znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/2013-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu Piešťany v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 187/2011, sp. zn. 3 Er 131/2011, sp. zn. 5 Er 596/2011, sp. zn. 7 Er 1039/2011, sp. zn. 3 Er 181/2011, sp. zn. 3 Er 696/2011, sp. zn. 5 Er 1412/2010, sp. zn. 10 Er 995/2011, sp. zn. 7 Er 880/2011, sp. zn. 7 Er 880/2011, sp.   zn.   7   Er   887/2011,   sp.   zn.   3   Er   182/2011,   sp.   zn.   6   Er   3326/2010, sp. zn. 5 Er 3081/2010,   sp.   zn.   11   Er   1053/2011,   sp.   zn.   5   Er   519/2011, sp. zn. 7 Er 941/2011, sp. zn. 5 Er 1923/2010, sp. zn. 3 Er 41/2011, sp. zn. 10 Er 947/2011, sp. zn. 7 Er 881/2011, sp. zn. 5 Er 249/2011, sp. zn. 11 Er 376/2011, sp. zn. 7 Er 940/2011, sp. zn. 3 Er 905/2011, sp. zn. 9 Er 1019/2011, sp. zn. 5 Er 3079/2010, sp. zn. 9 Er 887/2011, sp. zn. 7 Er 994/2011, sp. zn. 6 Er 3507/2010, sp. zn. 5 Er 3084/2010, sp. zn. 3 Er 417/2011, sp. zn. 10 Er 696/2011, sp. zn. 9 Er 604/2011 a sp. zn. 10 Er 79/2011 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11384/2012, Rvp 11385/2012, Rvp 11386/2012, Rvp 11387/2012, Rvp 11388/2012, Rvp 11389/2012, Rvp 11390/2012, Rvp 11391/2012, Rvp 11392/2012, Rvp 11393/2012, Rvp 11394/2012, Rvp 11395/2012, Rvp 11396/2012, Rvp 11397/2012, Rvp 11398/2012, Rvp 11399/2012, Rvp 11400/2012, Rvp 11401/2012, Rvp 11402/2012, Rvp 11403/2012, Rvp 11404/2012, Rvp 11405/2012, Rvp 11406/2012, Rvp 11407/2012, Rvp 11408/2012, Rvp 11409/2012, Rvp 11410/2012, Rvp 11411/2012, Rvp 11413/2012, Rvp 11414/2012, Rvp 11415/2012, Rvp   11416/2012,   Rvp   11417/2012,   Rvp   11418/2012,   Rvp   11419/2012   a sp.   zn.   Rvp 11420/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11384/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru   a práva   na ochranu majetku   podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   postupom Okresného súdu Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“ alebo   „exekučný   súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 9   Er   187/2011,   sp.   zn.   3   Er 131/2011, sp. zn. 5 Er 596/2011, sp. zn. 7 Er 1039/2011, sp. zn. 3 Er 181/2011, sp. zn. 3 Er 696/2011, sp. zn. 5 Er 1412/2010, sp. zn. 10 Er 995/2011, sp. zn. 7 Er 880/2011, sp. zn. 7 Er 880/2011,   sp. zn. 7 Er 887/2011,   sp.   zn.   3   Er   182/2011,   sp.   zn.   6   Er   3326/2010, sp. zn. 5 Er 3081/2010, sp. zn. 11 Er 1053/2011,sp. zn. 5 Er 519/2011,sp. zn. 7 Er 941/2011, sp. zn. 5 Er 1923/2010, sp. zn. 3 Er 41/2011, sp. zn. 10 Er 947/2011, sp. zn. 7 Er 881/2011, sp. zn. 5 Er 249/2011, sp. zn. 11 Er 376/2011, sp. zn. 7 Er 940/2011, sp. zn. 3 Er 905/2011, sp. zn. 9 Er 1019/2011, sp. zn. 5 Er 3079/2010, sp. zn. 9 Er 887/2011, sp. zn. 7 Er 994/2011, sp.   zn.   6   Er   3507/2010,   sp.   zn.   5   Er   3084/2010,   sp.   zn.   3   Er   417/2011, sp. zn. 10 Er 696/2011, sp. zn. 9 Er 604/2011 a sp. zn. 10 Er 79/2011 (ďalej len „napadnuté konania“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach podanými návrhmi požiadala   súdneho   exekútora   o vykonanie   exekúcie.   Súdny   exekútor   postupujúc podľa procesnej   úpravy   obsiahnutej   v zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverenia   na   vykonanie   exekúcie v napadnutých konaniach.

3. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia   na   vykonanie   exekúcie   dosiaľ   nerozhodol   napriek   tomu,   že   veci   nevykazujú prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a spĺňajú   všetky   formálne   a materiálne   podmienky ustanovené   Exekučným   poriadkom,   resp.   zákonom   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú. Sťažovateľke však spisové značky oznámené byť museli, keďže ich v sťažnosti identifikuje.

4.   Sťažovateľka   uvádza,   že   vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní podala podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.   z.   o súdoch   (ďalej   len   „zákon   o   súdoch“)   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov v znení   neskorších   predpisov   predsedovi   okresného   súdu   viaceré   sťažnosti   na   prieťahy v uvedených   exekučných   konaniach.   Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza,   že   napriek podaným   sťažnostiam   okresný   súd   neuskutočnil   žiadne   účinné   a efektívne   opatrenia na odstránenie porušovania jej práv.

5.   Podľa   tvrdení   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   došlo   v napadnutých konaniach k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9.   Sťažovateľka   porušenie   svojich   označených   práv   vidí   primárne   v nečinnosti okresného   súdu   v napadnutých   konaniach,   ktorá   pretrváva   aj napriek   využitiu   sťažností v zmysle   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   adresovaných   predsedovi   okresného   súdu a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

10.   Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania sa ústavnému   súdu   podáva   písomne.   Návrh   musí   obsahovať,   akej   veci   sa   týka,   kto   ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

12.   Vzhľadom   na   charakter   námietok,   ktorými   sťažovateľka   odôvodňuje   svoje sťažnosti   (nečinnosť   okresného   súdu)   a tvrdí   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote,   od   ktorého   potom   odvádza   aj porušenie   svojich   ostatných   označených   práv,   sa   ústavný   súd   zameral   na   posúdenie vyčerpania účinných   právnych   prostriedkov,   ktoré   mala k dispozícii   na ochranu svojich označených práv, a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.   V kontexte   doktríny   subsidiarity   totiž   ústavný   súd   pristupuje   k ochrane   práv sťažovateľa   až vtedy,   ak jeho základné   práva   a slobody   alebo ľudské   práva   a základné slobody   neboli   (alebo   efektívne   nemohli byť)   ochránené   iným   orgánom   verejnej   moci, v danom prípade všeobecným súdom.

13.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   konštantne   považuje   sťažnosť   na   prieťahy predsedovi   súdu   podľa   §   62   ods.   1   zákona   o súdoch   za   účinný   prostriedok   nápravy prípadného   porušenia   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Ako je už v bode 11. tohto uznesenia uvedené, sťažovateľka ústavnému súdu nepreukázala (napr. kópiou sťažností podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vyčerpanie účinného prostriedku ochrany ňou označených práv, čo následne neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj   aj   III.   ÚS   561/2012).   V sťažnostiach   podaných   sťažovateľkou   tak   absentujú povinné zákonom predpísané náležitosti.

14.   Ústavný   súd   opätovne   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných náležitostí   vyplývajúce   z podaní   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

15.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   to,   že   sťažnosti   nespĺňajú   zákonom   predpísané náležitosti,   hoci   je   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, a s ohľadom na to, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach   poukázal   aj   na   už   identifikované   nedostatky   jej   sťažností (napr. I. ÚS 306/2012 z 20. júna 2012, II. ÚS 215/2012 z 3. júla 2012 a III. ÚS 330/2012 z 10. júla 2012), sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

16.   Keďže   porušenie   ostatných   označených   práv   bolo   argumentačne   závislé od vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   ústavný   súd   sťažnosti   vo   zvyšnej   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnené.

17. Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013