k.   5 Cb 598/2000-53   nebolo   dôvodné,   pretože   napadnuté rozhodnutie najvyšší súd potvrdil). Z uvedeného dôvodu obdobie od 14. novembra 2001 do 3. marca 2003 v trvaní viac ako 15 a pol mesiaca, keď sa spis nachádzal na najvyššom súde, je potrebné pričítať aj na ťarchu sťažovateľky.

15. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v   konaní   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

16. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu krajského súdu došlo k porušeniu sťažovateľkou uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň prihliadal na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatuje predovšetkým neefektívne správanie krajského súdu, ktoré v spojitosti   s   celkovou   dĺžkou   súdneho   konania   (12   rokov)   malo   za   následok   zistenie prieťahov.   Krajský   súd   nevykonával   úkony   smerujúce   k   rýchlemu   odstráneniu   právnej neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   nachádzala.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k   názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci krajský súd   určité   úkony   vykonal   (zabezpečoval   dôkazy,   nariaďoval   znalecké   dokazovanie, rozhodoval o prípustnosti návrhu na zmenu žalobného petitu a okruhu účastníkov konania, uskutočňoval súdne pojednávania a rozhodol o čiastkových nárokoch). Krajský súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nekonal sústredene a efektívne, keď síce uskutočňoval súdne pojednávania, ktoré veľakrát   zbytočne odročoval   (aj na neurčito).   Sudca   prejavil váhavosť a nerozhodnosť a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní a bez uvedenia dôvodu zmenil ich termín (14. septembra 2005, 14. septembra 2006   a   2.   novembra   2006).   Na   návrh   právneho   zástupcu   navrhovateľa   boli   zmenené nariadené súdne pojednávania z 10. júla 2003 na 11. september 2003 (z dôvodu čerpania dovolenky právneho zástupcu ), ďalej z 5. októbra 2006 na 2. november 2006 (z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami).

17. Krajský súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty sťažovateľky. Zrejme je to najmä zo stavu, keď na súdnom   pojednávaní   5.   októbra   2005   nariadil   znalecké   dokazovanie,   ale   písomné vyhotovenie uznesenia o ustanovení súdneho znalca Ing. Š. F. vydal až 19. januára 2006 (podobných   čiastkových   prieťahov   bolo   opakovane   zistených   ústavným   súdom,   pozri bod 6). Krajský súd napriek tomu, že s veľkým časovým predstihom nariaďoval termíny súdnych   pojednávaní,   oneskorene   reagoval   na   vykonanie   kontrolného   znaleckého dokazovania, čím prejavil nerozhodnosť, váhavosť v postupe pri rozhodovaní.

18. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že krajský súd v spore sťažovateľky nekonal   koncentrovane   a   bez   zbytočných   prieťahov.   Nečinnosť   krajského   súdu charakterizuje   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   2   NcCb   9/2005   pôvodne   vedené   pod sp. zn. 5 Cb 598/2000   ako   celok,   ktoré   doteraz   nie   je   skončené,   a   preto   ústavný   súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom 22. decembra   2009   (v   zostávajúcej   časti   návrhu   na   vyplatenie   vyrovnajúceho   podielu), podané odvolanie sťažovateľky bolo z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka konania pred najvyšším súdom (13 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov v konaní   zanedbateľná,   v   okolnostiach   danej   veci   vychádzajúc   z   dôvodov   uvedených najvyšším   súdom   v   zrušujúcom   uznesení   možno   objektívne   vzaté   pripísať   aj   uvedený prieťah na ujmu neefektívneho správania krajského súdu.

19. V neposlednom rade predsedníčka krajského súdu v odpovedi pre sťažovateľku v liste sp. zn. Spr 10202/08 z 9. januára 2012 uznala jej sťažnosť na prieťahy v konaní za čiastočne opodstatnenú.

20. Ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 NcCb 9/2005 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 Cb 598/2000) už len z dôvodu   celkového   trvania   tohto   konania   (viac   ako   12   rokov)   došlo   u   sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Uvedenú   dĺžku   konania   nemožno   v   rozumnej   miere   ospravedlniť   žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

21. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

22.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

23. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Є z dôvodu, že činnosti okresného súdu nesmerovali k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej jej práv „... ktorá nebola do dnešného dňa odstránená...“. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na neprimeranú dĺžku konania pred krajským súdom, na jej predmet a význam pre   účastníkov   konania)   dospel   ústavný   súd   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 11 až 15), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 2 000 Є.

24. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného   súdu.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

25. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

26.   Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 16. júla 2012 a vyjadrenie zo 17. januára 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   v   roku   2012   bola   1/6 z výpočtového   základu   763   €,   t.   j.   127,16   €,   čo   spolu   s   režijným   paušálom   7,63   € predstavuje sumu 134, 79 €. Advokát v roku 2012 vykonal dva právne úkony, a preto mu prináleží odmena 269,58 €. V roku 2013 1/6 z výpočtového základu 781 Є je 130,16 €, čo spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 137,97 €. Advokátovi prináleží za úkon vykonaný v roku 2013 odmena 137,97 €. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje celkovú sumu (za tri úkony právnych služieb) 407,55   €.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

27. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2013