znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 420/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   T.   a   maloletého   F.   T.,   zastúpeného   zákonnou zástupkyňou M. T., obaja bytom P., právne zastúpených advokátkou JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 59/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T. a maloletého F. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra 2011 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletého F. T. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou M. T., právne zastúpených advokátkou JUDr. M. K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 C 59/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania o určenie otcovstva k sťažovateľovi a úpravy práv a povinností voči nemu v napadnutom konaní vedenom okresným súdom.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„ V celom, zatiaľ vyše 1 a pol roku konaní Okresný súd Piešťany vytýčil len jedno pojednávanie dňa 12. 01. 2011, t. j. po 9 mesiacoch od podania návrhu, a to len na základe sťažnosti   adresovanej   predsedníčke   súdu   dňa   15.   11.   2010.   Toto   pojednávanie   bolo odročené na neurčito z dôvodu ustanovenia znalca. Nakoľko ani po ďalších 6- tich týždňoch súd neustanovil znalca, sťažovateľka opäť podala k rukám predsedníčky súdu sťažnosť a súd po dvoch mesiacoch vydal uznesenie o ustanovení znalca... V uznesení bol ustanovený znalec,   ktorý   má,   resp.   mal   vypracovať   v   lehote   60   dní   odo   dňa   doručenia   spisového materiálu znalecký posudok. Nakoľko súd, už po prvej sťažnosti mal konať vo veci bez prieťahov do   dnešného   dňa nie   je   znalecký   posudok   vypracovaný   čím toleruje   pasivitu znalca (II. ÚS 10/01). Vec má však i iné pozadie: keďže ide o maloleté dieťa, v tom čase 1 rok, požiadali sme dňa 28. 03. 2011 o súhlas k odberu biologického materiálu u všeobecnej lekárky maloletého. V tom čase 23. 03. 2011 požiadal znalec súd o preddavok vo výške 300 € na zakúpenie spotrebného materiálu. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol ani o našej ani o znalcovej žiadosti čo inými slovami znamená, že súd porušil i právo na súdnu ochranu oboch sťažovateľov.“

Sťažovatelia považujú postup okresného súdu v napadnutom konaní za neefektívny, spôsobujúci prieťahy, ktoré prehlbujú ich právnu neistotu. Podľa názoru sťažovateľov si povaha veci vyžadovala mimoriadnu pozornosť okresného súdu „venovanú efektívnemu a rýchlemu   postupu,   tak   aby   bol   naplnený   účel   určenia   otcovstva   a   úpravy   práv   a povinností voči maloletému dieťaťu“.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej zdôraznili, že využili všetky iné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje tak, aby boli odstránené prieťahy v napadnutom konaní, avšak bezúčelne.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/59/2010 porušené..

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9C/59/2010 konal bez ďalších prieťahov.

III.   M.   T.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2.000   € (slovom: dvetisíc Eur), ktorej ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. mal. F. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom: dvetisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2011 v zmysle § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) M. T. a mal. F. T. v sume 276,64 €... advokátke JUDr. M. K. P... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   označené   základné   právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   59/2010,   ktorý   označili   za   neefektívny   a   zdĺhavý, spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že žaloba o určenie otcovstva k sťažovateľovi a o úpravu rodičovských práv a povinností spolu s návrhom na nariadenie   predbežného   opatrenia   bola   okresnému   súdu   doručená   13.   apríla   2010   a   na základe výzvy okresného súdu sťažovateľmi doplnená podaním z 18. mája 2010. Okresný súd   14.   júna   2010   nariadil   predbežné   opatrenie,   ktorým   zveril   sťažovateľa   do   osobnej starostlivosti   sťažovateľky,   ako   aj   zaviazal   odporcu   (domnelého   otca   sťažovateľa) prispievať na jeho výživu. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 12. januára 2011 a bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. marca 2011 okresný súd ustanovil znalca z odboru genetiky a zaviazal ho, aby v lehote 60 dní odo dňa   doručenia   spisového   materiálu   v   tejto   veci   vypracoval   znalecký   posudok,   ktorého cieľom   je   zistiť,   či   odporca   je   otcom   sťažovateľa,   a   súčasne   uložil   odporcovi   zložiť preddavok   na   trovy   tohto   znaleckého   dokazovania   v sume   360 €.   Odporca   uvedené uznesenie okresného súdu v časti, ktorou mu okresný súd uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, napadol odvolaním doručeným 6. apríla 2011 a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. V ďalšom období okresný súd vykonal zisťovanie majetkových pomerov odporcu.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v napadnutom konaní okresného súdu opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   nemusí   ešte   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti, ako aj v jej prílohách ústavný súd konštatuje, že konanie v predmetnej veci dosiaľ trvá 18 mesiacov a vzhľadom na citlivú povahu predmetu konania, ktorým je určenie otcovstva a úprava práv a povinností rodičov k maloletému (sťažovateľovi), si vyžaduje určitú rýchlosť konania. Ústavný súd tiež dospel k   záveru,   že   v   predmetnej   veci   došlo   k   určitým   prieťahom   v   postupe   okresného   súdu, čo však   podľa   názoru   ústavného súdu   nemožno   považovať za   taký   závažný   nedostatok v konaní, ktorý by po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie umožňoval reálne dospieť k záveru, že v predmetnej veci okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 59/2010 porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (podobne   pozri   napr.   I.   ÚS   35/01, II. ÚS 21/01).

Z   petitu   podanej   sťažnosti   tiež   vyplýva,   že   sťažovatelia   žiadajú   ústavný   súd   aj o vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu upraveného v čl. 46 ods. 1 ústavy v označenom konaní pred okresným súdom. Tento návrh sťažovatelia v sťažnosti zdôvodnili   postupom   okresného   súdu,   ktorý   dosiaľ   nerozhodol   o   ich   žiadosti   o   súhlas s odberom   biologického   materiálu   sťažovateľa   u   všeobecného   lekára   ani   o   žiadosti ustanoveného znalca o preddavok.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu. Tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).

Preskúmanie postupu okresného súdu nesignalizuje taký postup súdu, z ktorého by sa dalo odvodiť, že sťažovateľom nebolo umožnené domáhať sa svojich práv na nestrannom a nezávislom súde; sťažovatelia majú možnosť v konaní predkladať návrhy a vyjadrenia a zúčastňovať sa nariadených pojednávaní v prerokúvanej veci. Ústavný súd teda nezistil porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní okresného súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   59/2010.   Ústavný   súd   z   hľadiska   svojej   konštantnej judikatúry uvádza, že prieťahy v súdnom konaní nemajú za následok porušenie základného práva   na   súdnu   ochranu   (II.   ÚS   154/05).   Okresný   súd   svojím   postupom   neodoprel sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany, bol im totiž umožnený reálny prístup k súdu.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných návrhoch sťažovateľov stratilo opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011