znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. Č., D., Spolková republika Nemecko, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava   II   sp.   zn.   52   C   168/2008   zo 17. septembra   2008   a jemu   predchádzajúcim postupom, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Č. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2011 doručená sťažnosť L. Č., D., Spolková republika Nemecko (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 52 C 168/2008 a jemu predchádzajúcim postupom.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   ide   o   podanie   súvisiace   so   sťažovateľovou sťažnosťou z 15. júla 2010, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 168/2008 a jeho rozsudkom sp. zn. 52 C 168/2008 zo 17. septembra 2008 (ďalej len „rozsudok zo 17. septembra 2008“). Konanie o tejto sťažnosti bolo ústavným súdom   vedené   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   377/2010   a   vo   veci   bolo   rozhodnuté   uznesením zo 7. októbra 2010.

Vzhľadom na uvedené bolo podanie sťažovateľa z 1. decembra 2010 posúdené ako nové podanie a zaevidované pod novou sp. zn. Rvp 135/2011.

Zo   sťažnosti   a   spisu   vedeného   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   377/2010 vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom   v   konaní vedenom   okresným súdom   pod   sp.   zn. 52 C 168/2008, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o žalobe o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Toto konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom zo 17. septembra 2008,   ktorým   bol   sťažovateľ   zaviazaný   zaplatiť   oprávnenému   požadovanú   pohľadávku a ktorý   nadobudol   právoplatnosť   16.   októbra   2008   a   vykonateľnosť   19.   októbra   2008. V nadväznosti   na   nadobudnutie   vykonateľnosti   tohto   rozhodnutia   na   základe   návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. k. Ex 893/08-1 z 10. novembra 2008 okresný súd 21. januára   2009   vydal   exekútorovi   poverenie   na   výkon   exekúcie   č.   5102*062   732. Exekútor   upovedomil   sťažovateľa   o   začatí   exekučného   konania   30.   decembra   2008 upovedomením č. k. Ex 893/08-18 z 18. februára 2009, ktoré sťažovateľ prevzal 13. marca 2009.   Exekučný   príkaz   č.   k.   Ex   893/08-18   z   18.   februára   2009   prevzal   sťažovateľ 25. novembra 2009.

Sťažovateľ sa návrhom z 20. apríla 2009 domáhal obnovy konania v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 52 C 168/2008. Konanie o obnovu konania bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 92/2009. Okresný súd uznesením sp. zn. 16 C 92/2009 z

3. novembra 2009 v znení opravného uznesenia č. k. 16 C 92/2007-19 z 5. januára 2010 nepovolil obnovu konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sťažovateľom. Toto uznesenie   okresného   súdu   na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   Krajský   súd v Bratislave   potvrdil   uznesením   č.   k.   7   Co   128/2010-25   z   30.   apríla   2010;   sťažovateľ predmetné uznesenie prevzal 18. júna 2010.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s nedoručením mu rozsudku okresného súdu č. k. 52 C 168/2008-32 zo 17. septembra 2008 na adresu jeho trvalého pobytu v Spolkovej republike Nemecko, hoci podľa jeho názoru okresný súd a „polícia Bratislava II“ si nesplnili svoju zákonnú povinnosť pri doručovaní mu zásielok. Podľa jeho názoru totižto museli vedieť, že sa zdržiava v Spolkovej republike Nemecko, pretože im to oznámila   jeho „bývalá   manželka   a   dcéra   pri   opakovanom   osobnom   a   telefonickom kontakte“ a súčasne v súdnom spise sa podľa jeho tvrdenia nachádzalo čestné vyhlásenie jeho bývalej manželky o informovaní „polície“ o jeho mieste pobytu či inom kontakte. Sťažovateľ   tvrdí,   že   mu   nikdy   nebol   doručený   rozsudok   č.   k.   52   C   168/2008-32 zo 17. septembra 2008, o ktorom sa dozvedel až na základe upovedomenia o začatí exekúcie z 18. februára 2009.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vysloviť porušenie svojich ústavných práv rozhodnutím   okresného   súdu,   ako   aj   nariadiť   okresnému   súdu „obnovenie   konania“ vedeného pod sp. zn. 52 C 168/08.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušovanie   jeho   práv   zaručených v čl. 48 ústavy a čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 52 C 168/2008 a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2008.

Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ mu už predtým – 15. júla 2010, doručil podanie, ktoré sa týkalo toho istého konania vedeného okresným súdom, ktoré už posudzoval   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. IV. ÚS 377/2010 tak, že jeho sťažnosť odmietol pred nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie, pretože sťažovateľ v danom prípade nevyužil odvolanie ako dostupný a účinný opravný prostriedok podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku.

Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   ústavný   súd   by   mal   opätovne   konať a rozhodovať vo veci, o ktorej už rozhodoval.

Vychádzajúc z tohto názoru považuje ústavný súd predmet konania v tejto veci za rovnaký s predmetom konania vo veci sp. zn. IV. ÚS 377/2010 (ako aj petit, ktorým je ústavný súd v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný).

Keďže v tejto veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho sťažnosť už bola predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nej rozhodol, ústavný súd nemal inú možnosť,   ako jeho sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods.   2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa bolo už bez právneho významu zaoberať sa jeho ostatnými návrhmi uplatnenými v sťažnosti (napr. žiadosť o ustanovenie advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011