znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/2015-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   januára   2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátomJUDr.   Ing.   Ľubomírom   Niedelským,   Hviezdoslavova   7,   Košice,   vo   veci   namietanéhoporušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky,   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 31. októbra 2014doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietalaporušenie v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu Košice (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).Týmto   rozsudkom   bol   potvrdený   rozsudok   Okresného   súdu   Košice-okoliez 13. februára 2013,   ktorým   bola   zamietnutá   žaloba   sťažovateľky   o určenieneplatnosti dražby   s odôvodnením,   že   ak   nedošlo   k uspokojeniu   zabezpečenejpohľadávky zo   zálohu,   bolo   možné   uspokojenie   nároku   aj   zo záložnej   zmluvyprostriedkami zákona   č.   527/2002   Z.   z.   o dobrovoľných   dražbách   v znení   neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) bez ohľadu na to, že tento vzťahvznikol pred 1. januárom 2003 a že išlo o premlčaný nárok, ale sťažovateľka do okamihuvykonania dobrovoľnej dražby námietku premlčania nevzniesla.

2. Sťažovateľka bola toho názoru, že uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu bolo„absolútne   nesprávne   právne posúdenie   veci, keď súd nepoužil súladne interpretovanú platnú   a účinnú   právnu   normu   (právne   predpisy   upravujúce   postup   pri   uspokojení   sa záložného veriteľa zo zálohu účinné do 31. decembra 2002)...“, preto navrhla, aby ústavnýsúd   vyslovil,   že   jej   ústavné   práva   zaručené   v čl.   46   ods.   1,   čl.   20   ods.   1   ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokoluk Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 224/2013 porušené boli,rozsudok tohto súdu z 27. júna 2014 zrušuje a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie,ktorý uhradí sťažovateľke trovy konania v sume 284,08 €.

3.   Právomoc   ústavného   súdu   v konaní   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   podľačl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane krajského súdu jevýlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. čiv konaní   a rozhodnutí   v ňom   vydanom   (ne)boli   dotknuté   predpismi   ústavného   poriadkuchránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená,že   ani   prípadná   vecná   nesprávnosť   rozhodnutia   všeobecného   súdu   nie   je   sama   osebevýznamná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimorámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámciprehodnocoval   skutkové   a právne   závery   všeobecného   súdu   alebo   zjednocoval   ichjudikatúru.

4. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď konaniu pred krajským súdoma jeho   rozhodnutiu,   ktoré   sťažnosťou   sťažovateľka   napadla,   nemožno   z ústavnoprávnehohľadiska   čo   vytknúť.   Krajský   súd   vyslovil   názor   odôvodnený   a interpretačne   zvládnutýna takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať právne otázkyzaložené úpravou o výkone záložného práva vrátane zákona o dobrovoľných dražbách.

5. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia,keď jej základom bolo iba vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom odvolacímsúdom pri posúdení jej nároku o neplatnosti dobrovoľnej dražby (bod 2). Neúspech v tomtokonaní však nemôže sám osebe znamenať porušenie sťažovateľkou označených práv.

6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnomprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2015