znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/07-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. P., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl.   2,   čl.   3,   čl.   13   a čl.   14   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v T. sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04 zo 16. júna 2005 a uznesením Okresnej prokuratúry v T. č. k. 1 Pv 288/04 zo 7. júla 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. P. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2005 doručená sťažnosť Ľ. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2, čl. 3, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu justičnej   a kriminálnej polície v T. (ďalej len „vyšetrovateľ“) vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04   (v ktorej   napadol   uznesenie   vyšetrovateľa   zo 16. júna 2005   o zastavení   trestného stíhania   vo   veci),   ako   aj   postupom   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   v T.   (ďalej   len „prokurátor“)   vo   veci   vedenej   pod   č. k. 1 Pv 288/04   (v ktorej   prokurátor   uznesením zo 7. júla   2005   zamietol   ako   nedôvodnú   sťažnosť   sťažovateľa   a jeho   matky   proti označenému uzneseniu sťažovateľa).

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal „sťažnosť o porušení práva sťažovateľa podľa   čl.   2,   3,   13,   14   Európskeho   dohovoru   o ľudských   právach   vo   veci   vedenej na Okresnom   úrade   justičnej   polície   v T.   pod   číslom   ČVS:   ORP-400/OVK-TV-04   a na Okresnej prokuratúre v T. č. k. 1 Pv 288/04“ na ďalšie konanie. Navrhol, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Ústavný súd SR vyslovuje, že postupom Okresného úradu justičnej polície v T. v konaní   ČVS:   ORP-400/OVK-TV-04   a uznesením Okresnej   prokuratúry   v T.   č.   k.   1   Pv 288/04 boli porušené nasledovné základné práva a slobody:

Právo na ochranu zdravia a právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach zo dňa 4. 11. 1950

Právo   na   nemožnosť   ponižujúceho   zaobchádzania   podľa   čl.   3   Európskeho   Dohovoru o ľudských   právach   zo   dňa   4.   11.   1950   v znení   protokolov   č.   3,   5   a 8   dojednaný v Ríme 4. novembra   1950   (Oznámenie   Federálneho   ministerstva   zahraničných   vecí č. 209/1992 Zb.)

Právo   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Európskeho   dohovoru   o ľudských právach zo dňa 4. 11. 1950

Právo na zabezpečenie užívania práv a slobôd priznaných Dohovorom bez diskriminácie založenej na dôvode iného postavenia podľa čl. 14 Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 4. 11. 1950

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje vyššie uvedené uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v T. a Okresnej prokuratúry v T., vracia im vyššie uvedenú vec na ďalšie konanie a zakazuje Okresnému úradu justičnej polície v T. v konaní pod č. ČVS: ORP- 400/OVK-TV-04   a Okresnej   prokuratúre   v T.   v konaní   pod   č. 1 Pv 288/04   pokračovať v porušovaní   už   vyššie   uvedených   základných   práv   a slobôd   podľa   právneho   názoru Ústavného súdu SR.

3.   Ústavný súd   Slovenskej republiky   podľa   § 56 ods.   3 písm.   a)   zák.   NR   SR   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení Ústavný súd prikazuje Okresnému úradu justičnej polície v T. v konaní ČVS: ORP-400/OVK-TV-04, aby vo veci konal podľa zákona číslo 141/1961 o trestnom konaní súdnom.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk,- (slovom tristotisíc korún slovenských).“

Zo   zdôvodnenia   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že „vyššie uvedenými   uzneseniami“ je   uznesenie   vyšetrovateľa   zo   16.   júna   2005   a uznesenie prokurátora zo 7. júla 2005.

II.

