znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 42/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Bernardíny   Jánošíkovej,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. D 2193/99 a v konaní vedenom pod sp. zn. 21 NcD 59/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   Bernardíny   Jánošíkovej o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   Bernardíny   Jánošíkovej,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), v ktorej   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 2193/99 a v konaní vedenom pod sp. zn. 21 NcD 59/2003 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   8.   februára   2001   bolo   notárkou   Z.   K.   ako poverenou   súdnou   komisárkou   prejednané   dedičstvo   po   nebohom   Š.   J.   v konaní   pod sp. zn. D 2193/99. Okresný súd však napriek uvedenému nevydal uznesenie v predmetnej veci,   hoci   sťažovateľka   urgovala   jeho   vydanie   svojimi   podaniami   z 5.   februára   2002 a 20. novembra 2002.

Dňa 2. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky o náhradné dedičské konanie po nebohej A. J., ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 21 NcD 59/2003.Vo februári 2004 sťažovateľka podala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v oboch napadnutých   konaniach,   na   ktorú   podpredsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   listom zo 6. apríla   2004   sp.   zn.   Spr   1645/2002,   v ktorom   konštatovala   prieťahy   v oboch napadnutých konaniach.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že   pokiaľ   konanie   vo   veci   náhradného   dedičského konania po nebohej A. J. bolo už skončené, dedičské konanie po nebohom Š. J. nebolo skončené ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažovateľka sa vzhľadom na dôvody uvedené vo svojej sťažnosti domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, teda priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk.

Pretože   podanie   v predloženej   podobe   nemalo   predpísané   náležitosti   podľa   §   20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   sťažovateľku   listom z 9. februára 2005 vyzval, aby odstránila nedostatky svojho podania tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde, najmä aby v lehote 15 dní od doručenia   výzvy   pripojila   splnomocnenie   pre   jej   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným súdom advokátom. Sťažovateľka bola zároveň poučená o tom, že ak uvedené nedostatky jej podania   nebudú   odstránené, ústavný   súd   môže   toto   podanie   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde   odmietnuť.   Sťažovateľka   uvedenú   výzvu   prevzala   14. februára   2005, avšak   do   dnešného   dňa   na   výzvu   nereagovala   a   splnomocnenie   pre   advokáta   k svojej sťažnosti nepripojila.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti,   ktoré pre uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   ustanovuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde, a keďže sťažovateľka   ani   po   výzve   ústavného   súdu   nepredložila   splnomocnenie   na   jej zastupovanie advokátom v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo potrebné túto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005