znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 52/2008 a jeho uznesením z 13. februára 2009 a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 88/2009 a jeho uznesením z 23. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 52/2008 a jeho uznesením z 13. februára 2009 (ďalej len „uznesenie z 13. februára 2009“) a práv podľa čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 88/2009 a jeho uznesením z 23. novembra 2009 (ďalej len „uznesenie z 23. novembra 2009“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že podaním doručeným okresnému súdu 3. novembra 2008 sa sťažovateľ ako navrhovateľ „domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť obnovenia dodávok tepla do bytu navrhovateľa“.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   6 C 52/2008-17   z   18.   decembra   2008   vyzval sťažovateľa   (ďalej   len   „výzva   na   odstránenie   vád   návrhu“)   v   zmysle   §   43   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil návrh doručený okresnému súdu pod následkom odmietnutia podania. Okresný súd vo výzve na odstránenie vád návrhu označil odporcu ako „Ing. M. K., konateľ správcovskej firmy B.-B. spol. s r. o.“, a vyzval sťažovateľa „riadne označiť účastníka konania na strane odporcu, t. j. ozrejmiť, či je odporcom fyzická osoba alebo právnická osoba...“, a „uviesť riadny, zrozumiteľný a vykonateľný petit...“.

Okresný súd uznesením z 13. februára 2009 odmietol podanie sťažovateľa doručené okresnému   súdu   3.   novembra   2008   a   zamietol   jeho   návrh „na   zabezpečenie   dôkazu   – vykonanie odpočtu súdnym úradníkom a spísanie úradného záznamu o stave na meračoch spotreby tepla v byte navrhovateľa na ul. Hraničná 17, Bratislava“.

Na   základe   odvolania   sťažovateľa   krajský   súd   uznesením   z   23.   novembra   2009 potvrdil uznesenie okresného súdu z 13. februára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Okresný sud Bratislava II... v konaní sp. zn.: 6 C/52/2008 zákonná sudkyňa Mgr. A. Č. porušuje práva garantované čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne konanie a verejné prerokovanie veci – vydať povinnosť správcovi Ing. Miroslavovi Kováčovi obnoviť dodávky tepla do bytu. Sudkyňa celé zimné obdobie zostala nečinná a postarala sa vznik škody na zdraví a na škode spôsobenej nedodávaním tepla… Je zrejmé, že Ing. Kováč vystupuje ako privilegovaná osoba a sťažovateľ je iba v roli osoby bez práv!…

Ing. M. K. má viac práva a dokonca môže odstavovať dodávky tepla beztrestne, hoci na to nemal žiadne dôvody ani právo. Sudkyňa Č. nezabezpečila dôkazy o skutočnom stave a tak marila spravodlivosť…

Zákonná   sudkyňa   Č…   nepovažuje   za   potrebne   vydať   povinnosť   dodávok   tepla obnoviť,   uznesením   marí   zabezpečenie   dôkazov…   Ide   zjavne   o   hrubé   porušovanie základných práv sťažovateľa… Chybné rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ďalším chybným   rozhodnutím   odvolací   súd   uznesením   3Co/88/09-34   zo   dňa   23.   11.   2009   bez verejného prerokovania veci a bez dokazovania, len tak svojvoľne a protizákonne...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„II.A   Okresný súd   Bratislava II   porušil základné práva   D.   B.   garantované   čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

Krajský   súd   Bratislava   porušil   základné   práva   D.   B.   garantované   čl.   13   a   14 dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 3 Co/88/09-34 odvolacieho súdu ako protizákonne a vec vracia na prvostupňový súd, súd je povinný konať bez ďalších zbytočných prieťahov a šikanácii D. B., bez ďalších ponižovaní jeho osoby a bez znižovania jeho dôstojnosti.

II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu 20.000 Eur a Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu 40.000 Eur...

II.D.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   pripomína,   že   v   prípadoch   opakovania deliktov oboma súdmi, satisfakcie budú navyšované dvojnásobne.