1.   V predmetnej   veci   už   ústavný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   50/05-16 z 23. marca 2005, keď sťažovateľovu sťažnosť z 31. decembra 2004 odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.   V tomto   prípade   sťažovateľ   namietal   porušenie   označených   práv zaručených   dohovorom   v predmetnom   konaní   ukončenom   uznesením   vyšetrovateľa a zastavením trestného stíhania z 22. októbra 2004 a uznesením prokurátora z 11. novembra 2004 o zamietnutí sťažovateľovej sťažnosti proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa. Ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že vyšetrovateľ začal uznesením z 11. marca 2005 vo veci opätovne trestné stíhanie „To znamená, že bude pokračovať ďalšie vyšetrovanie okolnosti úmrtia   nebohého.   Tým   sa   dosiahol   stav,   ktorý   chcel   sťažovateľ   podanou   sťažnosťou docieliť.“

2.   Keďže   skutkový   základ   posudzovanej   trestnej   veci   bol   náležite   oboznámený už v citovanom   rozhodnutí   ústavného   súdu   z 23.   marca   2005,   ústavný   súd   nepovažoval za účelné a dôvodné zaoberať sa jeho podrobným reprodukovaním aj v rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia, a za postačujúce z hľadiska svojich právnych záverov považoval len informatívne oboznámenie postupu orgánov činných v trestnom konaní po opätovnom začatí trestného stíhania vo veci, t. j. po 11. marci 2005 a odôvodnenie ich rozhodnutí.

3. Trestné stíhanie bolo opätovne začaté z dôvodu vrátenia predmetnej trestnej veci Okresnou   prokuratúrou   v T.   (ďalej   len   „prokuratúra“)   vyšetrovateľovi „za   účelom doplnenia celej veci a vykonania ďalších procesných úkonov“. Boli vypočutí svedkovia nájdenia nebohého R. P. a príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) k okolnostiam hľadania nebohého boli vypočutí znalci z Ústavu súdneho lekárstva v M. a bola vyžiadaná správa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.   Na   základe   výsledkov   vykonaného   doplňujúceho   dokazovania   vyšetrovateľ predmetnú vec skutkovo a právne uzavrel tak, že: „Vzhľadom na vyššie zistené skutočností, ktoré   boli   zistené   v priebehu   vyšetrovania,   po zhodnotení   dôkaznej   situácie   a zisteného skutkového   stavu   vyplynulo,   že   v danom   prípade   nedošlo   k naplneniu   znakov   skutkovej podstaty žiadneho trestného činu...“ a z uvedeného dôvodu trestné stíhanie v predmetnej veci uznesením zo 16. júna 2005 zastavil.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podal sťažnosť splnomocnenec matky a brata nebohého, v ktorej vyslovil nesúhlas s rozhodnutím vyšetrovateľa.

Splnomocnenec poukázal na „...nesprávne závery vyšetrovateľa   o stanovení času smrti nebohého R. P., ktorý podľa neho nezodpovedá záverom znaleckého posudku a ďalej poukazuje na tú skutočnosť,   že vyšetrovateľ sa nezaoberal tým,   kde sa nachádzalo telo nebohého v čase od pravdepodobného dátumu smrti, t. j. 24. 2. 2004 do momentu, kedy sa telo   dostalo   do   vody,   pričom   v tejto   súvislosti   nevypočul   všetkých   občanov,   ktorí   boli zadržaní   v poli   po   policajnom   zásahu,   ako   aj   príslušníkov   zakročujúcich   policajných jednotiek“.

Splnomocnenec   ďalej   spochybňoval „...konštatovanie   vyšetrovateľa,   že   smrť nebohého   pravdepodobne   nemá   súvis   s rómskymi   nepokojmi   z 24.   2.   2004,   pričom poukazuje na výpoveď svedkov Ľ. P. a A. K., ktorí videli nebohého naposledy 24. 2. 2004, keď spoločne utekali pred policajtami“.

Prokurátor na základe uvedenej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré   mu   predchádzalo,   pričom   zistil,   že   sťažnosť   splnomocnenca „z   1.   júla   2005   je neodôvodnená“.

