SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 42/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, Hviezdoslavova 7, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 31. októbra 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietalaporušenie v záhlaví označených základných práv rozsudkom Krajského súdu Košice (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 224/2013 z 27. júna 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).Týmto rozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice-okoliez 13. februára 2013, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky o určenieneplatnosti dražby s odôvodnením, že ak nedošlo k uspokojeniu zabezpečenejpohľadávky zo zálohu, bolo možné uspokojenie nároku aj zo záložnej zmluvyprostriedkami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) bez ohľadu na to, že tento vzťahvznikol pred 1. januárom 2003 a že išlo o premlčaný nárok, ale sťažovateľka do okamihuvykonania dobrovoľnej dražby námietku premlčania nevzniesla.
2. Sťažovateľka bola toho názoru, že uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu bolo„absolútne nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nepoužil súladne interpretovanú platnú a účinnú právnu normu (právne predpisy upravujúce postup pri uspokojení sa záložného veriteľa zo zálohu účinné do 31. decembra 2002)...“, preto navrhla, aby ústavnýsúd vyslovil, že jej ústavné práva zaručené v čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 224/2013 porušené boli,rozsudok tohto súdu z 27. júna 2014 zrušuje a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie,ktorý uhradí sťažovateľke trovy konania v sume 284,08 €.
3. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľačl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ vrátane krajského súdu jevýlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. čiv konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadkuchránené práva alebo slobody fyzickej (právnickej) osoby. To v danom kontexte znamená,že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebevýznamná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania, v ďalšej inštancii mimorámec všeobecného súdu a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámciprehodnocoval skutkové a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ichjudikatúru.
4. O taký prípad išlo aj v prerokovávanej veci, keď konaniu pred krajským súdoma jeho rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou sťažovateľka napadla, nemožno z ústavnoprávnehohľadiska čo vytknúť. Krajský súd vyslovil názor odôvodnený a interpretačne zvládnutýna takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať právne otázkyzaložené úpravou o výkone záložného práva vrátane zákona o dobrovoľných dražbách.
5. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna dimenzia,keď jej základom bolo iba vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom odvolacímsúdom pri posúdení jej nároku o neplatnosti dobrovoľnej dražby (bod 2). Neúspech v tomtokonaní však nemôže sám osebe znamenať porušenie sťažovateľkou označených práv.
6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnomprerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2015