II.E. Sudkyňa Mgr. A. Č. a senát JUDr. M. Š. sú povinní doručiť D. B. písomne jasné a   zrozumiteľné   ospravedlnenie   za   porušovanie   zákonov,   Ústavy   SR   a   medzinárodných dohovorov s prísľubom, že sa to nebude opakovať.“

Sťažovateľ   požiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   z   radov   advokátov   pre zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ustanovenie čl. 127 ods.   1 ústavy   limituje právomoc ústavného   súdu   vo   vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v   tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde, napriek tomu je z jej obsahu zrejmé, že námietky sťažovateľa smerujú k porušeniu ním označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 52/2008 a jeho uznesením z 13. februára 2009 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 88/2009 a jeho uznesením z 23. novembra 2009 v súvislosti s odmietnutím podania   sťažovateľa   doručeného   okresnému   súdu   3.   novembra   2008   pre   nesplnenie náležitostí   návrhu   na   začatie   konanie   a   neodstránenie   vád   podania   v   okresným   súdom stanovenej lehote.

K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 52/2008 a jeho uznesením z 13. februára 2009

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 52/2008   a   jeho   uznesenie   z   13.   februára   2009   mohli   byť   na   základe   prípustného opravného prostriedku a aj boli na základe sťažovateľom podaného odvolania preskúmané krajským súdom, a preto na ich preskúmanie nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v časti smerujúcej proti okresnému súdu odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 88/2009 a jeho uznesením z 23. novembra 2009

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupoval a rozhodol plne v súlade s § 42 ods. 3, § 43 a § 79 ods. 1 prvou a druhou vetou a ods. 2 OSP, a ak krajský súd uznesením z 23. novembra 2009 potvrdil uznesenie okresného súdu z 13. februára 2009 o odmietnutí podania pre jeho vady, jeho postup ani rozhodnutie sa nevyznačuje prvkami svojvôle pri aplikácii zákona či arbitrárnosťou ani porušením práv sťažovateľa podľa čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

Krajský súd svoje rozhodnutie aj dôsledne odôvodnil, keď uviedol: „Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že podanie navrhovateľa za dňa 03. 11. 2009, nemalo náležitosti podľa ust. § 79 O. s. p., bolo zmätočné v časti petitu – nebolo zrejmé akého konkrétneho nároku sa navrhovateľ domáha a tieto nedostatky neboli odstránené ani podaním navrhovateľa zo dňa 29. 12. 2009 a podaním zo dňa 07. 01. 2009 – po výzve súdu na odstránenie vád podania. Súd prvého stupňa správne vyzval navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu a v uznesení č. k. 6 C 52/2008-17 zo dňa 18. 12. 2008, ktoré si navrhovateľ prevzal dňa 05. 01. 2009, podrobne uviedol aj v akom smere je potrebné opravu podania vykonať.   Navrhovateľ   ani   vo   svojom   odvolaní   voči   rozhodnutiu   súdu   prvého   stupňa neodstránil   nedostatky   návrhu.   Zotrval   iba   na   svojich   tvrdeniach   bez   akejkoľvek špecifikácie v čom konanie odporcu a akým spôsobom zasiahlo do jeho práv ako vlastníka bytu a bez predloženia akýchkoľvek dôkazov o týchto všeobecných tvrdeniach.“

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v časti smerujúcej proti krajskému súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Hoci   z   obsahu   sťažnosti   nie   je   možné   jednoznačne   ustáliť,   či   sťažovateľ   mal v úmysle namietať aj porušenie svojho práva   na prerokovanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd vychádzal z toho, že aj porušenie tohto práva bolo sťažovateľom namietané.

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť v čase, keď okresný súd a krajský súd už vo veci nekonali (odvolacie konanie vedené krajským súdom bolo právoplatne skončené), a preto objektívne v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nemohlo z ich strany dochádzať k porušovaniu práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný   súd   preto   podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   sťažnosť   v časti namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   a   krajského   súdu   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2010