Prokurátor konštatoval „...že rozhodnutie vyšetrovateľa je vecne správne a zákonné, pretože na základe vykonaného rozsiahleho vyšetrovania nebolo preukázané, že predmetný skutok je trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, prípadne iným trestným činom“. Svoj záver prokurátor odôvodnil najmä tým, že: „Zo znaleckého posudku podaného znaleckým ustavom na č. l. 92 – 93 spisu je jasné, že „telo nebohého R. P. sa nachádzalo vo vode po dobu cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu (7. 3. 2004). Nakoľko diagnóza udusenia utopením na základe vykonanej súdnej pitvy je nespochybniteľná, k smrti R. P. došlo taktiež cca 3 – 6 dní pred dňom jeho nálezu (7. 3. 2004).

Z uvedeného je zrejmé, že nebohý R. P. sa ešte po policajnej akcii z 24. 2. 2004 musel   zdržať   na   nejakom   neznámom   mieste   a z nejakých   neznámych   dôvodov   po   dobu niekoľkých dní až do dňa predpokladanej smrti, pričom tieto skutočnosti už nie je možné napriek   vykonanému šetreniu   v tomto smere   a vzhľadom   na   odstup času   objektivizovať, čo je zrejmé aj zo spisového materiálu na č. l. 169 – 171 a inde, kde je zrejmé, že po možnom pobyte nebohého v kritickom čase bolo neúspešne pátranie (...)

Z uvedených   dôvodov   preto   závery   vyšetrovateľa   o pravdepodobnej   dobe   úmrtia nebohého, ako aj o pravdepodobnom nesúvise jeho smrti s nepokojmi rómov z 24. 2. 2004, majú oporu vo výsledkoch vykonaného vyšetrovania, ako aj nespochybniteľná skutočnosť, že na smrti nebohého R. P. nenesie vinu iná osoba“.

Na   základe   týchto   skutočností   prokurátor   uznesením   zo   7.   júla   2005   sťažnosť splnomocnenca proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania zamietol.

5.   Keďže   sťažovateľ   v sťažnosti   neuviedol   (a   ani   z písomností   pripojených ku sťažnosti   to   nevyplývalo),   či   využil   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   iné, všeobecne záväznými predpismi upravené možnosti na dosiahnutie nápravy ním tvrdeného protiprávneho stavu, ústavný súd zisťoval stav konania v predmetnej trestnej veci, vedenej okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-400/OVK-TV-04. Ústavnému súdu bolo oznámené, že v predmetnom vyšetrovacom spise sa nenachádzajú žiadne písomností, ktoré by   preukazovali   domáhanie   sa   eventuálnej   nápravy   postupom   stanoveným   v 4.   časti, v prvom oddiele (vybavovanie podnetov) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.   Ak   porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa „na ochranu zdravia a práva na život podľa čl. 2“, práva „na nemožnosť ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3“, práva „na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13“ a práva „na   zabezpečenie   užívania   práva   slobôd   priznaných   Dohovorom   bez   diskriminácie založenej na dôvode iného postavenia podľa čl. 14“ dohovoru uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-40/OVK-TV-04 zo 16. júna 2005 a uznesením prokurátora prokuratúry č. k. 1 Pv 288/04 zo 7. júla 2005 (resp. postupom menovaných štátnych orgánov v označených konaniach).

V zmysle   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú   podľa   osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa   § 34 ods.   1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   §   31   ods.   2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a spôsob   vybavenia   oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci   individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05). Zo sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podal podnet podľa § 31 ods. 1 zákona   o prokuratúre   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   okresnej   prokuratúry   pri vybavovaní jeho sťažnosti proti   uzneseniu   vyšetrovateľa. Okrem toho sťažovateľ,   ktorý je zastúpený   advokátom,   neuviedol   žiadnu   skutočnosť,   ktorá   by   odôvodňovala ospravedlnenie   nevyužitia   všetkých   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu označených porušení základných práv. Ústavný súd preto   konštatuje,   že   sťažovateľ,   ak   sa domnieva,   že   označené   orgány   činné   v trestnom konaní porušili jeho (ním označené) základné práva, nevyužil (hoci mohol a mal využiť) tie právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   účinne   poskytuje   na   ochranu   jeho   práv   voči rozhodnutiam ním označených orgánov činných v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci už po predbežnom prerokovaní (§ 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007