znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 42/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. P., konateľa spoločnosti T., s. r. o., so sídlom L., zastúpeného advokátkou JUDr. N. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 39-24 K 178/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. P. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2005 doručená sťažnosť Mgr. K. P. (ďalej aj „sťažovateľ“), konateľa spoločnosti T., s. r. o., so sídlom L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39-24 K 178/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplynulo,   že: «Sťažovateľ   predložil   Krajskému   súdu v Banskej   Bystrici   ako   konateľ   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   (...)   spolu   s druhým   konateľom uvedenej   spoločnosti   Ing.   I.   P.   návrh   dlžníka   na   vyhlásenie   konkurzu   na   predmetnú spoločnosť, z dôvodu predlženia spoločnosti. Návrh bol Krajskému súdu v Banskej Bystrici zaslaný dňa 14. 05. 2002 a je vedený pod sp. zn. 39-24 K 178/02. (...)

Keďže   súd bol v predmetnej veci   nečinný,   sťažovateľ   dňa 04.   02.   2003 požiadal konkurznú kanceláriu príslušného súdu o informáciu v akom stave konania na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa nachádza jeho návrh na vyhlásenie konkurzu. Reagujúc na túto žiadosť, Krajský súd v Banskej Bystrici listom zo dňa 26. 2. 2003 sťažovateľovi oznámil, že „na majetok dlžníka T., s. r. o., (...) nebol vyhlásený konkurz a ani nebol zamietnutý návrh pre nedostatok majetku“. (...)

Následne dňa 19. 01. 2004 jediný spoločník spoločnosti T., s. r. o., t. j. spoločnosť T., a.   s.,   v zastúpení   JUDr.   M.   Ľ.,   požiadala   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   o poskytnutie informácie o priebehu riešenia predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu. (...)

Jediný úkon Krajského súdu v Banskej Bystrici v predmetnej veci bola žiadosť súdu zo   dňa   04.   02.   2004,   ktorým   súd   požiadal   spoločnosť   T.,   a.   s.,   o predloženie   dokladu o zaplatení preddavku na trovy predbežného správcu vo výške 10.000,- Sk navrhovateľom, t. j. spoločnosťou T., s. r. o. (...)

Na   základe   predmetnej   žiadosti   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici,   ktorá   bola sťažovateľovi odstúpená od spoločnosti T., a. s., tento písomne oznámil predmetnému súdu, že   v súlade   s   §   4   ods.   7   zákona   o konkurze   a vyrovnaní   v platnom   znení   bol   zložený preddavok vo výške 10.000,- Sk na účet súdu a to dňa 27. 06. 2002. Obdobnú odpoveď na žiadosť zaslala Krajskému súdu v Banskej Bystrici aj spoločnosť T., a. s.

Spoločnosť   T.,   a.   s.,   dňa   04.   08.   2004   listom   upozornila   Krajský   súd   v Banskej Bystrici   na   skutočnosť,   že   v predmetnej   veci   sa   nekoná   a zároveň   opätovne   požiada o informáciu o stave veci.

Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   následne   oznámil   listom   spoločnosti   T.,   a.   s.,   že v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení a podľa ustanovenia § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku nie je účastníkom konkurzného konania a preto nie je podľa § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oprávnený požadovať informácie o priebehu súdneho konania aj napriek tomu, že je jediným spoločníkom navrhovateľa konkurzu, t. j. spoločnosti T., s. r. o.

Následne sťažovateľ opätovne dňa 28. 07. 2005 zasiela dožiadanie na Krajský súd v Banskej Bystrici, kde v súvislosti s dobou, ktorá už uplynula od podania návrhu (viac ako 3   roky)   žiada   o poskytnutie   informácie   o priebehu   riešenia   predmetného   návrhu   na vyhlásenie konkurzu.

Z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti a prieťahov v konaní podal sťažovateľ podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov dňa 24. 11. 2003 predsedovi Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   sťažnosť.   (...)   Ten   do   dnešného   dňa   na   predmetnú   sťažnosť nereagoval a Krajský súd v Banskej Bystrici je však naďalej bez podstatných dôvodov vo veci nečinný. (...)

Na základe skutočností uvedených (...) je nesporné, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojím   postupom   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   39-24   K 178/02   porušil   základné   právo upravené v čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudské právo upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhu sťažovateľa na vyhlásenie konkurzu nerozhodol (ani nekonal – neustanovil predbežného správcu), hoci od podania návrhu uplynuli viac ako 3 roky, vyvolala u neho dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý napriek   využitiu   dostupných   právnych   prostriedkov   nápravy   naďalej   trvá.   Predmet namietaného   konania   pritom   nie   je   ani   právne   ani   fakticky   tak   zložitý,   aby   objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia.

Napriek tomu, že zabezpečenie pomoci je v rukách štátu – Krajského súdu v Banskej Bystrici,   tento   bez   primeraných   dôvodov   nekoná,   resp.   nekoná   primerane   svojim možnostiam   a okolnostiam   tohto   prípadu   a spôsobuje   pretrvávanie   protiprávneho   stavu. Včasné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v predmetnom konaní by odstránilo stav   právnej   neistoty,   v ktorom   sa   sťažovateľ   nachádza,   čo   je   aj   podľa   doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 61/98). (...)

Vzhľadom   na   finančnú   situáciu   sa   sťažovateľ   dožaduje   v súlade   s právnymi predpismi aj náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. (...)

Na   základe   uvedeného   a v súlade   s vyššie   citovanými   ustanoveniami   platných právnych   predpisov   sťažovateľ   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podľa ustanovenia § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní vydal tento nález

1.   Krajský   súd v Banskej Bystrici v konaní   vedenom pod sp.   zn.   39-24   K 178/02 porušil základné právo Mgr. K. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 39-24 K 178/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet advokátky   JUDr.   N.   K.,   K.,   do   pätnástich   dní   od   nadobudnutia   právoplatnosti   tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie Mgr. K. P. (ktorý je kvalifikovane právne zastúpený v posudzovanej   veci),   konateľa   spoločnosti   T.,   s. r. o.,   so   sídlom   v L.,   že   postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 39-24 K 178/02 dochádza k porušovaniu jeho základného práva ako konateľa (pozri aj petit sťažnostného návrhu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   považovať   za   podanú   zjavne neoprávnenou osobou. Z vyššie citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy totiž treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takúto   osobu   bolo   možné   považovať spoločnosť   T.,   s.   r.   o.,   ktorá   (ako   to   vyplýva   zo samotnej   sťažnosti   a z jej   príloh)   je   navrhovateľkou   (účastníčkou   konania)   v konaní vedenom pod sp. zn. 39-24 K 178/02 na Krajskom súde v Banskej Bystrici, pričom Mgr. K. P. nie je účastníkom napadnutého konania, ale je „iba“ konateľom tejto spoločnosti. Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   nemá   žiadnu   pochybnosť   o tom,   že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti a namietaným postupom krajského súdu základné práva sťažovateľa Mgr. K. P. v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené byť nemohli.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006